Od 18 eur zhruba po 36 eur mesačne. Prečo sú dôchodky z druhého piliera také nízke

Druhý pilier má za sebou dvadsať rokov. Toto obdobie sa dá do veľkej miery považovať za premárnenú príležitosť. Je to totiž nástroj, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za najlepšiu odpoveď na to, že počet pracujúcich v porovnaní s dôchodcami sa bude v nasledujúcich rokoch stále zmenšovať. Logika druhého piliera je pomerne jasná. Každý pracujúci by mal popri prispievaní na dôchodok súčasných dôchodcov sporiť aj na svoj vlastný dôchodok. Optimálny scenár by bol teda taký, že každý pracujúci si na vlastný dôchodok nasporí sám, v tom prípade sa sociálnemu systému podarí ujsť z pasce, ktorou je nepriaznivý demografický vývoj.

15.02.2024 05:00
debata (397)
IDE O PENIAZE - II pilier zmeny 2024
Video
V relácii Ide o peniaze bol hosťom odborník na dôchodkový systém, ekonóm Ján Šebo. / Zdroj: TV Pravda

Druhý pilier má za sebou dvadsať rokov fungovania a je jasné, že zatiaľ sa jeho ciele splniť nepodarilo. Stále platí, že hlavným zdrojom dôchodkov je štát, ktorý peniaze vypláca cez priebežný dôchodkový pilier. Druhý pilier zatiaľ neplní kľúčovú úlohu v dôchodkovom systéme, do veľkej miery za to môžu politici, ktorí do fungovania tohto nástroja stále zasahujú.

Druhý pilier teda nemá ustálenú podobu, dvadsať rokov jeho fungovania ukázalo, že neexistuje spoločenská zhoda na tom, akú úlohu by tento nástroj mal plniť. Výsledok je, že počas tohto obdobia si veľká časť sporiteľov nedokázala odložiť na dôchodok dostatok peňazí. Navyše peniaze, ktoré do tohto nástroja vložili, veľká časť sporiteľov nedokázala ochrániť pred infláciou. Z veľkej časti za to nemôže druhý pilier sám, ale predovšetkým spôsob, akým sme ho používali.

2023 11 29 TK k pomoci s hypotekami Čítajte viac O pomoc so splátkami hypoték môžu žiadať tisíce ľudí. Nezabudnite podať žiadosť

Dôchodkové sporenie má za sebou za dvadsať rokov desiatky noviel. „Za dvadsať rokov prešiel tento zákon spolu 53 úpravami, či už to boli kľúčové novelizácie, alebo technické zmeny. V súčasnosti si v druhom pilieri sporí vyše 70 percent pracujúcej populácie, na Slovensku pôsobí päť dôchodkových správcovských spoločností a zhodnocujú úspory vo výške viac ako 14 miliárd eur,“ upozorňuje Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).

„Zákon o starobnom dôchodkovom sporení v roku 2004 posunul slovenský dôchodkový systém na úroveň zahraničných štandardov. Bol nevyhnutnou zmenou z hľadiska demografického vývoja aj udržateľnosti verejných financií. Z hľadiska politických zásahov nemožno povedať, že išlo o úplne stabilný vývoj druhého piliera,“ hovorí Matej Varga, člen Predsedníctva ADSS.

Nevyjasnené vzťahy

Jednou z kľúčových okolností je, že politické sily nemajú jasno v tom, aký má byť vzťah medzi prvým a druhým pilierom. Sila oboch týchto nástrojov bola v minulosti vyrovnaná, to znamená, že 18 percent z odvodov, ktoré musí každý pracujúci a živnostník odviesť, sa delilo v pomere jedna k jednej. Deväť percent pracujúci odviedol do prvého piliera na dôchodok súčasných seniorov a deväť percent si odložil na vlastný dôchodok.

