„Celkový ekonomický vývoj Nemecka v roku 2023 kolísal. Ekonomika sa nachádza v prostredí, ktoré poznačilo viacero kríz,“ povedala Ruth Brandová, riaditeľka nemeckého štatistického úradu. „Nepriaznivé finančné podmienky, ktoré vznikli pod vplyvom rastu úrokových sadzieb, a znížený domáci a zahraničný dopyt si tiež vybrali svoju daň,“ doplnila Brandová s tým, že ekonomický rast ohrozuje vysoká úroveň cien. Nemecká ekonomika tak v minulom roku zastavila svoje zotavovanie po pandemickom roku 2020. V roku 2023 tak bola len o 0,7 percenta väčšia ako v roku 2019, teda rok pred tým ako svet zasiahla pandémia.
Nemecký minister financií Christian Lindner dokonca označil v januári ekonomiku za „unaveného človeka“, ktorý potrebuje šálku kávy. Je to narážka na reči o tom, že Nemecko by mohlo byť „chorým človekom“. Toto označenie nemecká ekonomika dostala na konci minulého storočia. Vtedy krajina bojovala s problémami, ktoré okrem iného spôsobilo aj zjednotenie Nemecka. Zaostávanie nemeckej ekonomiky je zlá správa pre celú eurozónu, a teda aj pre Slovensko. Prečítajte si najdôležitejšie otázky a odpovede na túto tému.
Čo sa deje v nemeckej ekonomike?
Nemecku sa nedarí naštartovať výraznejší hospodársky rast po pandémii. V roku 2020 najväčšia európska ekonomika klesla o 3,8 percenta, v nasledujúcom roku sa posilnila o 3,2 percenta, no v ďalšom roku sa rast spomalil na 1,8 percenta. Zotavovanie sa teda spomalilo a to vyvrcholilo práve v roku 2023, keď ekonomika klesla o 0,3 percenta.
K poklesu ekonomiky z veľkej časti prispelo jej previazanie s globálnymi dodávateľskými reťazcami. Problémy v týchto reťazcoch výrazne oslabili nemecký priemysel a na pôvodnú úroveň sa nedostali ani výdavky domácností.
Čítajte viac Také vysoké dôchodky si nemôžeme dovoliť. Napriek tomu sa na štát spoliehajú aj dnešní mladí ľudia, ukázal prieskum
Nemecko má navyše problémy so zelenou transformáciou hospodárstva. Symbolom týchto problémov je snaha o presunutie nevyužitého dlhu v sume šesťdesiatich miliárd eur práve na zelenú transformáciu. Nemecko si tieto peniaze požičalo počas pandemickej krízy a nevyužilo ich. Presun peňazí do zelenej transformácie zamietol ústavný súd v krajine s tým, že to neumožňujú pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.
Najväčšiu európsku ekonomiku okrem toho ochromovali počas minulého roku aj početné štrajky vlakových prepravcov. Tieto štrajky pokračujú aj v januári. Odbory sa januárovým štrajkom snažia dosiahnuť skrátenie pracovného týždňa na 35 hodín bez krátenia mzdy. To by malo zvýšiť atraktivitu pracovných pozícií v doprave a pritiahnuť ďalších zamestnancov. Do štrajku by sa mohlo zapojiť celkovo 90-tisíc ľudí.
Okrem týchto protestov vláda čelí aj protestom poľnohospodárov. V januári protestovalo tridsaťtisíc farmárov proti plánu vlády obmedziť im dotácie. Berlín tak bol plný traktorov, v hlavnom meste ich v polovici januára mohlo byť zhruba päťtisíc. Farmári ich použili na blokovanie ulíc.
Čo to všetko znamená?
Výsledky nemeckej ekonomiky sú v porovnaní s inými rozvinutými krajinami jednoducho slabé. Americká ekonomika sa v minulom roku posilnila o 2,1 percenta, eurozóna o 0,7 percenta a britská ekonomika o 0,5 percenta.
V Nemecku teda klesali maloobchodné tržby, export a tiež priemyselná výroba. Priemysel trpí tým, že k dispozícii nemá lacnú energiu z Ruska a domácnosti, naopak, zažívajú výrazný nárast nákladov na život. Spotreba domácností, preto v minulom roku klesla o 0,8 percenta a je teda o 1,5 percenta nižšia ako pred pandémiou. To znamená, že domácnosti stále nemíňajú toľko ako pred prepuknutím pandemickej nákazy. Nemecko sa teda nemôže spoliehať ani na domáce obyvateľstvo a ani na zahraničie. To sa už odráža aj na výsledkoch priemyslu. Napríklad pridaná hodnota, ktorú vyprodukoval priemysel, sa v minulom roku znížila o dve percentá.
Pomocnú ruku nepodala ekonomika ani vláda. Výdavky kabinetu v Nemecku vlani klesli o 1,7 percenta, práve preto, že postupne vyprchávajú mechanizmy pandemickej pomoci.
„Aktuálne to nevyzerá, že by v najbližších mesiacoch malo dôjsť k razantnému oživeniu. Predstihový ukazovateľ v podobe kompozitného indexu HCOB Flash Germany Composite PMI Output Index ostáva naďalej pod úrovňou 50 bodov, čo znamená, že naďalej uvidíme spomalenie, respektíve stagnovanie nemeckej ekonomiky. Naďalej vidíme slabý dopyt a pokles nových objednávok vo výrobe. Pracovný trh ostáva zatiaľ odolný, čiastočne aj preto, že sa zamestnanci presúvajú z výroby do služieb,“ upozorňuje Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Aký jej vplyv problémov Nemecka na Slovensko?
To je ťažké predpokladať. Závisí od toho, ako sa bude situácia v Berlíne ďalej vyvíjať. V každom prípade platí, že Nemecko je najvýznamnejší obchodný partner Slovenska. „Nemecko je pre Slovensko významným obchodným partnerom, keďže dvadsať percent nášho exportu smeruje práve na nemecký trh. Spomalenie dopytu, s ktorým sa nemecká ekonomika borí, sa tak zákonite musí preniesť aj do našej priemyselnej produkcie. Vývoj v eurozóne, respektíve v celej EÚ a najmä Nemecka, ako nášho dôležitého partnera, tak bude z podstatnej časti ovplyvňovať situáciu aj u nás. Predstihové dáta ukazujú, že eurozóna a aj veľké ekonomiky Nemecka či Francúzska sa budú aj v prvých mesiacoch nového roka potýkať s pokračujúcim ekonomickým ochladením,“ hovorí Kočiš.
Za obdobie od januára do novembra minulého roku slovenský export dosiahol hodnotu zhruba sto miliárd eur a približne pätina smeruje práve do Nemecka.
Sú problémy Nemecka trvalé?
To zatiaľ nie je isté a je to kľúčová otázka, ktorá okolo situácie v Nemecku panuje. Ak je spomalenie tohto motora celej Európskej únie dočasné, môžu ho spôsobovať napríklad vyššie úrokové sadzby, pomocou ktorých Európska centrálna banka (ECB) bojuje proti zdražovaniu. Problém môže byť však hlbší. „V prípade, že by išlo skutočne o štrukturálne problémy, vplyv na ostatné krajiny Európy by bol citeľne väčší a aplikácia riešení by si vyžiadala dlhší čas. Netreba zabúdať, že Čína pre Nemecko predstavuje významného obchodného partnera, preto ochladenie obchodných vzťahov a pokračujúce geopolitické napätie môže ekonomiku Nemecka a s ním aj celej EÚ významne ovplyvniť,“ hovorí Kočiš.