Podľa rady sú potrebné opatrenia pre splnenie výdavkových limitov. V roku 2024 je potreba opatrení pre splnenie výdavkových limitov v sume 1 mld. eur, v ďalšom roku dodatočných 1,3 mld. eur. Bez dodatočných opatrení odhaduje rozpočtová rada, že verejné financie spadnú hlbšie do pásma vysokého rizika. Cieľom vlády by mala byť podľa Tótha stabilizácia dlhu a dôsledné plnenie výdavkových limitov a vytvorenie predpokladov pre ďalšie znižovanie dlhu v budúcnosti.
Rozpočtová rada sa domnieva, že bez dodatočných opatrení by deficit verejných financií mohol byť v tomto roku niečo cez 6 % HDP. Teda mierne nižšie, ako je odhad ministerstva financií. V ďalších rokoch by taktiež podľa Tótha zotrvával na veľmi vysokých úrovniach, medzi 4,5 až 5 % HDP. „Domnievame sa, že deficit je preto tak vysoký, pretože jeho trvalá časť, štrukturálne saldo, je veľmi vysoká,“ skonštatoval Tóth.
Čítajte viac Minimálna mzda 2024: prvé rokovania sa začali. Bude takmer 800 eur?
Navyšovanie štrukturálneho deficitu prichádza podľa neho hlavne v tomto roku. Ak by sa neprijali dodatočné opatrenia, rada sa domnieva, že dlh bude naďalej rásť a dosiahol by 62,6 % zo súčasných takmer 58 %. Podobne by rástol aj čistý dlh, a to na historicky najvyššie úrovne.
Pásmo vysokého rizika podľa člena rozpočtovej rady Martina Šustera znamená to, že už nejde o akceptovateľné riziko, ak krajina chce byť stabilná a chce systematicky poskytovať kvalitné služby občanom. „Konsolidácia, ktorú odhadujeme, že je potrebná za viac ako 7 mld. eur, to už je výrazná záťaž, ktorá sa nás dotkne každého. To už nie je niečo, čo sa dá spraviť jednoduchými opatreniami,“ povedal Šuster. A práve preto rada upozorňuje na to, že v rámci výhľadu, ktorý prezentuje ministerstvo financií, chýba cesta, ako konsolidovať.
Pásmo vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti podľa Juraja Kotiana z RRZ znamená, že sa naakumulovala potreba opatrení, ktoré bude potrebné prijať. V časoch nízkeho rizika to bolo zvládnuteľné, no aktuálny rozsah rizika znamená, že to môže nerovnomerne zaťažiť niektoré generácie. „Nechceme, aby sa teraz prejedli rozpočty a deficity a potom ďalšie generácie to museli splácať. Potreba prijatia opatrení je dôležitá preto, aby sa stabilizoval dlh. Aby sa dlhy neprenášali na ďalšie generácie,“ skonštatoval Kotian.
V rámci konsolidácie by to podľa RRZ mali ideálne byť reformy, ktoré zvyšujú hospodársky rast Slovenska. Môže to byť šetrenie výdavkov, ale môžu to byť aj opatrenia na strane príjmov, a teda aj zvyšovania daní. Bude to podľa rady na rozhodnutí novej vlády.