Výška pozitívnej odchýlky nehovorí, že ide o reálnu finančnú rezervu. „Nižší deficit znamená len o niečo menší nárast už tak rýchlo rastúceho verejného dlhu,“ hovorí Majher.
Čítajte viac S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)K lepšiemu výsledku hospodárenia vo výraznej miere v prvom rade podľa neho prispievajú úspory v energokompenzáciách. Ako upozornila rada, náklady na kompenzácie zvýšených cien energií v odhadovanom deficite predstavujú 1,8 mld. eur. Krízová rezerva vytvorená v schválenom rozpočte však navyšovala schodok až o 3,4 mld. eur.
Úspora vzniká z dôvodu nižšieho čerpania schém oproti pôvodným predpokladom a predovšetkým vďaka refundácii veľkej časti nákladov z EÚ fondov, s ktorou pôvodný rozpočet nerátal. Úsporu v nákladoch na energokompenzácie však nie je možné automaticky podľa neho považovať za voľný zdroj financovania pre iné výdavky.
Čítajte viac Prvý rozkol v koalícii? SNS na čele s Huliakom ide proti Hlasu, dôvodom sú dôchodkyDruhým dôvodom, prečo by sa nemali prijímať nové opatrenia, je podľa RRZ špecifická povaha zdrojov v oblastiach verejných financií, ktoré prispievajú k nižšiemu deficitu oproti rozpočtu. Väčšina pozitívnych odchýliek od rozpočtu, mimo energopomoci, je podľa Majhera iba odsunutím výdavkov či nákladov do budúcnosti.
Tretím dôvodom pre obozretnú fiškálnu politiku v závere roka je, že z historického pohľadu je úroveň deficitu naďalej veľmi vysoká. Podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie máme najvyššiu úroveň schodku v rámci eurozóny.
Schodok rozpočtu je vysoký aj napriek postupnému ústupu dopadov energetickej krízy. Ministerstvo financií pri navrhovaní tak vysokého deficitu v rozpočte na rok 2023 argumentovalo, že deficit bez dočasných efektov sa medziročne takmer nezmení v porovnaní s rokom 2022, pričom nebude ďaleko od maximálne povoleného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP.
„Už v súčasnosti deficit bez jednorazových vplyvov odhadujeme na úrovni 4,1 % HDP. V prípade prijatia medializovaného navýšenia trinásteho dôchodku o 300 eur s dopadom 440 mil. eur by sa deficit bez jednorazových vplyvov vyšplhal na veľmi vysokých 4,5 % HDP,“ upozorňuje Majher. Teda maastrichtské 3 % HDP by sa prekročili o 1,8 mld. eur. Výrazne by sa tak nenaplnili zámery rezortu financií udržať „bezkrízovú časť deficitu“ v akceptovateľnej výške.