Krajiny G20 sa nedohodli na obmedzení fosílnych palív. Uhlie sa bude používať rovnako aj naďalej

Ministri energetiky skupiny G20 sa na rokovaniach v Indii nedohodli na pláne postupného znižovania využívania fosílnych palív v globálnom energetickom mixe.

23.07.2023 14:51
uhoľná elektráreň Scholven, uhlie, Foto: ,
Na snímke uhoľná elektráreň Scholven v nemeckom Gelsenkirchene.
debata (6)

Záverečné vyhlásenie po stretnutí ministrov z 20 najväčších ekonomík sveta ani nespomína uhlie, ktoré je hlavným prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu. Uhlie je kľúčovým zdrojom energie pre mnohé rozvojové ekonomiky, ako sú India, najľudnatejšia krajina sveta a Čína, druhá najväčšia ekonomika sveta.

Rokovania o znižovaní fosílnych palív sa skončili neúspechom aj napriek tomu, že sa lídri skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík svet) v máji v Hirošime dohodli na „urýchľovaní postupného vyraďovania fosílnych palív“, keďže globálne teploty dosahujú rekordné maximá.

India, predsedajúca krajina G20, pri vysvetľovaní uviedla, že niektorí členovia poukázali na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

„Zdôraznil sa význam úsilia o postupné vyraďovanie fosílnych palív v súlade s rôznymi vnútroštátnymi podmienkami,“ uvádza sa v záverečnom vyhlásení, ktoré bolo uverejnené v sobotu (22. 7.) večer. Boli v ňom spomenuté aj obavy niektorých členských krajín, ktoré v pôvodnom návrhu chýbali.

PVV, programové vyhlásenie vlády, Ľudovít Ódor, vláda, Čítajte viac Rozdiel v mzde aj 700 eur. Česko chytá talenty v našom rybníku, prečo je úspešné?

Kľúčové ekonomiky Európskej únie (EÚ) vrátane Nemecka a Francúzska a niektoré z najzraniteľnej­ších ostrovných štátov naliehali totiž na G20, aby urýchlila plány na dosiahnutie čistých nulových emisií a postupné vyradenie fosílnych palív. Upozornili pritom, že „ľudstvo si už nemôže dovoliť odkladať to“.

Vyzvali tiež, aby emisie skleníkových plynov dosiahli maximum najneskôr do roku 2025, a aby sa do roku 2030 znížili o 43 % v porovnaní s úrovňami z roku 2019 na základe nedávno aktualizovaných odporúčaní expertov OSN na klímu.

Mnohé rozvojové ekonomiky však tvrdia, že vyspelý Západ musí platiť viac ako najväčší pôvodný zdroj znečistenia. Trvajú na tom, že akýkoľvek prechod si vyžaduje obrovský kapitál a nové technológie, pričom ústup od fosílnych palív bez dostupných alternatív odsúdi obrovské množstvo obyvateľov k chudobe.

Hostiteľská krajina G20 India sa sama zaviazala dosiahnuť čistú nulu do roku 2070, teda o 20 rokov neskôr, ako sa zaviazali mnohé iné krajiny.

Správa pre predsedníctvo G20 odhadla náklady na energetickú transformáciu na 4 bilióny USD (3,60 bilióna eur) ročne a zdôraznila dôležitosť lacného financovania pre rozvojové krajiny a transfer technológií, čo je kľúčová požiadavku Naí Dillí.

Niektoré z najväčších ekonomík produkujúcich fosílne palivá, ako napríklad Rusko a Saudská Arábia, odolávajú tiež snahám o rýchly prechod k čistejším zdrojom energie. Pripúšťajú, že postupné vyraďovanie fosílnych palív je nevyhnutné, ale nechcú časový rámec.

Členské krajiny G20 spolu tvoria viac ako tri štvrtiny celosvetových emisií. Kumulatívne úsilie tejto skupiny o dekarbonizáciu je kľúčové v globálnom boji proti klimatickým zmenám.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #G20 #energetika