Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2023 dosiahla 1 327 eur, medziročne sa zvýšila o 9,5 %. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 115 eur viac ako na začiatku roka 2022. Znie to síce pozitívne, no rast miezd nestačil pokryť vysokú infláciu a pravda je taká, že priemerná mzda reálne medziročne klesla o 4,9 %
Na Slovensku máme momentálne dvojnásobne vyššiu infláciu, ako je priemer v eurozóne. V porovnaní s inými krajinami platiacimi eurom zažívame najväčšie zdražovanie.
Druhá vec je, že o zhruba 1 300 eurovom plate môže snívať len mizivé percento ľudí. Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda totiž rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Preto väčšinou platí pravidlo, že až 70% ľudí zarobí menej ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve.
Navýšenie hypotéky o niekoľko stoviek eur je preto pre tisícky domácností likvidačné a môže ich dostať do existenčných problémov. Hrozí riziko, že ľudia budú donútení svoje nehnuteľnosti predávať alebo ohlásia banke neschopnosť splácať. Nad mnohými Slovákmi tak visí Damoklov meč v podobe neudržateľných výdavkov.
„Slovákov a Slovenky Heger s Matovičom, Sulíkom a Kollárom poriadne vytrápili a ich peňaženky dostali za posledné tri roky mimoriadne zabrať, keďže na všetko ostali sami a štát ako keby ani neexistoval. Toto sa musí zmeniť,“ tvrdí šéf Smeru-SSD Robert Fico a dodáva, že nedovolia, aby boli Slováci postavení pred Sofiinu voľbu, či zaplatiť hypotéku, energie alebo jedlo.
Rekordné zisky
Na druhej strane sú banky. Tým sa na rozdiel od bežných Slovákov darí nadmieru. Bankový sektor dosiahol v prvých štyroch mesiacoch tohto roka na Slovensku čistý zisk 328,8 mil. eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska to znamená medziročný nárast o 51 percent. Mali by teda v týchto náročných časoch pomáhať ľuďom? Niektorí politici v tom majú jasno. Podľa Fica by banky v tejto situácii mali podať pomocnú ruku prostredníctvom opätovného zavedenia štátnej bonifikácie hypotekárnych úverov a bankového odvodu. Bonifikácia bude prvé, čo chce Smer-SSD urobiť, ak bude po septembrových parlamentných voľbách v novej vláde.
Finančné inštitúcie veľmi dôsledne posudzujú schopnosť človeka platiť hypotéku v momente, keď o ňu žiada. Akonáhle má však prísť ku koncu fixácie úrokovej sadzby a jej navýšeniu, banka už detailne neskúma, či je človek schopný platiť možno aj dvojnásobnú splátku hypotéky. Je na samotnom vlastníkovi nehnuteľnosti, ako sa s novou situáciou popasuje. Aby ľudia neprišli o strechu nad hlavou, šetria teda na čom sa dá, na kvalite potravín, oblečení, zábave.
Milióny z bankového odvodu
„Banky ľuďom chladnokrvne rozposielajú listy, že budú platiť aj dvakrát viac, lebo oni chcú svoje miliardové zisky a spoliehajú sa, že im to opäť prejde, ako keď si u Matoviča vybavili zrušenie bankového odvodu. Stačilo chamtivosti, musí nastúpiť solidarita a zodpovednosť, aby slovenské rodiny neprišli o svoje domovy,“ odkazuje bankovému sektoru šéf Smeru-SSD.
Bonifikácia by v praxi znamenala, že novým žiadateľom o hypotéky by štát uhradil 2% a banky ďalšie 1 percento. Zvyšok si doplatí žiadateľ o úver. Tí, ktorí už hypotéky majú a hrozí im enormné navýšenie splátok, by získali bonifikáciu na 1% od štátu a druhé od banky. Nárast úrokovej sadzby a s tým spojené navýšenie splátky by tak bolo pre tisíce Slovákov únosnejšie.
