Ako téma zamestnaneckých benefitov súvisí s pomocou v aktuálnej ekonomickej situácii?
V dnešnej dobe rekordnej inflácie a vysokých nákladov na bývanie, energie a stravu tu existuje objektívny a treba povedať že aj oprávený tlak na zvyšovanie miezd a pri najohrozenejších skupinách aj sociálnu pomoc. Nie všade a hlavne nie rýchlo vie takúto pomoc doručiť štát. Preto je v záujme zamestnávateľov, aby hľadali také formy zvýšenia nominálneho príjmu, ktoré by ich zamestnancom pomohli a pre nich ako pre zamestnávateľa boli daňovo a odvodovo čo najvýhodnejšie. Práve na to môže dobre poslúžiť systém zamestnaneckých benefitov, ktoré sú podporené prosociálnou legislatívou.
Nie je najjednoduchším riešením zvýšenie platu?
Podnikateľské zväzy a asociácie zamestnávateľov na Slovensku dlhodobo kritizujú daňovo- odvodové zaťaženie miezd a platov. Firmy totiž z každého eura uvedeného ako hrubá mzda zamestnanca musia zaplatiť ďalších 35,20 % štátu a poisťovniam. Okrem toho odvody aj dane platí aj samotný zamestnanec vo forme preddavkov, ktoré mu z hrubej mzdy zrazí zamestnávateľ – ak neberieme do úvahy zákonné nezdaniteľné minimum. Zamestnanec pritom v čistom vyjadrení po odpočte odvodov poistného 13,40% a dane z príjmu 19% dostane zo 100 eur hrubého príjmu v čistom 70,14 eura. Zamestnávateľa pritom predmetných 100 eur vyplatených zamestnancovi stálo 135,20 eura. To znamená, že zamestnanec dostane v čistom iba 51,87 % z každého eura, ktoré predstavovalo náklad zamestnávateľa na daného zamestnanca, t.j. z tzv. celkovej ceny práce. Preto je pre firmy výhodnejšie využiť všetky možnosti na poskytovanie zamestnaneckých benefitov, ktoré v určitom rozsahu nepodliehajú daniam ani odvodom.
Ktoré benefity poskytujú podľa Vás najväčší priestor pre takéto zvýšenie príjmu pre zamestnanca?
Najčastejším zamestnaneckým benefitom, ktorý musia firmy povinne poskytovať zamestnancom zo zákona, je poskytovanie príspevku na stravovanie. Účelovo viazané stravné poukážky sú v mnohých krajinách jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť vysokému daňovému zaťaženiu benefitov hradených zamestnávateľom.Aj na Slovensku je tento benefit najzaujímavejší z pohľadu výšky príspevku, ktorým môže zamestnávateľ prispieť zamestnancovi tak, aby to bolo daňovo a odvodovo výhodné pre obe strany. Po júnovom zvýšení stravného na úroveň 7,30 eur, ktoré sa týka služobných ciest v trvaní 5 až 12 hodín tak zamestnanci majú nárok na príspevok zamestnávateľa na stravu poskytovanú formou obedov alebo elektronických poukážok vo výške 55% z uvedenej sumy, pričom minimálna hodnota stravovacej poukážky sa zvýšila zo sumy 5,10 eura na sumu 5,48 eura.
Veľa sa diskutuje o tom, či je pre zamestnávateľov výhodné využiť plné stravné alebo len jeho minimálnu hodnotu. Za akých okolností je výhodná jedna či druhá poskytovaná hodnota?
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať na stravovanie aj príspevok zo sociálneho fondu, ktorý v takom prípade nepodlieha žiadnemu daňovo- odvodovému zaťaženiu u zamestnávateľa ani zamestnanca.Tento rok tak zamestnanec môže podľa údajov Asociácie moderných benefitov len na stravnom získať spolu až 1742 eur. Podmienkou je využitie celej výšky stravného, ktoré je v plnej výške daňovo a odvodovo neutrálne, nielen minimálnej sumy (5,48 eur – pozn.red.), ktorú teraz využíva časť zamestnávateľov. Práve toto je príležitosť pre zamestnávateľov, ako daňovo a odvodovo veľmi výhodne zvýšiť príjem svojim zamestnancom.
