Krajina, ktorá vo februári 2022 spustila inváziu na susednú Ukrajinu, totiž vsadila na jednu kartu. Výdavky na armádu a tajné služby pohlcujú až 40 percent ruského rozpočtu a štát na vojnu od obdobia rozpadu Sovietskeho zväzu vynakladá rekordné čiastky, sumarizuje britský spravodajský portál BBC.
Práve to podľa odborníkov spôsobilo, že Rusi dokázali prekonať počiatočné ekonomické problémy spojené so západnými sankciami. V marci 2022, len niekoľko dní po začiatku invázie, sa totiž rubeľ zrútil a akcie najväčšej ruskej energetickej spoločnosti Gazprom a najväčšej ruskej banky Sberbank klesli o 97 percent. To jednoducho znamenalo, že sa krajina ocitla vo vážnej recesii.
Čítajte viac Slovensko zaplatilo Rusku ako nikto v EÚ. Len za december išlo na ruské palivá 316 miliónov eur
Otrávená ekonomika
O dva roky neskôr je všetko inak a predbežné odhady ukazujú, že Moskva mala v minulom roku "vyšší rast HDP ako akýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta v skupine G7. Zároveň sa očakáva, že rast bude pokračovať aj v tomto roku.
Analytik INESS Martin Vlachynský v tejto súvislosti vysvetľuje, že presne takýto scenár je vo vojnových ekonomikách očakávaný. Vojna totiž patrí medzi fiškálne stimuly a štát zapojený do vojenského konfliktu vytvára veľký dopyt po zbraniach a vojakoch. Rusko pritom podľa odborníka míňa až tretinu rozpočtu priamo na vojnu, nepriamo prostredníctvom subvencií do priemyslu je to ešte viac.
A tu vzniká problém. „Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast,“ vysvetlil Vlachynský. Odborník tiež upozornil na to, že Rusko zažilo nielen odliv zahraničného kapitálu, ale rovnako aj dôležité trhy v energetike. To podľa analytika bude napokon viesť k „otrave ekonomiky“, ktorá bude pôsobiť pomaly a dlhodobo.
Čítajte viac Putinova odveta za sankcie. Zmocňuje sa ďalších pobočiek zahraničných firiem
Napriek tomu, že Medzinárodný menový fond zvýšil predpoveď rastu ruskej ekonomiky v roku 2024 z 1,1 na 2,6 percenta, analytici z dlhodobého hľadiska upozorňujú na hrozbu prepadu hospodárstva krajiny. Mark Sobel, americký predseda Oficiálneho fóra pre menové a finančné inštitúcie (OMFIF), ktoré združuje expertov na centrálne bankovníctvo, hovorí o tom, že Moskva na tom v skutočnosti nie je tak dobre, ako naznačujú čísla.
Podľa Sobela sa Kremľu darí maskovať proces výraznej ekonomickej degradácie, ktorý by mal pokračovať aj v budúcnosti, a ktorý bude aj naďalej znižovať jeho globálnu stopu. Poukazuje pritom na fiškálnu expanziu spojenú s vojnou, ktorá sa stala motorom ekonomického rastu krajiny. Moskva totiž tento rok plánuje zvýšiť svoje výdavky na vojnu asi o tretinu, čo predstavuje približne 7 percent HDP Ruska.
Západní lídri hodnotia cestu, po ktorej sa Rusko vydalo, zo strednodobého hľadiska za neudržateľnú. Hlavnou otázkou teda je, ako dlho môže táto stratégia Moskve vydržať, pripomína BBC. Rusko totiž svoje hospodárstvo transformovalo na vojenskú ekonomiku.
Prichádzajú o stámilióny
Najzásadnejším zdrojom príjmov do ruskej štátnej kasy, ktorý zároveň vo výraznej miere financuje aj vojenské výdavky, sú výnosy z ropy. Tamojšej ekonomike v tejto súvislosti výraznejšie neuškodili ani sankcie, ktoré po začiatku invázie na krajinu uvalili západné štáty. BBC však upozorňuje na to, že forma ekonomického rastu, aký teraz pozorujeme v Rusku, do výraznej miery zvýšila závislosť krajiny na príjmoch z čierneho zlata.
Čísla ukazujú, že ide o vratký rastový model, ktorý nestojí na pevných nohách. Zatiaľ čo ešte pred dvoma rokmi do ruského štátneho rozpočtu pritekala z predaja fosílnych palív viac ako miliarda eur denne, aktuálne to tak ružovo pre Putina nevyzerá. Napríklad december minulého roka, kedy Moskva inkasovala v priemere iba 640 miliónov eur denne, bol pre krajinu druhým najhorším mesiacom od začiatku vojny na Ukrajine. Krajina tak denne prichádza o stámilióny eur.
Rusko zároveň ťaží denne približne 9,5 miliónov barelov ropy, čo je menej ako pred vojnou a tvrdým západným sankciám sa vyhýbalo pomocou „tieňovej flotily“ stoviek tankerov. Všetko však nasvedčuje tomu, že sankcie zaberajú a Európska únia sa vo svojom 12. sankčnom balíčku z konca minulého roka zamerala na opatrenia, ktoré Moskve výrazne sťažia pokusy o obchádzanie sankcií.
Čítajte viac Naša ekonomika porastie, tvrdí Putin. Skutočnosť je oveľa horšia, milióny Rusov žijú v chudobe, varuje ekonóm
Kremľu nehrá do kariet ani to, že Európa v čoraz väčšej miere nahrádza dovoz plynu z Ruska dovozom z alternatívnych zdrojov. A platí pritom, že nárast HDP z výroby tankov či zbraní je rozhodne ďaleko od skutočnej produktivity a ekonomického rastu.
Ak vezmeme do úvahy všetky spomínané faktory, ruská ekonomika môže byť podľa BBC odolná minimálne ešte počas zvyšku tohto roka. Rusko pritom môže zdržiavať čas. Krajina zrejme čaká na výsledok tohtoročných prezidentských volieb v USA a výmenu na poste prezidenta v štáte s najsilnejšou ekonomikou sveta.