Prečo nie je v ponuke viac slovenských potravín? Pravda sa ťažko prijíma

V obchodoch s potravinami nič nové – podiel slovenských výrobkov vystavených na pultoch stagnuje a vo viacerých reťazcoch z roka na rok klesá. Medziročne ide síce o malý pokles, len o 0,6 percenta, ale celkový podiel potravín na regáloch nameraný na jar tohto roku je mizerne nízky – len 41,7 percenta. Taký je výsledok v poradí dvanásteho prieskumu zastúpenia slovenských potravín na pultoch všetkých typov predajní, ktorý si dala urobiť Potravinárska komora Slovenska (PKS).

05.06.2023 17:23
obchod, potraviny, supermarket, zakaznik,... Foto:
Predaj mäsa v obchode.
debata (23)

Záver komory je pesimisticko-realistický: oživenie domácej produkcie v najbližšom období určite nepríde. Technologicky zastarané slovenské potravinárstvo, ktoré roky dostáva menej podpôr než výrobcovia zo susedných krajín, stráca konkurencieschop­nosť, cenovú predovšetkým. Rozhodujúcim kritériom pre obchodníkov aj spotrebiteľov pri výbere potravín je však cena. Pôvod a kvalita až na druhom mieste.

Prieskum vystaveného tovaru robí pravidelne agentúra Go4insight. Situáciu skúma v 360 predajniach ôsmich obchodných reťazcov. Hoci medzi rokmi 2017 až 2022 došlo k miernemu zlepšeniu z 37 na 42 percent, vojna na Ukrajine v plnej nahote obnažila, ako sa veci skutočne majú. Pravda je viac než nepríjemná.

bravčové mäso, mäso, potraviny Čítajte viac Slovenské potraviny opäť miznú z pultov obchodov. Zdražovanie mení správanie ľudí

Agresívna cenová politika

Výkonnosť slovenského potravinárstva je slabá, nestačí na českú a poľskú konkurenciu, nieto ešte nemeckú, holandskú či španielsku. Obchodné reťazce síce nahlas deklarujú úsilie predávať slovenské výrobky, ale čísla prieskumu nepustia. V okamihu, keď vojna zvýšila ceny potravín o 30 percent, ľudia čeliaci aj rastu iných výdavkov hodili potravinový patriotizmus za hlavu. To isté však urobili aj obchodníci.

Ich správanie opísal prezident PKS Daniel Poturnay takto: "Na Slovensku sa stále viac presadzujú reťazce s agresívnou cenovou politikou, masívnymi investíciami do reklamy a, žiaľ, aj s najnižším podielom slovenských potravín vo svojej ponuke.“ Inými slovami povedané, úspešnejší sú tí, ktorí predávajú lacnejšie zahraničné potraviny, ako tí, ktorí stavia na slovenské.

Za posledných dvanásť rokov sa pri pohľade na tabuľku reťazcov s najvyšším a najnižším zastúpením slovenských potravín nič nezmenilo. V roku 2011 bola COOP Jednota Slovensko so 68-percentným podielom vystavených potravín na prvom mieste, konkurenčný Lidl bol posledný so 16 percentami. Najnovšie meranie ukázalo, že COOP si síce prvenstvo udržal, ale podiel slovenských potravín klesol na 55 percent. Lidl je síce aktuálne opäť posledný, no má 34-percentné zastúpenie domácich výrobkov na pulte. Podľa PKS je to stále málo.

V predaji slovenských potravín výrazne upadlo medzi rokmi 2011 až 2023 aj Tesco (z 59 na 41 percent) či Billa (z 51 na 42 percent). Kaufland stagnuje 41, resp. 43 percent.) Tieto čísla jasne hovoria o tom, čo sa deje v slovenskom potravinárskom priemysle. Jeho schopnosť konkurovať dovážaným potravinám klesá. To sa odzrkadľuje na klesajúcom podiele slovenských potravín v jednotlivých reťazcoch. Aj najväčší patrioti musia hľadieť na cenu, lebo na konci roka sa vždy ráta hospodársky výsledok.

nakupovanie, potraviny, rodina Čítajte viac V cenách potravín dobiehame úniu. Pozrite si, ako sa odtrhli ceny základných potravín

Kde sú podpory pre potravinárstvo

Ficova, Pellegriniho aj Matovičova vláda slovne deklarovali v programových vyhláseniach podporu domácej výroby potravín. Reťazce síce vyhlásili rad kampaní zameraných na podporu predaja slovenských potravín či objavovanie nových slovenských výrobcov, ale len 5-percentný rast predaja slovenských výrobkov medzi rokmi 2017 až 2023 bol vzhľadom na reklamný hluk dosť chabý. Napriek tvrdeniam, že ľudí viac zaujíma kvalita a pôvod, aj v časoch konjunktúry boli na prvom mieste akciové predaje, teda cena.

Teraz sa nákupy potravín plne odohrávajú v réžii zľavových akcií. A tým dominuje napríklad bravčové z dovozu – z Nemecka či zo Španielska.