Platila by podmienka príjmu vo výške 1,3-násobku priemernej mzdy a maximálna výška úveru, na ktorú by sa vzťahovala pomoc, by bola 100 000 eur. Pomoc by fungovala päť rokov s tým, že ak by sa situácia na trhu stabilizovala, podmienky by sa zmenili.
Peniaze na to chce Smer-SSD získať znovu zavedením bankového odvodu. „Ak by sme sa na tento problém len nečinne prizerali, potom by sme boli zbytoční, ako všetci ostatní politici. My sa hypotekárnemu problému staviame čelom a prichádzame s riešením, ktoré je potrebné ako soľ, ako pre naše domácnosti, tak aj pre naštartovanie stavebníctva,“ dodáva.
Pridali sa aj ďalší
Témy zdražovania hypoték sa chytil aj predseda Sme rodina Boris Kollár. Banky by sa podľa jeho slov mali podeliť o „nadzisk“, jeho časť by ľuďom mohli vrátiť napríklad cez hypotéky. „Treba si s nimi sadnúť a začať sa s nimi baviť, aby aj oni dali návrh, akým spôsobom by mohli prispieť nejakým aktom solidarity a podelili sa o ten nadzisk, ktorý mali, so štátom a s ľuďmi, ktorým by to mohli vrátiť, dajme tomu v tých hypotékach,“ načrtol Kollár.
Nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu, ktorí kandidujú za SNS, vyzývajú vládu, aby prišla s mechanizmom na motiváciu bánk v pomoci predovšetkým nižším sociálnym vrstvám s hypotékami. „Tento rok slovenské banky vykazujú za prvý polrok o 51 percent viac ziskov, ako to bolo minulý rok,„ tvrdí Taraba. Miera zisku bánk ide podľa jeho slov na úkor ľudí, pretože narástli úrokové sadzby, z ktorých profitujú najmä banky. „Vyzývame vládu, aby okamžite prišla s mechanizmom, keď banky budú motivované, aby pomohli predovšetkým tým sociálnym vrstvám nižšej strednej triedy, ktorá si zobrala hypotéku na nehnuteľnosť, kde má trvalý pobyt. Nemôžeme dopustiť, aby ľudia začali prichádzať o strechu nad hlavou,“ uviedol.
Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini odkázal riaditeľom slovenských bánk, že ak neprídu s dobrým a dostatočným riešením, po voľbách ich bude čakať tvrdé opatrenie zo strany štátu. „My v Hlase sme na takéto opatrenie pripravení. Lebo len silný štát sa dokáže postarať o svojich občanov,“ povedal.
Hlas-SD ďalej pripomína, že podľa posledných štatistík si banky pripisujú rekordné zisky, kým ľudia stále chudobnejú. „Slovenskí občania živoria, mnohí z nich si nemôžu dovoliť pravidelné výživné jedlo a zdražovanie na Slovensku je najvyššie zo všetkých krajín eurozóny. Banky preto musia v rámci spoločenskej zodpovednosti prísť samy s riešením, ako ľuďom uľahčiť splácanie vyšších úrokov na úveroch, ktoré ľuďom porozdávali,“ dodal Pellegrini.
Predseda Smeru-SSD Robert Fico tvrdí, že za jeho vlád dosahoval bankový odvod 400 miliónov eur ročne. „My si myslíme, že týchto 400 miliónov eur ročne treba okamžite použiť na štátnu bonifikáciu pri získaní nového hypotekárneho úveru alebo pri pomoci tým, ktorí už hypotekárny úver majú," tvrdí. Štátnu bonifikáciu hypoték zaviedol Smer-SSD ešte v roku 2007. Ukončil sa v roku 2018, kedy boli úrokové sadzby pri hypotékach natoľko priaznivé, že už nebol podobný mechanizmus potrebný a nahradil sa daňovým bonusom.
Objednávateľ: SMER – sociálna demokracia, Súmračná 3263/25, Bratislava, IČO: 31801242 Dodávateľ: Agentúra SMER, s.r.o., Súmračná 25, Bratislava, IČO: 35775726