Ako naliať stovky miliónov do štátnej kasy? Bankový odvod je jednou z ciest, zhoduje sa väčšina politických strán

Mimoriadne zdanenie bánk by po voľbách mohlo priniesť rádovo stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu a z politických strán, ktoré by sa podľa aktuálnych prieskumov mohli aspoň teoreticky dostať do parlamentu, ho okrem SaS a Demokratov nevylúčil nikto. Analytik Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž zvyšovanie daní pre banky nepovažuje za správne.

12.08.2023 12:00
parlament autor: Robert Hüttner Foto: ,
Parlament, ilustračný obrázok.
debata (5)

Strany najčastejšie avizujú zavedenie bankového odvodu ako príjem štátu na dotovanie rastúcich hypotekárnych úrokov. Väčšinou však chcú dať bankám časový priestor na zavedenie iných opatrení, ktoré by znížili náklady klientov.

Napríklad strana Hlas-SD navrhla predĺženie fixácie úrokov vo výške platnej k 1. júlu 2022. Ak tak banky neurobia, navrhuje strana 50 percent zdanenie výnosov z poplatkov a transakcií alebo 20 percent zdanenie úrokových výnosov znížených o úrokové výnosy zo štátnych dlhopisov. Čas na dobrovoľné ústupky navrhnuté v pripravovanom memorande bankám dáva aj hnutie Sme rodina. Zavedenie bankového odvodu predseda hnutia Boris Kollár však nevylúčil.

Richard Sulík, SaS, Saska Čítajte viac Slovensko môže prísť o dva milióny eur pre neodvedené odvody za ťažbu zlata, varuje SaS

V súčasnosti podľa prieskumov najsilnejšia strana Smer-SD by chcela od bánk bonifikáciu hypotekárnych úverov vo výške jedného percenta, ku ktorej by štát prispel ďalšími dvoma percentami. Strana však zvažuje aj obnovenie bankového odvodu, ktorý zrušila bývalá vláda Igora Matoviča (OĽANO a priatelia).

Republika aj PS

Za znovuzavedenie mimoriadneho bankového odvodu je aj Republika. Tento odvod však musí byť podľa hnutia zadefinovaný tak, aby ho banky nemohli bez problémov preniesť na svojich klientov. V takom prípade by odvod stratil účel.

Bankový odvod neodmieta ani „dvojka“ v predvolebných prieskumoch Progresívne Slovensko. Ekonomický expert strany Štefan Kišš však pre TASR spresnil, že odvod nemôže byť zavedený nesystémovo bez toho, aby mali banky možnosť ponúknuť proklientské služby.

„Zvýšený odvod by si banky premietli do poplatkov, úrokov a horších služieb. Inými slovami, takúto pomoc s hypotékami aj tak zaplatia klienti bánk. A to aj tí, ktorí hypotéku nemajú, napríklad preto, lebo ich príjem na to nepostačoval,“ uviedol Kišš.

Podobný názor na možné dodatočné zdanenie bánk má aj ekonóm SAV Vladimír Baláž. Ten odmietol porovnávanie ziskov bánk napríklad so ziskom rafinérií a iných energetických firiem, ktoré boli dosiahnuté vojnou na Ukrajine a extrémnym rastom cien energií.

„Teraz nemáme mimoriadnu situáciu, preto je zvyšovanie úrokov návrat k normálu,“ zdôraznil Baláž. Nárast ziskov bánk nie je podľa neho neštandardný. „Firmy vznikajú preto, aby generovali zisky, a nie preto, aby prerábali,“ dodal.

Pacient / Zdravotníctvo / Čítajte viac Analýza ekonómov naznačuje, aký nadštandard by sme si v zdravotníctve mohli pripoistiť

Ekonóm pripomenul, že aj banky platia dane štátu. Pokiaľ im štát zoberie viac zisku, ako je bežné, budú sa podľa neho finančné inštitúcie usilovať o nahradenie týchto daní napríklad zvyšovaním poplatkov.

Viacero strán je proti

Proti zavedeniu bankového odvodu či iného mimoriadneho zdanenia bánk sa postavili strany SaS a Demokrati. Liberáli tvrdia, že majú s niektorými bankami predrokované viaceré opatrenia, ako napríklad umožniť zlúčenie spotrebného úveru s hypotekárnym, možnosť pozastaviť platenie istiny alebo umožnenie predĺženie splácania hypotekárneho úveru. Nárast splátky by podľa SaS nesmel byť vyšší ako rast priemernej mzdy za posledné tri roky. Ako protihodnotu za zavedenie takýchto zmien zo strany bánk by SaS blokovala schválenie prípadného bankového odvodu.

Podpredseda Demokratov Juraj Šeliga je presvedčený, že bankový odvod nie je riešením. „Videli sme už v minulosti, že keď bol zavedený bankový odvod, tak to na konci dňa zaplatili ľudia na poplatkoch. Zavedenie bankového odvodu znamená, že to, čo by zobral štát bankám, by zaplatili občania,“ očakáva Šeliga. Strana podľa neho má pripravenú sériu opatrení, ako napríklad možnosť odkladu splátok či vytvorenie solidárneho fondu bánk.

KDH by, naopak, bankový odvod chcelo presadiť. „Navrhujeme návrat k bankovému odvodu z roku 2011, ktorý predstavoval 0,2 percenta z pasív očistených o vlastné imanie, teda v podstate z vkladov klientov v bankách,“ uviedol ekonomický expert strany Jozef Hajko. Výnos z tohto poplatku by podľa neho bol okolo 150 až 250 miliónov eur za rok.

Ekonóm Michal Horváth Čítajte viac Dane a odvody sa na Slovensku znížia. Dotkne sa to viacerých oblastí

Za zavedenie odvodu je aj strana SNS. Národniari pripomenuli, že vláda v minulom volebnom období banky zdanila. Zdanený zisk bánk by SNS chcela využiť napríklad na zvýšenie dôchodkov alebo na kompenzáciu vysokých úrokových sadzieb hypoték občanom.

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #bankový odvod #parlamentné voľby 2023