Slovenské potravinárstvo tlačí už najmenej dve desaťročia veľký investičný dlh. Ten naposledy minister Samuel Vlčan vyčíslil na jednu miliardu eur. Koľko z neho ukrojili jednotlivé vlády? Dohromady nič. Posledné väčšie investície do potravinárstva prišli podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya v roku 2016 – šlo o 190 miliónov eur v čase kauzy Dobytkár a nešli všetky tam, kam mali.

Tesne pred májovou rezignáciou Vlčan ohlásil, že zvýšil podporu potravinárstva zo 170 na 230 miliónov eur. No kým došlo k schváleniu projektov a podpisom zmlúv, technológie zdraželi až o 50 percent. Poturnay odhadol, že v skutočnosti toľko proklamovaná pomoc klesla zo 45 na 30 percent a obáva sa, že niektoré podniky napokon modernizáciu vôbec nestihnú, pretože nebudú mať potrebné vlastné zdrojové krytie.

Potravinári sú pesimistickí aj z hľadiska vývoja v najbližších piatich rokoch. "Máme síce schválený strategický plán s krytím päť miliárd eur, ale pre potravinárov je tam vyčlenených iba 75 miliónov eur. To je nič v porovnaní s okolitými krajinami, ktoré lejú do potravinárstva stovky miliónov eur,“ konštatoval Poturnay. Dodal, že politici by konečne mali pochopiť že slovenským problémom nie je poľnohospodárstvo, ktoré vyváža suroviny, ale potravinárstvo, ktoré by ich malo spracovať.

Keď sa pozrieme na tabuľku najpredávanejších slovenských potravín, zistíme, že v nich dominujú produkty s nízkou či nižšou mierou pridanej hodnoty. Vedie mlieko so 72 percentami a balené vody a minerálne vody so 67 percentami. V prvom prípade sa mlieko homogenizuje alebo odtuční, v druhom stačia plničky a baličky.

Slovenské mliečne výrobky majú len 49-percentné zastúpenie a mäsové iba 46 percent. Na poslednom mieste sú cukrovinky nečokoládové s 10 percentami a oleje s 15 percentami. Nečudujme sa, veď na Slovensku zostala iba značka z kedysi národného výrobcu rastlinných tukov a olejov. Takmer všetka repka a slnečnica sa spracúvajú v okolitých krajinách.

Kde sú Poliaci a kde my

Ktovie, s akým programovým vyhlásením príde vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb. Možno sa staviť, že tam opäť bude pasáž o oživení poľnohospodárstva a potravinárstva. Na to, aby sa oživilo, treba však doň ročne podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya naliať aspoň 50–60 miliónov eur a k nim pridať toľko vlastných potravinárskych zdrojov.

Potravinári sa obávajú, že prípadný vstup ďalšieho zahraničného reťazca, hovorí sa o poľskej Biedronke, za ktorou v skutočnosti stojí portugalský kapitál, iba zhorší pozíciu potravinárov a reťazcov zameraných na predaj slovenských potravín.

"Lacným poľským potravinám, ktoré by tento reťazec priniesol, by sme nedokázali konkurovať,“ myslí si Branislav Cvik z predstavenstva potravinárskej komory. Poľskí agropotravinári sa totiž opierajú nielen o vyššie priame podpory, ale vláda vo Varšave ich zvýhodňuje aj nižšími odvodmi do štátnej kasy. Poliaci roky v únii využili na kompletnú prestavbu a modernizáciu potravinárstva, kým Slovensko toto obdobie doslova premárnilo a niektoré potravinárske odvetvia ako konzervárenstvo sa takmer rozpadli.

Supermarket / Potraviny / Čítajte viac Vláda plánuje cenový strop na základné potraviny v supermarketoch

Čo kupuje Bratislava a čo zvyšok Slovenska

Faktickým pánom trhu s potravinami sú obchodné reťazce. To ony rozhodujú, čo sa bude predávať. Za ostatné roky si možno všimnúť, že čím je kraj bohatší a hustejšie obývaný, tým vyšší je podiel na pultoch podiel zahraničných výrobkov. Lidl, Kaufland, Tesco či Billa obsadzujú predovšetkým mestá alebo obce so satelitnými sídliskami v ich okolí. Predávajú tam potraviny s vyššou pridanou hodnotou, prevažne z dovozu, v ktorých sa premieta drahšie a dokonalejšie technologické zázemie. To sa premieta aj do efektívnejšej výroby potravín a cenových zliav ničiacich domácu konkurenciu.

Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je v Banskobystrickom kraji (47 percent), nasleduje Žilinský kraj (45 percent), Prešovský a Košický kraj (43 percent ), najnižší podiel má Trenčiansky kraj (38 percent) a Bratislavský kraj (35 percent). COOP jednota je silná najmä na vidieku, zásobuje aj tzv. koncové obce, často s prestarnutým menej solventným obyvateľstvom, a pokiaľ tam žijú mladí ľudia, odchádzajú za prácou do iných kútov Slovenska.

Aktuálny prieskum teda veľa hovorí o tom, čo všetko treba zmeniť vo výrobe a v spracovaní potravín, ako aj v obchode s nimi. Žiaľ, niektoré javy sa trvale opakujú. Už dávno dozreli na praktické riešenia.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #reťazce #potravinárstvo