Aké sú ďalšie možnosti využitia benefitov na pomoc zamestnancom zvládať zvyšovanie cien?
Lojalitu zamestnancov je možné od roku 2022 posilniť napríklad aj vo forme poskytovania príspevku na regeneráciu pracovnej sily až do výšky 500 eur ročne bez toho, aby z tejto sumy platili firmy a ich pracovníci akékoľvek odvody a dane. Odmenu nie je však možné použiť podľa ľubovôle zamestnanca, pretože ide o účelovú odmenu na regeneráciu pracovnej sily, ktorú musí zamestnanec zdokladovať. Uznateľným výdavkom je napríklad kúpa dioptrických okuliarov, kontaktných šošoviek, účty od zubára alebo iných lekárov vrátane účtovných dokladov o zaplatení liekov, výživových doplnkov a pod. Firmy môžu takéto účelové odmeny vyplácať bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru a bez ohľadu na pracovný úväzok, dokonca aj dohodárom.
Niektoré benefity sú ale obmedzené legislatívne – ako napríklad obľúbené rekreačné poukazy, ktoré sa týkajú len väčších firiem a zamestnancov s odpracovanými dvoma rokmi…
To je pravda, preto sú aj tieto obmedzenia predmetom kritiky zamestnancov za nezmyselnú diskrimináciu. Na druhej strane novinka v daňovom systéme umožňuje výplatu nezdanených účelových odmien do výšky 500 eur ročne na zamestnanca na regeneráciu pracovnej sily ide ďaleko nad rámec doterajšej legislatívy týkajúcej sa čerpania prostriedkov zo sociálneho fondu a čerpania prostriedkov na rekreačné poukazy v maximálnej výške 55% zo sumy 500 eur ročne. Legislatívne podmienky sú pritom nastavené veľmi flexibilne. Firmám umožňujú poskytnúť svojim zamestnancom benefity, ktoré ocenia v čase inflácie ľudia s podpriemernými aj nadpriemernými príjmami. V prvom prípade najmä preto, že náklady na ich stravovanie, zdravotnú starostlivosť a eventuálne aj ubytovanie predstavujú významnú časť ich čistých príjmov. Z pohľadu nadštandardne zarábajúcich plnia firemné benefity funkciu daňového katalyzátora, umožňujúceho tlmiť rozsah krátenia nezdaniteľného minima v ročnom zúčtovaní dane z príjmu zamestnanca. A treba povedať, že zanedbateľná nie je ani samotná celková suma, ktorú môžu za určitých okolností zamestnanci získať – spolu to môže byť ročne viac ako 2600 eur.
Ako je to v iných krajinách, vieme sa niečim inšpirovať v tejto oblasti?
Pozitívnym príkladom môže byť aj susedné Rakúsko, kde majú zamestnanci nárok na rôzne benefity oslobodené od zdanenia aj odvodov. Jedná sa na príklad o príspevok na stravu vo výške 8 eur za každý odpracovaný deň – musí byť však využitý výlučne na stravu. Ďalej sú to rôzne darčekové poukážky vo výške 186 eur ročne vo forme elektronickej karty alebo poukážky a pri životnom jubileu 50 alebo 60 rokov aj vo výške 365 eur. Popri tom môžu zamestnávatelia poskytovať zamestnancom aj vecné poukážky mesačne v hodnote 50 eur. Najčastejšie ide poukážky na pohonné hmoty, alebo nákupné elektronické poukážky uplatniteľné v širokej sieti obchodov. Celý systém v Rakúsku má ale jednu podmienku: od daní a odvodov sú oslobodené len účelové riešenia, pri ktorých nie je možné tieto prostriedky využiť na iný účel. Takže náš finančný príspevok na stravu by tam neprešiel…