Bohatší si zrejme priplatia. Príde milionárska daň?

Medzi politikmi sa začala debata o tom, že Slovensko čaká nová sadzba dane pre bohatých ľudí. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na to, že vláda vraj chystá novú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. Tá by podľa Mariána Viskupiča (SaS) mohla byť výrazne vyššia, ako sú sadzby, ktoré sú v daňovom systéme aktuálne. Upozornil na to na tlačovej konferencii. „Hovorí sa o tom, že vláda pripravuje novú, vyššiu daňovú sadzbu na úrovni 35 percent pre ľudí, ktorí zarábajú nad 100-tisíc ročne,“ uviedol Marián Viskupič.

16.02.2024 07:13
debata (69)
Minister Kamenický: 18 konsolidačných opatrení
Video
Zdroj: ta3

Ak by vznikla takáto daň, na príjmy takýchto ľudí by sa uplatňovali tri rôzne sadzby. Aktuálne v daňovom systéme existujú dve. Zamestnanec, ktorý zarobí do približne 47 538 eur, platí 19-percentnú daň z príjmu. Hranicu tvorí 176,8-násobok sumy platného životného minima, táto suma sa teda postupne posúva vyššie. Hranica 47 538 eur je platná pre rok 2024. Pracovník, ktorý má základ vyšší ako toto číslo, už platí 25-percentnú daň z príjmu. Prípadná iná sadzba nad hranicou stotisíc eur by bola teda skutočne treťou.

„Takého zdanenie motivuje úspešných ľudí odísť zo systému zamestnania. Sú dostatočne šikovní na to, aby si založili živnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, či odídu do zahraničia. Len pre porovnanie – v Českej republike je najvyššia sadzba dane z príjmu 23 percent,“ vysvetľuje Viskupič. Strana Sloboda a Solidarita je dlhodobým zástancom štíhleho štátu, predstavitelia strany sú odporcami zavádzania nového, prípadne prísnejšieho zdanenia.

Ministerstvo mlčí

Ministerstvo financií zatiaľ odmieta potvrdiť, či podobné opatrenie skutočne pripravuje. Na otázky denníka Pravda rezort financií odpovedal nekonkrétne s tým, že zákon o dani z príjmu by sa mohol meniť tak, ako naznačuje predbežná informácia, ktorú rezort zverejnil ešte v júli minulého roku. To bolo v čase, keď vládol úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora. Tento dokument nehovorí o takzvanej milionárskej dani, zaoberá sa reformou iných častí daňového systému.

„V reakcii na zverejnenú predbežnú informáciu boli Ministerstvu financií SR adresované podnety na novelizáciu daňového zákona z aplikačnej praxe, ku ktorým prebiehali interné diskusie, ako aj verejné konzultácie za účasti príslušných subjektov. Nakoľko vecné diskusie ešte nie sú definitívne ukončené, je predčasné sa vyjadriť k obsahovej podstate pripravovanej legislatívnej zmeny,“ hovorí rezort financií.

Štát môže získať desiatky miliónov

Keďže podoba legislatívnej úpravy nie je zatiaľ známa, ťažko sa dá aj odhadovať, aké zdroje by prípadne štát mohol týmto spôsobom do rozpočtu získať. Zavedenie milionárskej dane je ale jedno z opatrení, ktoré ako jedno z možných konsolidačných opatrení, ktoré pre budúcu vládu pripravila a prepočítala Ódorova vláda.

SR Bratislava Vláda Schôdza BAX Čítajte viac Od 18 eur zhruba po 36 eur mesačne. Prečo sú dôchodky z druhého piliera také nízke

Z prepočtov úradníckeho kabinetu vyplýva, že zavedenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 35 percent pre príjmy nad hranicou stotisíc eur by do rozpočtu prinieslo sumu 67 miliónov ročne. Dôvodom relatívne nízkej sumy je to, že počet ľudí, ktorých by sa táto sadzba dotkla, je relatívne nízky. Strana SaS hovorí rádovo o desaťtisícoch.

