2. Daň zo sladených nápojov
Pri zdaňovaní externalít ešte chvíľu ostaňme. Kabinet vo svojom programe totiž avizuje, že zváži aj zavedenie dane zo sladených nápojov. Takto by vedel bojovať proti nadmernému príjmu cukru a proti obezite. Spotrebná daň na sladené nápoje bežne vo svete funguje. Je zavedená v rámci Európy napríklad v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku aj Portugalsku. Kľúčové bude pre štát zadefinovať si, aké sladené nápoje a akej sadzbe dane budú podliehať.
„Tejto spotrebnej dani podliehajú nealkoholické nápoje na báze vody alebo ovocného džúsu s rôznym obsahom cukru alebo s prísadou umelého cukru. V niektorých krajinách tejto dani podliehajú aj ovocné a zeleninové džúsy,“ tvrdí pre Pravdu odborníčka na dane Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Podľa nej pre štát nebude náročné a nákladné zaviesť daň zo sladených nápojov, keďže už existujú podobné spotrebné dane na lieh či tabak.
Je však otázne, nakoľko bude mať zavedenie dane na sladené nápoje vplyv na pokles konzumácie týchto nápojov. Silvia Hallová poukazuje na príklad v kalifornskom Berkeley, kde sa štyri mesiace po zavedení dane v roku 2016 spotreba sladených nápojov v štvrtiach s nízkymi príjmami znížila o 21 percent, ale v porovnaní s inými mestami bola vyššia o štyri percentá. Belgicko, ktoré je nadpriemerné v konzumácii sladených nápojov (denne ich pije 11 % obyvateľstva), nezaznamenalo zníženie miery konzumácie týchto nápojov po zavedení dane v roku 2015. Tamojší odborníci odhadujú, že daň by musela narásť na minimálne 20 percent z ceny nápoja, aby sa dosiahol efekt v podobe zníženia konzumácie.
Aj nová daň zo sladených nápojov sa objavila medzi konsolidačnými opatreniami úradníckej vlády. Podľa jej prepočtov by mohla do rozpočtu priniesť v rokoch 2025 a 2026 takmer 130 miliónov eur.
