Predkladatelia zákona hovoria o tom, že optimalizujú procesy prípravy a povoľovania investičných projektov, kritici schváleného návrhu hovoria o tom, že streda 10. mája je čierny deň pre ochranu prírody na Slovensku.
Na pripomienky verejnosti a ani záväzné stanoviska a vyjadrenia dotknutých strán, ktoré budú doručené po lehote, sa vôbec nebude prihliadať. To zvyšuje tlak na ľudí, ktorí sa budú chcieť odvolať napríklad proti výstavbe spaľovne, elektrárne, či rekreačného rezortu v konkrétnej oblasti.
Čítajte viac Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?
Napríklad organizácia Greenpeace zmeny považuje za nehoráznosť. „Je právom verejnosti sa v čo najväčšej miere vyjadrovať a zapájať sa do posudzovania vplyvov na životné prostredie, od ktorého sme všetci závislí. To, že schválený zákon toto právo limituje, je krokom, ktorý nemá obdoby. Tento zákon dáva obrovskú moc developerom a priemyslu k bezbrehej výstavbe, ktorá nám ničí životné prostredie,“ hovorí riaditeľka organizácie Katarína Juríková.
Dodáva, že že poslancom sú prednejšie záujmy biznisu, ako právo na čistú vodu, vzduch, zdravé lesy či stabilnú klímu.
Na zmeny upozorňovala aj ďalšia nezisková organizácia Via Iuris. „Developeri v Bratislave a v Košiciach nebudú musieť dodržiavať územné plány, poslanci im schválili možnosť odchýliť sa od regulatívov územného plánu až o 20 percent. Šéfa jedného z najmocnejších úradov na Slovensku bude voliť parlament a vďaka návrhom Sme rodina bude tento úradník vo svojej funkcii zabetónovaný na 7 rokov a takmer neodvolateľný. Ak by chcel niekto vytvoriť klon generálneho prokurátora pre stavebníctvo, nepostupoval by inak,“ upozorňuje neziskovka.
Predkladateľ pozmeňujúcich návrhov Jaroslav Karahuta zo Sme rodina zákony obhajuje. Hovorí, že stavať budovy alebo diaľnice treba rýchlejšie. „Máme príklad, kde sa čakalo 8 až 10 rokov, kým sa urobia všetky posudzovania vplyvov a potvrdení a potom za rok a pol sa postaví stavba,“ povedal v relácii Joj 24 Karahuta. „Nie je možné, aby sme každé voľby riešili diaľnicu z Bratislavy do Košíc,“ dodal poslanec Sme rodina.
Denník Pravda prináša odpovede na kľúčové otázky okolo nových stavebných zákonov.
Čo parlament schválil?
Parlamentom prešli dve novely hnutia Sme rodina, ktoré menia celý balík zákonov patriacich do stavebnej legislatívy. Novely predložil poslanec Jaroslav Karahuta z hnutia Sme rodina.
Predkladatelia zákona tvrdia, že zjednodušujú povoľovacie procesy. O čo ide?
Vzniká jedno integrované konanie, ktoré nahrádza viacero samostatných procesov. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.
Mnohé povoľovacie procesy sa teda menia na stanoviská. V rámci jedného spoločného procesu orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú podľa nových pravidiel v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Čo to znamená?
Jeden súhrnný proces teda nahradí viacero samostatných schvaľovacích procesov, ktoré boli potrebné doteraz. Novela prepája proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), integrovaného povoľovania a stavebného povoľovania do jedného procesu a jedného rozhodnutia.
Z troch procesov sa stane iba jeden. Jedno správne konanie tak bude riešiť vplyv na životné prostredie, stavebné povolenie aj všetky čiastkové povolenia. Novela znamená, že pre úrady, verejnosť a samosprávy bude ťažšie zapojiť sa napríklad do posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Čítajte viac Situácia sa úplne zmenila. Pozrite si, aké zľavy a akcie spustili developeri na nové bývanie
Čo na to hovorí ministerstvo životného prostredia?