To sa zmenilo to septembri 2012. Zmena v sadzbe príspevkov na starobné dôchodkové sporenie – zníženie sadzby z deväť percent na štyri percentá z vymeriavacieho základu. Súčasťou tohto opatrenia bolo aj to, že od roku 2017 sa postupne zvyšoval príspevok do druhého piliera tak, že od roku 2024 sa do druhého piliera malo stabilne posielať šesť percent z vymeriavacieho základu. Sem sa však systém nikdy nedostal. Opäť prichádzali novely, ktoré spomalili zvyšovanie podielu druhého piliera, no zatiaľ poslednú zmenu priniesol balík zmien, ktorý predstavila aktuálna vláda. Minister financií v rámci balíka osemnástich opatrení pripravil zníženie príspevkov na štyri percentá vymeriavacieho základu. Systém je späť tam, kde bol roku 2012. Znamená to, že pracujúci si na vlastný dôchodok budú sporiť pomalšie. Súčasná vláda si tak na súčasné dôchodky prakticky zobrala peniaze z tých budúcich.

„Prvý a druhý pilier sú dizajnované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Všetci pracujúci by mali byť v solidárnom aj zásluhovom pilieri. Tým sa rozkladajú riziká spojené s vyplácaním budúcich dôchodkov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda ADSS.

Problémom však nie sú len peniaze, ktoré sa do systému sporenia nedostali, ale aj tie, ktoré sa doň dostali. Sporiaci dôchodkový systém systém totiž roky trpel tým, že úspory v ňom sú uložené zle. Medvediu službu v tomto prípade systému okrem iného urobilo rozhodnutie jednofarebnej vlády Smeru, ktorá roku 2013 rozhodla o hromadnom presune úspor z negarantovaných, výkonnejších fondov do garantovaných, ktoré v zásade sporiteľovi zaručujú iba to, že z dlhodobých úspor mu bude odoberať inflácia. Roku 2013 sa z negarantovaných do garantovaných fondov presunul majetok 800-tisíc sporiteľov v hodnote približne päť miliárd eur.

Je to jeden z dôvodov, prečo sporitelia majú z druhého piliera taký nízky dôchodok, ako majú. Z údajov ADSS vyplýva, že za dvadsať rokov existencie doručili garantované fondy ročné zhodnotenie na úrovni od 1,05 percenta do 1,88 percenta. V negarantovaných fondoch bolo zhodnotenie na úrovni od 2,60 percenta do 10,18 percenta. Na dvadsaťročnom horizonte pritom bola miera inflácie zhruba štyri percentá ročne. Reálne zhodnotiť úspory v garantovaných fondoch je teda veľmi ťažké.

Uloženie úspor rozhoduje

Zároveň platí, že mladí sporitelia by peniaze v garantovaných fondoch vôbec nemali mať. Jednoducho v nich strácajú cenný čas, ktorý potrebujú na to, aby zhodnotili svoje úspory a vytvorili majetok určený na dôchodok. V roku 2023 druhý pilier v závislosti od druhu dôchodku vyplácal priemerne sumu od necelých osemnásť eur približne po 36 eur mesačne.

Na zlé rozloženie úspor reaguje novela z konca roku 2022. Jej súčasťou je postupný presun sporiteľov z garantovaných fondov do negarantovaných indexových fondov tak, aby sporili so znesiteľnou mierou rizika a mali šancu nasporiť si viac. Súčasťou automatického presunu sú práve ľudia, ktorí po roku 2013 zostali pasívni a vôbec nezareagovali na to, že ich úspory presunul štát do málo výkonných fondov. Štát teraz ich vlastnú pasivitu využíva v ich vlastný prospech. Aktuálne platí teda konsenzus, že štát napráva chyby z minulosti.

Tento presun sa deje postupne a v súčasnosti už platí, že v negarantovaných fondoch je viac peňazí ako v garantovaných.

Aj v súčasnosti platí, že garantované fondy sú menej výkonné ako negarantované. Za uplynulých 365 dní si najslabší garantovaný fond odpísal vyše dvoch percent, najlepší si pripísal vyše štyroch percent. Negarantované fondy sa v rovnakom období dostali do plusu všetky. Najslabší zhodnotil úspory sporiteľov o viac ako deväť percent, najlepší zhruba o 17,6 percenta. Pravda je, že negarantované fondy majú aj nepriaznivé roky, takým bol napríklad rok 2022, no vo všeobecnosti negarantované fondy doručujú lepšie výsledky ako garantované.

© Autorské práva vyhradené

397 debata chyba
Viac na túto tému: #penzia #II. pilier #dôchodky