Ako vnímate predĺženie zákazu dovozu obilia a žalobu na Slovensko zo strany Ukrajiny?
Zákaz dovozu ukrajinského obilia vítame. Sme vďační vláde, že k nemu pristúpila a ochránila tak našich poľnohospodárov. Zákaz však platí iba do konca roka, takže ešte čakáme, aké príde systémové riešenie na vývoz obilia do krajín, kde je to potrebné. Na druhej strane sme nemilo prekvapení tým, že Ukrajina proti nám začala takéto konanie. Musíme si počkať, čo bude predmetom žaloby a ako ju bude Kyjev zdôvodňovať. Teraz však aspoň vieme, s kým máme do činenia. Budeme dopredu vedieť, ako sa Ukrajina k takýmto veciam stavia a môžeme sa na to do budúcna pripraviť.
Prečo je zákaz dovozu obilia dôležitý? V čom spočíva problém?
Problém je v tom, že Ukrajina je obilnicou Európy. V praxi to znamená, že pri výmere 33 miliónov hektárov ornej pôdy dokáže vypestovať enormné množstvo obilia a olejnín. Na porovnanie, Slovensko má tento rok rekordnú úrodu a odhadujeme, že by sme mohli vyprodukovať obilniny na úrovni 3,2 milióna ton. Ukrajina pritom mesačne vyváža od 3,5 do 4,5 milióna ton obilia. My sme v podstate iba trpaslíkom pri obrovi, ktorý nás svojím obilím dokáže doslovne zasypať. Rovnako však platí, že Ukrajina nie je členom Európskej únie a nemusí tak plniť prísne pravidlá ako naši poľnohospodári. Ukrajina tak môže napríklad používať rôzne prípravky na ochranu rastlín, ktoré naši poľnohospodári používať nemôžu, a musia tak nakupovať drahšie alternatívy.
Čítajte viac Na trh vstupuje obilnica sveta. Šéf agrokomory o ukrajinskej žalobe na Slovensko: Som nemilo prekvapený
Zo začiatku mala Ukrajina povolený iba transport obilia, hovorilo sa tomu koridor solidarity. Kyjev tak svoje produkty mohol vyvážať napríklad do Afriky či Ázie cez európske krajiny. Po novom sa však Ukrajina rozhodla predávať obilie aj do krajín, cez ktoré ho predtým iba prepravovala. Kde sa to celé začalo?
Keď sa hranice otvorili, nikto nevedel, čo sa stane a do čoho ideme. Rýchlo sme to však pochopili, lebo tieto tranzity nefungovali. Išlo o podvodné tranzity, ktoré aj tak končili na našom území a nikto ich nekontroloval. Do tých krajín, kde sa pšenica mala dostať, sa napokon nedostala. Nemalé množstvo tohto obilia skončilo v krajinách vyspelej Európy. Ide o trhy, do ktorých sme dosiaľ dovážali obilie my, a teraz sme o ne prišli. Musíme to zastaviť, lebo si takýmto spôsobom ruinujeme vlastné hospodárstvo. Aktuálne sme vo veľmi zlej situácii.
Európska únia vyčlenila niekoľko miliónov eur na kompenzácie pre poľnohospodárov. Straty za minulý rok sú však oveľa vyššie.
Európska únia vyčlenila na kompenzáciu viac ako päť miliónov eur a Slovenská vláda k tomu vyčlenila približne ďalších desať miliónov eur. To vychádza približne na 38 eur na hektár pšenice. Ak si zoberieme cenový rozdiel minuloročných a tohtoročných trhových cien pšenice, je tam pád na úrovni približne 200 eur za tonu. Reálna strata pre poľnohospodárov je tak približne na úrovni 1 400 až 1 600 eur. Poľnohospodári pritom dostanú spomínaných 38 eur. Strata je tak obrovská.
Čítajte viac Boj o Ukrajinu sa odohráva aj na iných bojiskách. Cena obilia zletela dole, trhy zaplavujú dve obilnice sveta
Poľnohospodárom sa vyčíta, že mali za minulý rok rekordné zisky vo výške približne 350 miliónov eur vďaka tomu, že zasiali ešte za predcovidové ceny osiva. Následne mali vysoké výnosy, pretože ceny na svetových trhoch prudko stúpali. Teraz však zase spadli. Táto situácia sa zrejme už opakovať nebude.
Žiaľ, to sa už opakovať nebude. Strane sa presný opak. Mnohí poľnohospodári už skutočne mali dopredu nakúpené hnojivá a prípravky za nižšie ceny. Cena následne vystrelila nahor. Namiesto toho, aby sme boli radi, že sa im darí a budú odvádzať dane, tak sa rieši, prečo majú také vysoké zisky. Nerozumiem tomu. Na druhej strane, tento rok prípravky na ochranu rastlín a hnojivá nakupovali veľmi draho, pričom cena obilia výrazne klesla. Keď sú poľnohospodári a potravinári v strate, nikto to nerieši. A keď sú konečne v zisku, tak sú toho zrazu plné médiá.
Čo hovoríte na tvrdenia pekárov a potravinárov, že obilie musia nakupovať inde aj napriek vysokej úrode, pretože ju považujú za nekvalitnú?
V porovnaní s poslednými piatimi rokmi síce máme nadpriemernú úrodu obilia, ale jej kvalita je nedostatočná. Veľká časť úrody sa nemôže používať v rámci ľudského potravinového reťazca a musí sa používať ako krmivo. Pokiaľ je nedostatok pšenice, ktorá sa môže používať na výrobu múky a na výrobu pečiva, pekári sa musia poobzerať aj po iných trhoch.
Nájde sa v tom množstve našej vyprodukovanej pšenice aj kvalitná časť?
Nájde sa, ale pekári sú tiež iba obchodníci a potrebujú minimalizovať vstupy. Veľakrát sme ich však prosili o to, aby sa obzerali aj po našom obilí, hoci je o niečo drahšie, aby sme si zachovali vertikálu. Máme naše obilie, mlyny aj pekárne. Aby aspoň toto zostalo v jednote a súdržnosti.
Čítajte viac Obilie zlacnelo a máme ho prebytok, farmárom odpustia odvody. Ako sa to prejaví na cene chleba?
Prečo sa znížená cena obilia nepretaví do nižších cien pekárenských produktov?
Je to spôsobené tým, že pšenica robí skutočne iba zlomok ceny finálnych produktov. Rovnako, pekári sa už dlhodobo pohybujú na veľmi tenkom ľade, od straty k ziskom. Pokiaľ pšenicu nakúpia tento rok trocha lacnejšie, aspoň trochu si môžu pomôcť k ziskom.
Máme tu blok krajín v zostave Slovensko, Maďarsko a Poľsko, ktoré zakázali dovoz obilia. Bude to stačiť na to, aby sme dokázali vyrokovať riešenie, ktoré nám bude vyhovovať?
Myslím si, že to stačí. Veľký problém majú zároveň aj Česi, Bulhari a Rumuni, napriek tomu, že zákaz dovozu obilia z Ukrajiny nezaviedli. Európska únia by sa mala snažiť podržať všetkých svojich členov. Vo vysvetľovaní budeme pokračovať aj ďalej. Je to zdravý blok na to, aby sme dosiahli nejaký výsledok už do konca tohto roka.
Neočakávate zvyšovanie nárokov pri pestovaní obilia voči Ukrajine, aby jeho cena bola na konci dňa rovnaká?
To je nemožné. Je nesplniteľné, aby mala Ukrajina rovnaké normy ako zvyšok krajín Európskej únie.