Ak by bola milionárska daň zavedená s nižšou príjmovou hranicou, príjmy rozpočtu by sa, samozrejme, zvýšili. Pri limite na úrovni 80-tisíc eur by predpokladaný výnos mohol dosiahnuť 90 miliónov eur ročne, ak by nová sadzba zasiahla príjmy nad hranicou šesťdesiattisíc eur, príjmy rozpočtu verejnej správy by stúpli o 137 miliónov eur. Výhodou tohto opatrenia je, že nevyvoláva zásadné náklady. Vyššia sadzba dane pre ľudí s vysokými príjmami je nástroj, ktorý používajú aj okolité krajiny.

„Z okolitých štátov nedávno menila daň z príjmov fyzických osôb k progresívnemu zdaneniu Česká republika. Tá v roku 2021 zaviedla naspäť druhú sadzbu dane vo výške 23 percent, popri prvej sadzbe vo výške 15 percent. Treba však pripomenúť, že ide o náhradu takzvanej solidárnej dane vo výške sedem percent (určenej) pre ľudí s vysokými aktívnymi príjmami. Nová sadzba vo výške 23 percent sa vzťahuje aj na pasívne príjmy,“ objasnila úradnícka vláda v popise opatrenia. V českom systéme existuje aj mimoriadna sadzba dane vo výške 35 percent, tá sa za určitých okolností uplatňuje pri zrážkovej dani.

Ak by na Slovensku naozaj platila daň vo výške 35 percent, Slovensko by sa výškou najprísnejšej sadzby zhruba priblížilo Poľsku.

Sú progresívne dane správne?

To, či je správne zaťažovať mimoriadnymi daňami najbohatšie vrstvy obyvateľov, je pomerne sporná otázka. Na jednej strane práve títo ľudia majú priestor na to, aby do spoločného prispievali viac, no na druhej strane vysoké dane môžu práve najšikovnejších jednotlivcov vytláčať preč z krajiny. „Vyššie sadzby postihnú ľudí, ktorí najviac investovali do svojho vzdelávania a teraz budú osobitne zdanení. Táto ,daň za úspech‘ je v priamom protiklade so snahou dostať slovenské hospodárstvo od montážnej dielne k znalostnej ekonomike. Tento krok môže motivovať časť ľudí, aby odišli pracovať do zahraničia, a takisto môže zabrániť firmám, aby na Slovensko priniesli činnosti s vyššou pridanou hodnotou, ku ktorej potrebujú vysoko vzdelaných a dobre zaplatených zamestnancov,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Nemecko Berlín SR premiér Fico Scholz návšteva Čítajte viac Motor Európy sa zadrháva. Slovensko na to môže doplatiť. Čo sa deje v Nemecku?

Zle nastavené progresívne zdanenie jednoducho môže spôsobiť, že šikovní ľudia stratia chuť vytvárať hodnoty na Slovensku a budú hľadať uplatnenie v zahraničí. Problém odlivu mozgov z krajiny sa teda ešte prehĺbi. Môže sa stať, že jednoducho budeme strácať ľudí, ktorí zvyšujú potenciál celej ekonomiky.

„Vyššie zdanenie ich de facto znevýhodňuje až trestá, namiesto odmeny za námahu a snahu, ktorú museli vynaložiť v minulosti, aby potrebné vedomosti, skúsenosti a kompetencie dosiahli. Zároveň progresívne zdanenie znižuje motiváciu pre zvyšovanie kvalifikácie a dosahovanie pracovných úspechov a vyššej mzdy, ktoré v konečnom dôsledku môžu posúvať k prosperite celú spoločnosť v širšom slova zmysle. Potenciálne progresívne zdanenie môže v konečnom dôsledku až neprimerane zaťažiť najmä strednú vrstvu obyvateľstva, čo výrazne podporí ďalší odliv šikovných mozgov do zahraničia. To je v protiklade s cieľmi, ktoré si kladie programové vyhlásenie súčasnej vlády,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.

Podľa jeho slov na Slovensku nie sú optimálne podmienky na to, aby Slovensko ďalej zvyšovalo zdanenie najbohatších. „O progresívnom zdanení by malo zmysel uvažovať pri veľmi, respektíve až extrémne vysokej príjmovej nerovnosti v krajine. To však rozhodne nie je prípad Slovenska, ktoré je z pohľadu príjmovej aj majetkovej nerovnosti jednou z najrovnostár­skejších krajín na svete,“ dodáva. Napriek tomu platí, že rozvíjanie progresívneho zdanenia je legitímna možnosť, ktorú každá vláda má. Tiež platí, že k podobným krokom majú blízko vlády, ktoré nie sú pravicové. To sa v súčasnosti týka aj Slovenska.

