Štát sa zároveň musí podľa neho postarať o živnostníkov. „Osobne vidím, že toto bude veľký problém, lebo si málo platili, málo dostávajú a zároveň majú veľký problém odovzdať živnosť mladším. Vidím veľký priestor na to, aby sme tento problém zachytili v strategických plánoch a napokon dokázali rýchlejšie hospodársky rásť,“ hovorí Ján Šebo v rozhovore pre denník Pravda.
Čo treba urobiť pre to, aby dôchodkový systém generoval solídne dôchodky?
Predovšetkým musíme rozdeliť ľudí na tých, ktorí sú tesne pred dôchodkom, prípadne im bol dôchodok priznaný, a tých, ktorí sú relatívne mladí, to znamená päťdesiatnici a mladší. Pokiaľ ide o tých mladších, je nereálne si myslieť, že nastavíme prvý pilier tak, aby generoval vysoké miery náhrady príjmu dôchodkom. To by vyžadovalo obrovskú výšku odvodov alebo zapracovanie dodatočných príjmov do sociálneho systému, a to v zásade je ekonomicky neuskutočniteľné.
Pre mladších ostáva ako možnosť rozumné nastavenie druhého piliera. Rozumné nastavenie dokáže generovať vyšší kombinovaný dôchodok. Tam môže výrazne zasiahnuť štát tým, že dramaticky a masívne podporí súkromné doplnkové sporenie na dôchodok. Tu sme urobili veľmi málo. Zanedbávame tretí pilier aj súkromné dôchodkové schémy. Bola snaha zabezpečiť trojité financovanie zo strany zamestnávateľa, občana a štátu, no priame financovanie so strany štátu je veľmi drahé.
Čo teda môžeme robiť?
Mohli by sme ísť podľa vzoru z Českej republiky a aj iných krajín na sever od nás. Vlády tam masívne podporujú nepriamou formou súkromné sporenie. Na Slovensku v prípade tretieho piliera si môžete z daňového základu odpočítať pätnásť eur mesačne, čo je 180 eur ročne. Je to jedno percento z priemernej mzdy. Zamestnávateľ vám môže prispievať, do výšky šiestich percent hrubej mzdy si to môže odpočítať z daní, no vy ako si z toho platíte odvody, minimálne zdravotné, a vstupuje vám to do príjmov, čiže si to v podstate zdaníte. Toto treba upratať.
Urobme to tak ako v Česku. Ľudia, čo si sporia na dôchodok, si z daní môžu odpísať až 48-tisíc českých korún, teda zhruba dvetisíc eur ročne, nie 180. Z toho neplatí dane a ani odvody. Zamestnávateľ môže prispieť ďalšími päťdesiatimi tisícami korún a tiež z toho neplatí ani dane a ani odvody. Toto je motivačná časť.
To nie je celý príbeh. Čo sa dá ešte urobiť?
Aby sme k tomu ale pristúpili, najprv potrebujeme kvalitný systém informovania. Teda tú takzvanú Oranžovú obálku, pomocou ktorej bude konkrétny človek presne vedieť, aký dôchodok môže očakávať. Potom keď tú informáciu bude človek mať, štát mu ukáže, ako môže svoj dôchodok ešte zvýšiť, čo sú tie možnosti a ako ich štát podporuje. Všetky tieto veci sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, tam sa na vznik Oranžovej obálky tlačí. Jedna Oranžová obálka už existuje, zostavili ju univerzitní výskumníci.
Čítajte viac Ako mať čo najvyšší dôchodok. Čo by mala nová vláda urobiť a čo radia odborníci?
To je váš projekt z UMB.
Áno. Druhý informačný systém stavia Sociálna poisťovňa. Tento systém pomaly nabieha, prvé prognózy z prvého piliera majú byť v tomto prípade až v roku 2026. K tomu ale správcovia v druhom a treťom pilieri veľmi zjednodušené odhady poskytujú už teraz. To, čo naozaj potrebujeme, aby sme generovali solídne dôchodky, je skutočne ukázať ľuďom, čo môžu očakávať. To je veľmi odborná úloha, ale týmto smerom ide veľmi veľa krajín. Európska komisia veľmi tlačí na to, aby niečo ako Oranžová obálka existovalo. Oni to nazývajú systém informovania o dôchodkových nárokoch.
