3. Kto znečisťuje, ten zaplatí
Vláda vo svojom programovom dokumente avizuje, že zvýši význam environmentálneho zdaňovania. Z dát vyplýva, že priestor na zvyšovanie envirodaní existuje. Ekologické dane sme mali v roku 2020 druhé najnižšie v celej Európskej únii. Tvorili iba štyri percentá z celkových daňových príjmov. Za nami skončilo už len Luxembursko. Naopak, najvyššie príjmy zaznamenali v Slovinsku, kde dosiahli 12 percent. Medzi ekologické dane patria napríklad dane z energie vrátane palív pre dopravu. Druhou oblasťou sú dane z dopravy, kam patria poplatky za registráciu nových áut. Poslednou oblasťou sú dane za znečistenie, kam patria napríklad emisie vypúšťané do ovzdušia či nakladanie s odpadom.
Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podiel environmentálnych daní na celkových daňových výnosoch tvorí približne 5,5 až šesť percent, čo je 1,9 až dve percentá hrubého domáceho produktu. Podľa riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) v envirorezorte Jána Drába existuje teda priestor na dodatočné zdanenie, pri implementácii ale treba zvažovať prípadné dosahy na domácnosti alebo podniky.
„Napríklad zvyšovanie dane z palív má významné vplyvy na podnikateľské prostredie aj na jednotlivcov, keďže alternatívy sú relatívne obmedzené,“ vysvetľuje pre Pravdu. Možnosťou je podľa neho realizovať aj fiškálne neutrálnu daňovú reformu – teda takú reformu, keď by zvýšené niektoré environmentálne dane vykryli napríklad zníženie dane z práce. Konkrétne oblasti sú ale otázkou politického konsenzu.