Progresívne zdanenie má na Slovensku aj proponentov. Medzi nich môžeme zaradiť napríklad bývalú ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, ktorej minulosť je spojená so Stranou demokratickej ľavice, odborovú predáčku Moniku Uhlerovú a aj ekonóma Antona Marcinčina, ktorý bol poslancom za KDH. Títo ľudia sa podieľali na zostavení štúdie Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko, v ktorej ako jedno z konsolidačných opatrení ponúkajú práve progresívne zdanenie. „Daňové zaťaženie je v rámci porovnania s krajinami EÚ podpriemerné, no nadpriemerne zaťažuje nízkopríjmových,“ upozorňujú ekonómovia v štúdii. Preto navrhujú zavedenie progresívnej dane, kde by sa do daňového základu zahŕňali všetky príjmy fyzických osôb vrátane príjmov z prenájmu, dividend a iných kapitálových príjmov.

dôchodca, peniaze Čítajte viac Také vysoké dôchodky si nemôžeme dovoliť. Napriek tomu sa na štát spoliehajú aj dnešní mladí ľudia, ukázal prieskum

Konsolidácia prísť musí

Slovensko rozhodne potrebuje ozdravovať svoje verejné financie. Pre rok 2024 vláda už schválila opatrenia, ktoré na papieri stlačili deficit pod úroveň šiestich percent HDP. Balík opatrení, ktorý napríklad obsahuje bankovú daň, oslabenie druhého piliera a zvýšenie odvodov do zdravotnej poisťovne, ale vyvolal rozpaky. Kritici balíka tvrdia, že vláda nešetrí vôbec. Navyše, konsolidačné opatrenia do veľkej miery kryli nové výdavky, napríklad vyššie trináste dôchodky.

Minister Kamenický ale teraz avizuje, že chce konsolidovať tempom jedného percenta HDP ročne, hoci strana Smer v predvolebnej kampani hovorila o tom, že tempo šetrenia nepresiahne 0,5 percenta HDP. Vláda podľa Kamenického pripravuje balík opatrení vo výške 1,5 miliardy eur. Ďalšie peniaze by štát mal ušetriť tak, že od budúceho roku nebude vyplácať pomoc s energiami. Tá v tomto roku bude štát stáť zhruba 1,25 miliardy eur.

kalendár, peniaze, hotovosť Čítajte viac Štvrť milióna eur k dôchodku navyše? Dá sa to, ale nemôžete otáľať

„Nebudem predbiehať, je to ešte veľmi predčasné. Predtým, ako sa budem baviť s médiami o týchto veciach, to musí byť najprv prerokované v rámci koaličných rozhovorov aj s našimi partnermi,“ povedal vo februári Kamenický. Dá sa predpokladať, že jedným z opatrení bude zavedenie dane zo sladených nápojov. Toto opatrenie ministerstvo financií už avizuje dlhšie. To je iný prípad ako zdanenie príjmu. Tento druh daní sa vo všeobecnosti považuje za menej škodlivý ako zdaňovanie práce, trestá totiž do istej miery škodlivú spotrebu cukru.

Podľa Mariána Kočiša je ale dôležité, aby konsolidácia bola vyvážená. „Konsolidácia by sa mala odohrávať na oboch stranách rozpočtu. Teda aj na príjmovej, aj na výdavkovej strane. Vidíme, že súčasné nastavenie konsolidácie prebieha v podstate výlučne na stane príjmov, čo z dlhodobého pohľadu poškodzuje budúci ekonomický rast a dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ hovorí. „Jednoducho povedané, okrem vyšších príjmov potrebujeme aj reálne začať okresávať výdavky štátu, čo je z politicko-ekonomického pohľadu, samozrejme, tá ťažšia časť. Progresívne zdanenie v prípade Slovenska nemožno považovať za dobrý nápad. Mali by sme, naopak, aktívne osekávať výdavky štátu, cieľavedomo budovať a podporovať konkurenčné prostredie,“ uzatvára Kočiš.

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #daň z príjmu #konsolidácia verejných financií #sadzba