Hovoríte, že kľúčové veci v pláne obnovy sú. Mohla by všetky kľúčové veci prijať už vláda, ktorá vznikne po voľbách?
Pokiaľ ide o komponent 18, opatrenia z neho sme už zaviedli. Zmenili sme zákon o sociálnom poistení, zaviedli sme naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia.
To je úplne kľúčové.
Áno. Veľa ľudí si neuvedomuje, že čím skôr idú do dôchodku, tým menší dôchodok majú. Zároveň si neuvedomujú, že ľudia, ktorí idú do predčasného dôchodku, dostávajú od systému veľké pokuty, tiež počas poberania predčasného dôchodku nemôžu pracovať. Zároveň vieme, že značná časť starobných dôchodcov pracuje. Až štyridsať percent starobných dôchodcov pracuje. Títo ľudia si privyrábajú, lebo chcú mať vyššiu životnú úroveň. Na to reagoval plán obnovy a odolnosti tým, že sa naviazala výška dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia. Tento krok bude zvyšovať dôchodky.
Zároveň je ale potrebné v zákone pracovať na tom, aby sme umožňovali pracovať čo najdlhšie. Nemôžeme ale od človeka, ktorý je na starobnom dôchodku, chcieť, aby od deviatej do piatej sedel v kancelárii, prípadne pracoval v teréne. Tu už sa dostávame do oblasti pracovného práva, potrebujeme zvyšovať produktivitu práce a pracovného času.
Musíme si uvedomiť, že práve ľudia odchádzajúci do dôchodku majú obrovské skúsenosti, obrovské zručnosti a práve preto sú aj vysoko cenení, lebo dokážu odovzdávať skúsenosti mladším. Mali by sme vytvoriť taký flexibilný systém, aby si tento človek mohol povedať, že bude pracovať od desiatej do druhej a už potom v zamestnaní nebude.
Čítajte viac Expert na reality: Ceny padli oveľa viac, ako hovoria čísla. Developeri začali zmenšovať byty
Hovoríte teda o flexibilných úväzkoch zameraných na starobných dôchodcov.
Áno, hovorím o flexibilných úväzkoch zameraných predovšetkým na ľudí vo vyššom veku. Taký človek si bude môcť povedať, že už nevládze pracovať osem, deväť, desať hodín denne, ale flexibilne si zvolí kratší pracovný čas. To je práve to riešenie pre starších ľudí v dôchodkovom systéme. Keď ľudia dosiahnu dôchodkový vek, nepôjdu okamžite do dôchodku, ale potiahnu pracovnú kariéru ešte štyri, päť, šesť rokov. Toto je to riešenie. Navyše vidíme, že na Slovensku sa to deje. Lekári pracujú dlho po dovŕšení dôchodkového veku, tiež učitelia. Môžeme navyše odľahčene povedať, že práca šľachtí. Má to svoje psychologické efekty. Keď vykonávajú pravidelnú činnosť, tak nechradnú a udržiavajú sa aj v lepšom psychickom stave.
Čítajte viac Drahé bývanie trápi ľudí. Dokážu s tým politici niečo spraviť?
Ako sa dívate na problém, ktorý vzniká medzi prvým pilierom a sporiacimi piliermi? Nepriaznivá demografia diktuje, že by sa mal prvý pilier posilňovať, bude živiť čoraz viac dôchodcov. Zároveň čoraz väčší dôraz by mal byť na sporiacich schémach. Máme teda dva ciele, ktoré sa nedajú dosiahnuť naraz. Ako to riešiť?
