Novú štúdiu, čo zrejme čaká pracujúcich, zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Odkaz pre zamestnancov je jasný: treba sa neustále vzdelávať a jedinou istotou je v najbližších rokoch zmena. V nasledujúcich piatich rokoch sa zmení až 23 percent pracovných miest. Zaniknúť má 12,3 percenta starých pracovných miest a vznikne 10,2 percenta nových.
Odborár Ján Košč hovorí o minimálnej mzde a problémoch na pracovnom trhu.
Najrýchlejšie budú ubúdať úradnícke pozície, spresňuje správa. Do tejto skupiny je možné zaradiť bankových úradníkov, poštárov, predavačov či účtovníkov a audítorov, vyplýva z prieskumu. V štúdii sa pýtali celkovo 803 firiem zo 45 krajín sveta. Čo sa týka napríklad pozícií bankových úradníkov, tých má v priebehu nasledujúcich piatich rokov zaniknúť až 40 percent, uvádza správa. Záujem o odborníkov na elektrické autá, strojové učenie umelej inteligencie či kyberbezpečnosť naopak porastie.
Ocitneme sa mimo hlavného prúdu
Aká je však aktuálne situácia na Slovensku? Podľa výskumníčky Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Moniky Martiškovej sa už tieto zmeny dejú. „V dátach už teraz čiastočne pozorujeme úbytok úradníckych profesií. Veľa zmien sa deje bez toho, aby boli ľudia nahrádzaní, ale pre zamestnancov sa menia pracovné podmienky. To prináša nové problémy, medzi ktoré patrí napríklad zvýšená miera stresu,“ skonštatovala Martišková počas konferencie s názvom Budúcnosť práce v 21. storočí, ktorú nedávno organizovala Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Čítajte viac Manuálna práca mladej generácii nevonia. Časy, keď sa remeslo tradovalo z otca na syna, sú minulosťou
Analytička však pripomína, že spolu s tým, ako budú niektoré miesta a profesie zanikať, ďalšie nové, o ktorých zatiaľ vieme iba málo, vzniknú.
Tento trend potvrdzuje aj ekonóm a špecialista na regionálny rozvoj Anton Marcinčin. „Dopyt po rutinných profesiách, ako sú účtovníci či audítori bude vďaka novým technológiám klesať. Naopak, dopyt po kreativite, po profesiách napríklad v sektore kyberbezpečnosti, bude výrazne rásť,“ tvrdí.
Marcinčin v tejto súvislosti varuje pred hrozbou, ktorá spočíva v nerovnovážnom prístupe k novým technológiám. Podľa neho Slovensku hrozí, že mu „ujde vlak“ a na už prebiehajúce zmeny sa mu nepodarí naskočiť včas. Najväčšie problémy je pritom možné očakávať za hranicami Bratislavského a Trnavského kraja, hovorí. „Je možnosť, že sa staneme múzeom profesií. Nové technológie sa totiž nešíria rovnomerne po celom svete a ani rovnakou rýchlosťou,“ uzatvára. Slovensku preto hrozí riziko, že sa ocitne mimo hlavného prúdu.
Odbory: pozor na prekarizáciu
Podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Moniky Uhlerovej sa bude časť pracovných miest transformovať spolu s novými formami riadenia a organizáciou práce. Ako príklad na odborárskej konferencii s názvom Budúcnosť práce v 21. storočí uviedla pri platformovej práci takzvané algoritmické riadenie, keď prácu zadeľuje, kontroluje a odmeňuje algoritmus.
Upozorňuje tiež, že podľa odborárov bude pokračovať aj posilňovanie flexibilizácie a prekrarizácie práce spolu s oslabovaním sociálneho štátu. Prekarizácia môže byť v tomto prípade stav, keď zamestnanec nemá istú prácu alebo príjem, pripomenula Uhlerová. Prekarizácia práce je termín, ktorým označujeme nahradzovanie plnohodnotných pracovných úväzkov čiastočným úväzkom alebo iným typom práce, ktorá ohrozuje sociálny status zamestnancov.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský preto upozorňuje na stratu adaptability Slovákov. Práve prispôsobovanie sa zmenám na pracovnom trhu zo strany zamestnancov pritom považuje za jeden z kľúčových faktorov, ako sa negatívnemu scenáru vyhnúť. „To, čo sa od zamestnancov bude očakávať, je, že zmenia úplne pracovnú náplň raz za päť či sedem rokov. Povolania sa tak budú zásadným spôsobom meniť,“ upozorňuje.
