1. Plán na návrat mozgov domov
Nový šéf vlády odborníkov Ľudovít Ódor si stanovil ambiciózny cieľ. Za necelých päť mesiacov chce pripraviť pre budúcu vládu plán na návrat šikovných mladých ľudí zo zahraničia. Dokonca si to stanovil za osobnú prioritu. Štatistiky sú pritom desivé. Najväčší odliv mozgov smeruje do susedného Česka. Na niektorých fakultách na Masarykovej univerzite už dokonca študuje viac Slovákov než Čechov. Celkovo je na českých univerzitách vyše 20-tisíc Slovákov. Láka ich predovšetkým lepšia úroveň školstva. Masarykova univerzita v Brne a Karlova univerzita v Prahe sa pravidelne objavujú v rebríčkoch na lepších miestach ako slovenské univerzity.
V roku 2018 študovalo v zahraničí až 17 percent slovenských študentov. Slovensko má v rámci OECD krajín druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí. Od roku 2017 sa síce počet našich vysokoškolákov v zahraničí drží zhruba na rovnakej úrovni, okolo 32-tisíc študentov, no záujem o zahraničné štúdium je stále vysoký. Slovenské vysoké školy tak prichádzajú o najúspešnejších študentov, navyše väčšina z nich hovorí, že po ukončení štúdia sa neplánuje vrátiť naspäť na Slovensko, ukazujú to dáta z Inštitútu vzdelávacej politiky. Stav, v ktorom zo Slovenska utekajú tí najšikovnejší a nevracajú sa späť domov, je neudržateľný. Buď budeme lákať slovenské talenty späť domov, alebo spravíme to, čo v Česku a zameriame sa na lov zahraničných talentov. Alebo sa zameriame na oboje.
Čítajte viac Nový premiér upozorňoval, že dôchodcovia prichádzajú o miliardy eur. Zverejnil o tom správu
Ako by to mohlo vyzerať? Ľudovít Ódor presne vie ako na to a už dlhodobo o tom rozpráva v médiách. Aj v rozhovore pre Pravdu v roku 2021 presne opísal, aké kroky treba robiť pre lákanie talentov. Kľúčové sú podľa neho tri veci. Budovať inovačné klastre, zlepšiť vzdelávanie a spustiť na talenty zameranú imigračnú politiku. V inovačnom klastri by sa mali sústrediť tri veci. Jednak firmy v oblasti ekonomiky 21. storočia, ďalej fakulty, ktoré sú najlepšie v oblasti technologických vecí a inovácií a v neposlednom rade to je štát, ktorého úlohou je financovať nové myšlienky.
2. Čo sa dialo v Dubaji za Sulíka
Kauza výstavy Expo v Dubaji vyvolala medzi politikmi pobúrenie, kritici hovoria o veľkom papalášizme. Ešte minulý týždeň exminister hospodárstva Karel Hirman pre denník Pravda opísal „brajgel v dokladoch“, ktorý postupne nachádzal po výstave Expo Dubaj. Audit na ministerstve ukázal, že nie sú vydokladované faktúry za milión eur. Sú podozrenia, že za štátne peniaze jedli, pili a spali v Dubaji aj ľudia, ktorí na to nemali nárok. Politici zverejnili video, kde Sulík hovorí o tom ako treba vypiť celý bar. Na tlačovej konferencii šéf Sasky hovoril o tom, že oslava bola len pre realizačný tím. Na videu pritom jasne vidno aj poslankyňu Sasky Janu Bittó Ciganikovú, šéfa parlamentu Borisa Kollára či nemeckú „celebritnú“ rodinu Geissovcov. Obaja politici hneď zareagovali, že si náklady hradili sami.
Sulík hovorí, že na oslavu bol dôvod. Pozornosť v celej kauze by však nemala smerovať k záverečnej oslave v Dubaji, ale k tomu, prečo chýbajú doklady a na ministerstvo chodia nezaplatené faktúry. Podozrenia sú pritom vážne, pretože v lufte je až milión eur. Celkové náklady na Expo Dubaj boli podľa Sulíka osem miliónov eur. Zároveň sa bráni, že rozpočet bol dodržaný a úlohou ministra nie je, aby kontroloval faktúry. Teraz faktúry skontrolujú štátni kontrolóri aj Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá odovzdala vec vyšetrovateľovi. Obe inštitúcie už avizovali, že sa o prípad zaujímajú.
3. Boj proti drahým potravinám
Štát by mal vstúpiť do ringu s reťazcami. Vzniknúť by mal štátny potravinový reťazce, ktorý by bol protiváhou zahraničným reťazcom. Takto si boj proti drahým potravinám predstavuje bývalý minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Podľa neho jediný spôsob, ako znížiť ceny potravín je to, že sa štát stane silným hráčom pri spracovaní potravín, ich skladovaní, preprave a následnom predaji. Takýto projekt si žiada veľké logistické aj finančné náklady, preto je žiadúce mať na začiatok analýzu nákladov a prínosov. Žiadna nebola doteraz predstavená a ani dáta k tomu, či je skutočne štát v jednotlivých krokoch efektívnejší než súkromný reťazec.
Už skúsenosti z minulosti ukazujú, že štátne spoločnosti veľmi nevedia konkurovať na trhu s tými súkromnými. Príkladom je národný letecký dopravca, ktorý skrachoval. Slovenské aerolínie (Slovak Airlines) vznikli v roku 1995 a štát mal v nich väčšinový podiel. Po rokoch ich síce kúpili rakúske aerolinky Austrian Airlines, ale v marci 2007 zadlžené aerolinky išli predsa len do konkurzu. Veľkolepé nápady politikov na vytvorenie štátnych firiem by preto mali byť podložené podrobnými analýzami, ktoré by jasne ukázali, či ich nápad má šancu sa uchytiť.
4. Čína valcuje trh s elektromobilmi, ukazuje graf týždňa
Čína posledné dva až tri roky prudko zvýšila vývoz vozidiel. Za celým nárastom (doslova) sú elektromobily, už predbehli Nemecko a sú na druhej priečke. Nie spaľovacie motory “vládnu” rastu obchodu vo svete, ale sú to elektromobily.
5. Video týždňa: Hirman prezrádza, čo našiel po Sulíkovi z Dubaja
Ďalšie články jednou vetou
- Každé štvrté miesto zanikne, ľudia budú meniť povolanie častejšie.
- Expo v Dubaji po Žilinkovi preverí aj NKÚ, Sulíkova obhajoba vyvolala vlnu reakcií.
- Rozhovor s Hirmanom: To, čo spravil Putin, si nedovolil nikto pred ním.
- Rozhovor so Sulíkom: Zákaz spaľovákov je najväčší nezmysel.
- Najmocnejšie krajiny sveta tvrdo udrú na Rusko.