Denník Pravda prináša odpovede na niektoré dôležité otázky o verejných financiách.
Čo hovorí RRZ o stave verejných financií?
Analytikov RRZ znepokojuje najmä dlhodobá udržateľnosť verejných financií a tá sa zhoršuje. V máji RRZ aktualizovala svoj odhad o opatrenia, ktoré prešli parlamentom, na májovej schôdzi poslanci napríklad schválili mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, v porovnaní s rokom 2022 tak udržateľnosť verejných financií bola horšia o 0,3 percenta HDP.
Celkovo by Slovensko malo niekde nájsť sumu, ktorá zodpovedá hodnote 5,9 percenta HDP. Je to zhruba 7,6 miliardy eur.
Aké má štát možnosti?
Štát môže konsolidovať verejné financie dvoma spôsobmi. Buď bude zvyšovať príjmy, alebo znižovať výdavky. Tieto peniaze by mal štát ušetriť na výdavkoch, napríklad na platoch štátnych zamestnancov, investíciách, rôznych opravách. Druhou možnosťou je štát bude zvyšovať svoje príjmy. To by znamenalo napríklad zvýšenie daní. „K dispozícii je znižovanie výdavkov alebo zvyšovanie príjmov, vrátane zvyšovanie daní. Úplne ideálne by to boli reformy, ktoré zlepšujú náš hospodársky rast a tým by sa zmiernila potreba konsolidácie. Čo konkrétne to bude, to už očakávame od vlády, ktorá to má predstaviť a potom od parlamentu.
Čítajte viac Poslanci odklepli dôchodcom štedré zmeny: zvýšia sa mimoriadne penzie, rodičovský bonus dostane viac seniorov
Ako hospodári štát v súčasnosti?
Rok 2022 bol príjemným prekvapením, deficit rozpočtu sa dostal na dve percenta HDP, čo je výrazne lepší výsledok, než je bilancia s ktorou sa počítalo. V schválenom rozpočte na rok 2022 bol predpokladaný deficit až na úrovni 4,9 percenta HDP. Výrazne lepší výsledok spôsobil podľa Jána Tótha z RRZ predovšetkým vývoj inflácie. „Daňové príjmy rastú okamžite a výdavky až s určitým oneskorením. Popritom boli aj nižšie investície a nezrealizované plánované dodávky pre armádu. Nastalo aj šetrenie bežných výdavkov, čiže všetky tieto tri dôvody znižovali deficit. Najväčším dôvodom bol inflačný šok, ktorý krátkodobo zlepšil stav verejných financií kvôli vyšším daniam,“ poznamenal Tóth.
V tomto roku už inflačný šok ekonomiku dobieha. „Výdavky už rastú omnoho rýchlejšie, časové oneskorenie sa stráca. Samotná energokríza, ktorá vznikla kvôli ruskej agresivite za našimi hranicami vystaví svoj účet. Aj v najbližších rokoch budeme musieť dávať viac na výdavky na energie, zároveň stratíme mierovú dividendu a budeme musieť zvýšiť aj výdavky na obranu,“ hovorí Tóth. RZZ teda počíta s tým, že tohtoročný deficit bude až 6,2 percenta HDP, prognóza rezortu financií je ešte o desatinu percentuálneho bodu horšia. Hrubý dlh krajiny by mal v tomto roku stúpnuť na 58,2 percenta HDP, do roku 2026 by mal stúpnuť až na 62,6 percenta HDP.
Ak sú na tom slovenské verejné financie zle, ako je možné, že ratingová agentúra S&P zlepšila Slovensku výhľad ratingového hodnotenia a vlastne vyzdvihuje pozitívny vývoj? Rozdiel vzniká z toho dôvodu, že na kondíciu verejných financií existujú rôzne pohľady. „Nie je tam taký konflikt ako by sa mohol zdať na prvý pohľad,“ hovorí Ján Tóth. Ratingové agentúry sa podľa neho sústreďujú na strednodobý výhľad do roku 2026, smerom do vzdialenejšej budúcnosti len identifikuje určité riziká.
RZZ hodnotí situáciu z dlhodobého hľadiska, pozerá sa na horizont päťdesiatich rokov. Na takto dlhom časovom horizonte bude Slovensko čeliť napríklad nepriaznivému demografickému vývoju, výdavky spojené so starnutím obyvateľstva budú totiž prirodzene rásť.
Čítajte viac Nový minister financií: Verejné financie sa vymkli spod kontroly, musíme konať
Čo hovorí ministerstvo financií?
V hodnotení stavu verejných financií je rezort financií optimistickejší práve aj pod vplyvom zlepšenia ratingovej pozície Slovenska. Pozornosť upriamuje najmä na prekvapivo dobrý minulý rok.
„S vyšším hrubým dlhom aj deficitom ako máme na Slovensku skončili napríklad Nemecko, Rakúsko, Francúzsko či susedné Maďarsko. Slovensko je podľa Eurostatu za celý rok 2022 treťou najúspešnejšou krajinou v medziročnom znižovaní deficitu verejných financií. Od roku 1998 až dodnes Slovensko hospodárilo lepšie ako je priemer EÚ len v rokoch 2004, 2013, 2020 a 2022,“ uviedol rezort financií v reakcii na zlepšenie výhľadu ratingového hodnotenia agentúry S&P.
Marcel Klimek, bývalý štátny tajomník ministerstva financií v marci v rozhovore pre denník Pravda poznamenal, že napríklad zahraničné trhy nevnímajú pozíciu Slovenska inak.
„Všetky reči o gréckej ceste Slovenska považujem za neprimerané. V rámci eurozóny je Slovensko v strede. Ak by sa to malo rýchlo zmeniť, tak by podľa môjho názoru musela nastať katastrofa na úrovni rozpadu EÚ, lebo vyššie sadzby ako my majú nosné krajiny ako Taliansko a Španielsko,“ poznamenal.
Klimek na jar tohto roku ministerstvo de facto viedol, keďže oficiálne bol na čele rezortu vtedajší premiér Eduard Heger. Situácia ale zďaleka nie je ružová. Michal Horváth, minister financií kabinetu odborníkov premiéra Ódora, hovorí jasne, že krajina šetriť musí. V rozhovore pre denník Pravda Horváth pripustil, že ak sa na Slovensku bude opakovať šesťpercentný deficit, ktorý sa očakáva v tomto roku, krajina bude mať vážny problém na finančných trhoch.
Je vláda pripravená ozdravovať verejné verejné financie?
Zatiaľ len čiastočne. Jednou z kľúčových priorít krátkeho pôsobenia vlády Ľudovíta Ódora je pripravenie opatrení, ktoré by bolo možné použiť. Už existuje Plán stability, ktoré základné smerovanie obsahuje, no podľa RRZ je to jednoducho málo. Rozpočtové ciele vlády sú síce v súlade s výdavkovými limitmi, teda zjednodušene povedané vláda si dáva za cieľ šetrenie, ktoré by išlo primeraným tempom, no opatrení, ktoré je potrebné urobiť, zatiaľ nie je dosť.
Analytický tím RRZ odhaduje, že v budúcom roku bude potrebné urobiť dodatočné opatrenia za jednu miliardu, inak sa ciele nepodarí naplniť. V roku 2025 je to dokonca suma 1,3 miliardy eur. „Aj keď strednodobé rozpočtové ciele vlády sú v súlade s platnými výdavkovými limitmi a reflektujú aj pripravovanú zmenu v európskych fiškálnych pravidlách, bez dodatočných opatrení, ktoré nie sú špecifikované v Programe stability, nemožno rátať s ich dosiahnutím,“ objasňuje Ján Tóth.