Významnú rolu zohrávajú ceny bývania a potravín. Ich rast sa spomalil, no je naďalej výrazný.
„Pozitívnou informáciou bolo výrazne pribrzdenie dynamiky rastu cien potravín, v apríli zdraželi len o 0,3 percenta. Bol to najnižší medzimesačný nárast od októbra 2021,“ uviedol Štatistický úrad SR.
Spomedzi deviatich sledovaných potravinových skupín infláciu ovplyvnili najmä vyššie ceny chleba a obilnín o 1,2 percenta, mäsa o jedno percento, a cukru a cukroviniek o 1,3 percenta. Pokles zaznamenali tri skupiny – oleje a tuky o 2,4 percenta. Potraviny výrazne ovplyvňujú spotrebný kôš bežných Slovákov. Ešte výraznejšie zastúpenie majú ceny bývania, tie súhrnne stúpli o 12,3 percenta.
Potraviny a bývanie dražejú pomalšie, no výrazne
Potraviny aj náklady na bývanie sú skutočne kľúčové. „Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpisujú významne pod vývoj celkovej inflácie v krajine,“ hovorí Eva Sadovská analytička spoločnosti Wood & Company.
V cenách potravín sa odráža energetická kríza, ktorá sa prehĺbila po útoku Ruska na Ukrajinu. „Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležitým výrobným vstupom. Počas vlaňajšieho roka sme boli svedkami ale i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok. Nakoľko potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky na potravinách smerom nahor,“ dopĺňa. Svoju rolu zohráva aj stav úrody a rôzne hygienické opatrenia, ktoré musia potravinári spĺňať.
Ceny potravín vo svete sa postupne upokojujú a spomalenie rastu cien na Slovensku znamená, že tento celosvetový trend sa postupne začína prejavovať aj vo vývoji cien na domácom trhu. „Ceny potravín na Slovensku v apríli konečne, aspoň čiastočne, začali kopírovať globálny vývoj cien potravín a agrokomodít. Globálny index cien potravín podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo v apríli medziročne klesol až o dvadsať percent, pričom medziročný pokles vykazuje už od novembra minulého roka. Samozrejme, cenovky na pultoch predajní reagujú na pokles cien komodít s oneskorením, cenu na pultoch predajní tlačia nahor aj ďalšie faktory,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank s tým, že na Slovensku ceny potravín dvíhajú energie a tlak na rast miezd v tomto sektore.
Hra čísel
Pod spomalenie cenového rastu sa podpisuje aj takzvaný bázický efekt. Vo všeobecnosti to znamená, že cenová hladina v rovnakom období predchádzajúceho roka už začala pomerne výrazne rásť a aktuálne ceny sa tak porovnávajú už s relatívne vysokou cenovou hladinou predchádzajúceho roka. Z matematického výpočtu teda vyplýva, že aktuálny rast cien je pomalší. Tento efekt sa do veľkej miery prejavuje napríklad v cenách pohonných hmôt. Ich cena v minulom roku prudko rástla v reakcii na to, že Rusko napadlo Ukrajinu. Táto agresivita okrem iného znamená, že Európa musí hľadať iné energetické zdroje ako suroviny z Ruska.
Odhady Národnej banky Slovenska (NBS) aj ďalších analytikov naznačujú, že cenová hladina by mohla v nasledujúcom období pokračovať v spomaľovaní rastu. Prispejú k tomu ceny potravín, naďalej sa bude prejavovať bázický efekt. Aktuálna úroveň cien sa bude porovnávať s cenami, ktoré už relatívne prudko rástli. To vyvolá spomalenie rastu miery inflácie.
„Hoci je súčasný pokles spôsobený predovšetkým rastom bázy z minulého roka, na medzimesačnej báze pozorujeme taktiež citeľné spomaľovanie rastu cien – pozitívnom je najmä zásadné pribrzdenie v kategórii potravín,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Miera inflácie ale v tomto roku pravdepodobne bude dvojciferná. „Vzhľadom na vývoj na trhoch môžeme predpokladať, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Priemerná inflácia v tomto roku by tak mohla skončiť na úrovni 12%. Do nasledujúcich mesiacov sa z nášho pohľadu čoraz dôležitejším faktorom stanú mzdové náklady, keďže zamestnanci v prostredí zvýšenej inflácie prirodzene žiadajú výraznejší nárast miezd, ktorý bude aspoň čiastočne kompenzovať vyššie ceny,“ hovorí Horňák.
Od rastu cien si tak ekonomika neodpočinie, tiež bude ďaleko dvojpercentný inflačný cieľ. Napriek tomu platí, že rast cien sa do určitej miery upokojuje.