Prvý pilier je z pohľadu ekonomiky veľmi jednoduchý. Je to systém spojených nádob, do jednej peniaze pritekajú, z druhej vytekajú smerom k súčasným dôchodcom. Tu je nevyhnutné robiť kroky, ktoré sa už udiali v mnohých krajinách. Budem možno trochu odbornejší: mala by vzniknúť súvaha Sociálnej poisťovne. To znamená, že my potrebujeme vedieť, nie nevyhnutne každoročne, aká je celková suma dôchodkových nárokov, ktoré bude musieť Sociálna poisťovňa v budúcnosti vyplatiť. To isté potrebujeme vedieť o príjmoch. Inak povedané, ľudia uvidia, aký deficit sa pri súčasnom nastavení systému vytvorí na dlhodobom horizonte. Ak zbadáme, že sa napríklad na najbližších sedemdesiat rokov bavíme o dvojnásobku HDP, tak každému z nás bude jasné, že niekto to musí zaplatiť, ak v budúcnosti chce uplatňovať nejaké dôchodkové nároky. To nás začne nútiť hľadať riešenie.
Čo s tým?
V princípe máte dve možnosti: môžete zvyšovať príjmy, prípadne znižovať výdavky. Znižovať výdavky môžete len za predpokladu, že už máte generáciu, ktorá si na vlastné dôchodky dokáže, ľudovo povedané, zarobiť sama. To znamená, že ide o generáciu, ktorá má dôchodkové zabezpečenie z iných súkromných schém. Ak takéto niečo nevybudujeme, nikdy nedokážeme znižovať záťaž na prvý pilier. Do tohto času, kým nedokážeme znížiť túto záťaž, tak musíme vytvoriť systém, ktorý bude znamenať, že do prvého piliera natečie viac peňazí. Každý rok navyše deficit, ktorý vzniká, platíme z daní nás všetkých. Tu je už nutné ukázať pravdu, aká časť daňových príjmov ide do dôchodkového systému.
Keď ten deficit uvidíme, môžeme sa baviť o tom, či by financovanie nemalo byť viaczdrojové, nielen jednozdrojové. Jednoducho sa budeme môcť baviť o štruktúre, či naozaj z dlhodobého hľadiska nie je vhodné nastaviť financovanie tak, aby neexistoval len jediný zdroj financovania, teda dôchodkové poistenie. Alternatívou je viaczdrojové financovanie.
Ako na to?
Uvediem príklad, možností je veľmi veľa. Keď sa vám prizná nejaký dôchodok, ktorý je plne závislý od výšky zaplatených príspevkov, nie od nejakých princípov solidarity, ale od výšky vášho príjmu, bude to zásluhová časť. To ste si počas života odviedli, či už vy, alebo váš zamestnávateľ, a na základe toho vám bude vypočítaný váš dôchodok. Takéto systémy existujú, sú zavedené napríklad vo Švédsku, v Poľsku, v pobaltských krajinách. Je to systém, ktorý neumožňuje prehadzovanie z jedného vrecka do druhého tak, ako je to u nás. Každý vidí, koľko si odviedol a koľko tam má. To je tá zásluhová časť.
Čítajte viac Dane platia najmä pracujúci. Ódorova vláda to chce zmeniť, priplatia si bohatší
Ako sa dá riešiť solidárnosť?
Ešte je tu solidárna časť, tá je napríklad naviazaná na to, že človek v systéme odpracuje štyridsať rokov. To by zaručovalo nejakú solidárnu zložku, ktorá by bola pre všetkých rovnaká. Poviem to jednoducho, bol by to nejaký minimálny dôchodok, ktorý by dostal každý bez ohľadu na to, koľko do systému platil. Kľúčové je, že človek vykonával ekonomickú aktivitu, no tam je potrebné povedať, že ekonomická aktivita je aj výchova detí a starostlivosť o rodičov. Lebo keď sa niekto musí intenzívne starať o starnúcich rodičov, nemôže zarábať inak, no ekonomickú hodnotu vytvára. Za toto všetko dostaneme všetci nejaký solidárny dôchodok a na tento dôchodok nebudeme používať len sociálne poistenie, ale aj zdroje z daňového systému.