Vzdelávať sa musíme celý život
Podľa odborníkov patrí medzi riešenia nelichotivej situácie u nás sústredenie na vzdelávanie a preškoľovanie zamestnancov. Riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Štefánik v tejto súvislosti hovorí, že problémy sa začínajú už v školách. Dve základné oblasti, v ktorých naši žiaci a študenti za svetom zaostávajú, sú zručnosti zamerané na riešenia problémov. Situácia je podľa neho zlá aj v oblasti porozumenia textu.
Štúdia Svetového ekonomického fóra pritom ilustruje, že práve kreativita a analytické myslenie budú kľúčovými schopnosťami, ktoré bude trh práce v najbližších piatich rokoch vyžadovať čoraz častejšie. Na význame tiež bude najrýchlejšie naberať schopnosť celoživotného vzdelávania a vlastnosti ako odolnosť či flexibilita.
Odborár Ján Košč hovorí o skracovaní pracovného času.
Lelovský v tejto súvislosti upozorňuje na neochotu pokračovať vo vzdelávaní u dospelých zamestnancov. „Podľa prieskumov je len 20 percent dospelých ochotných vzdelávať sa, 80 percent nie,“ priblížil viceprezident zamestnávateľov.
Pre pracovný trh budúcnosti, ten slovenský nevynímajúc, pritom platí, že dopyt bude najmä po vysokokvalifikovaných ľuďoch, ktorí budú zameraní na riešenie úzko špecializovaných problémov. Martišková z CELSI však upozorňuje, že slovenská ekonomika je výrazne v rukách zahraničných firiem a preto bude hroziť, že náš spracovateľský priemysel čiastočne stratí kontrolu nad tým, kam sa ako krajina budeme uberať.
Podľa analytika Daniela Dujavu z Inštitútu finančnej politiky sú na to, aby sme sa v tejto oblasti posúvali dopredu, potrebné investície do ľudského kapitálu. „To znamená, že máme investovať do ľudských znalostí, vzdelania, aby naši občania vedeli čítať s porozumením alebo aby vedeli cudzie jazyky. Je však potrebné rozhodnúť sa, kam investovať,“ upozornil ekonóm v nedávnom rozhovore pre Pravdu. Pýta sa preto, či máme prioritne investovať do tých, ktorým sa darí vzdelávať najmenej, alebo naopak do horných 10 percent.
Čítajte viac Sme bohatší ako Česi, Poliaci alebo Maďari? Ekonóm Dujava vysvetľuje detaily o životnej úrovni
Otázkou je aj to, do akej miery Slovensko v tejto oblasti aktuálne zaostáva. Väčšina povolaní si totiž určitú mieru digitálnych zručností vyžaduje už teraz. Podľa Lelovského ide až o 90 percent profesií. To, na čom sa však odborníci nezhodnú, je, či má iniciatíva k vzdelávaniu vychádzať od zamestnávateľov či zamestnancov.
Podľa zástupcu zamestnávateľov sú to práve pracovníci, ktorí by mali investovať do svojho ďalšieho vzdelávania a prehlbovania zručností, ktoré od nich bude trh práce budúcnosti vyžadovať. „Ak to neurobia, zamestnávateľom nezostane nič iné, ako ich nahradiť. Či už strojom, alebo človekom,“ dodáva Lelovský.
Rady na prácu už neexistujú
Kým dlhé roky po vzniku samostatnej republiky bol najväčší problém to, ako dať ľuďom prácu, dnes je situácia úplne iná. Firmy a podniky dlhodobo volajú po nových pracovníkoch. Zamestnávatelia tvrdia, že nemá kto robiť a prácu nemá iba ten, kto ju nechce. Pre porovnanie – v roku 1994 bola nezamestnanosť na úrovni až 15,2 percenta, v súčasnosti je to už iba 5,6 percenta ľudí, ktorí si hľadajú prácu. Jedným z najväčších problémov na slovenskom trhu práce sú pritom dlhodobo nezamestnaní. Ich počet sa podľa rezortu práce pohybuje na úrovni vyše 86-tisíc evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí v evidencii vedení najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.