Tu sa môžeme baviť o tom, že by na to išla časť z príjmu právnických osôb, teda daň z kapitálu. Týmto smerom idú modernejšie schémy v iných krajinách. Je to riešenie, ako sa dá dôchodkový systém dočasne udržiavať nedeficitný, no zároveň nerastúci z pohľadu minimálneho dôchodku.
Kľúč teda je, že štát musí zabezpečiť minimálny základ a zvyšok je najmä o podpore súkromných sporiacich schém. Rozumiem správne?
Áno. Prvý pilier by sme tým pádom teraz rozdelili na dve časti. Jedna by bola solidárna, pre každého rovnako, napríklad po odpracovaní štyridsiatich rokov. Druhá časť by bola plne zásluhová. Tá časť dôchodku by bola závislá od toho, koľko človek do systému reálne zaplatil. Potom je tu druhý pilier, ten je nastavený. V Pláne obnovy a odolnosti sa hovorí o predvolenej investičnej stratégii, to sme zaviedli. Okrem toho potrebujeme naozaj masívnu podporu ďalšieho súkromného sporenia. Aj tak nám tu ostáva ešte jedna skupina, o ktorej sme sa nebavili. Chceme, aby každý z nás mal podnikavého ducha a bol samostatne zárobkovo činná osoba. To je časovaná bomba – živnostníci.
Prečo práve oni?
Tým ľuďom sme povedali, že si môžu platiť relatívne málo, no zabudli sme im povedať, že dostanú veľmi málo. Okrem toho sme pre nich zabudli vybudovať ďalšie systémy. Živnostníci počas svojej kariéry budujú kapitál a máme problém s tým, že tí ľudia musia stále pracovať, lebo to nemajú komu odovzdať. Nevybudovali sme systém, ktorý odchádzajúcemu živnostníkovi umožní presunúť živnosť na niekoho mladšieho. Ak dnes živnostník odchádza, povie niekomu mladšiemu, aby mu vyplatil 200-, 300-tisíc eur a on mu živnosť prenechá. Kde mladý človek zoženie toľko peňazí? Musíme vytvárať systém na presun kapitálu od starších generácií k mladším a to je súčasť dôchodkového systému.
Ak ten systém nevytvoríme, tak živnostníci si povedia, že jednoducho vrátia živnosť, rozpredajú zásoby a skončia. To bude znamenať, že si zničíme ekonomickú hodnotu. Je dobré mať systém, ktorý umožní prenos kapitálu na mladšiu generáciu podnikateľov. To nás ako výzva čaká do budúcnosti.
Za jeden z najpálčivejších problémov sa teda dajú považovať práve živnostníci, je tak?
Osobne vidím, že toto bude veľký problém, lebo si málo platili, málo dostávajú a zároveň majú veľký problém odovzdať živnosť mladším. Vidím veľký priestor na to, aby sme tento problém zachytili v strategických plánoch a napokon dokázali rýchlejšie hospodársky rásť. Živnostníci totiž svoj kapitál nezničia, prenesú ho na mladších a tí ich budú vyplácať pravidelnou mesačnou rentou a odkupovať si postupne živnosť. Druhá výzva je urobiť prvý pilier nestratový. Niektoré veci sme v pláne obnovy urobili, tie reformy prebehli, boli aj celkom dobre hodnotené. Treba ale urobiť ešte poriadok. Niektoré ad hoc zásahy ho opäť odkláňajú od dlhodobej udržateľnosti.
Aj vy hovoríte, že kým nevznikne generácia schopná naplno si na dôchodok sporiť, bude treba podporiť prvý pilier vyššími sumami. Na druhej strane, daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku vysoké. Čo teda s tým?
Cez daňovo-odvodové zaťaženie to nepôjde, to je príliš vysoké. Preto potrebujeme zmenu v prvom pilieri, ktorá do systému prinesie iné zdroje, nielen odvody. Jediná možnosť je doniesť časť výnosov zo zdanenia kapitálu. To je jediná možnosť. Jednoduché riešenia už neexistujú.