Rezort so zmenou pravidiel ostro nesúhlasí. „V takomto spojenom konaní pre EIA, integrované povoľovanie aj povoľovanie stavby hrozí, že environmentálne aspekty, posudzovanie a environmentálne povolenie, budú len akoby súčasťou stavebného konania, a požiadavky ochrany životného prostredia sa budú prispôsobovať realizácii stavby. Environmentálne konanie nemá byť nejaká podsúčasť stavebného konania,“ hovorí k spájaniu procesov ministerstvo životného prostredia.
Rezort tvrdí aj to, že takto schválený návrh uprednostňuje výstavbu na úkor ochrany životného prostredia. Napríklad mnoho odborných posudkov, ktoré boli pri príprave výstavby potrebné, sa novelou nahrádzajú za záväzné stanoviská.
To považuje za ministerstvo životného prostredia za neprípustné. „Vypustenie inštitútu odborných posudkov bude mať za následok zhoršenie kvality posudzovania navrhovaných činností s čím je spojená nedostatočná identifikácia negatívnych vplyvov na prírodu a krajiny“ uviedol rezort ešte v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Dokonca priamo hovorí, že „nahradenie rozhodnutí a súhlasov záväznými stanoviskami je neakceptovateľné“.
Mení sa postavenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Ako?
Úrad, ktorý vznikol v roku 2022, získa od 1. apríla 2024 právomoc definitívne schvaľovať jednotlivé územné plány. Doposiaľ túto právomoc mal rezort životného prostredia. Predseda úradu sa navyše podľa nových pravidiel bude od 15. júna 2023 voliť na sedem rokov v parlamente. Na návrh pätnástich poslancov ho bude menovať parlament, nie vláda. Nebude potrebovať bezpečnostnú previerku.
Čítajte viac Kto môže požiadať o Kollárov nájomný byt? Pozrite si podmienky a príklady
Tento úrad mal podľa pôvodných úvah mať na starosti aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Ak by táto zmena prešla, posudzovanie vplyvov by prešlo z orgánu určeného na ochranu životného prostredia na orgán, ktorý sa zaoberá výstavbou. Táto zmena sa ale napokon v schválenom znení novely nenachádza a posudzovanie vplyvov na životné prostredie má v rukách naďalej rezort životného prostredia.
Kto je Martin Hypký
Via Iuris upozornila, že nový šéf Martin Hypký je bývalý spoločník Štefana Holého, ktorý je podpredseda vlády (Sme rodina). Upozorňuje, že jediný úrad získa absolútnu moc nad všetkými stavbami na Slovensku.
- vytvoril ho Štefan Holý zo SME RODINA
- za šéfa úradu si Holý vybral svojho spoločníka z podnikania Martina Hypkého.
- požiadavky na vzdelanie predsedu úradu boli upravené tak, aby presne sedeli na Hypkého CV (VŠ, odbor elektrotechnika).
- pôsobenie v novom úrade začal Hypký kúpou 3 ks. BMW, každé z nich stálo daňových poplatníkov asi 80 000 EUR.
- o niečo neskôr objednal za 150 000 EUR knihy a videá od singapurského architekta Jasona Pomeroya.
- za 96 000 EUR si nový stavebný úrad objednal právne služby od kancelárie, ktorá má blízko k Počiatkovi a Kaliňákovi.
- predseda úradu by mal byť podľa poslancov Sme rodina volený parlamentom na 7 rokov a bude de facto neodvolateľný.
Prečo sa viaceré orgány boja, že na stavebné konania nebudú mať vplyv?
Na pripomienky verejnosti a ani záväzné stanoviska a vyjadrenia dotknutých strán, ktoré budú doručené po lehote, sa vôbec nebude prihliadať. To zvyšuje tlak na ľudí, ktorí sa budú chcieť odvolať napríklad proti výstavbe spaľovne, elektrárne, či rekreačného rezortu v konkrétnej oblasti.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kiču (Demokrati) sa hnutie Sme rodina postavilo do čela „protiprírodnej koalície“. „Výstavba sa týmto návrhom dostáva mimo verejnej kontroly, pretože bude podliehať úradu, ktorého predseda bude prakticky neodvolateľný,“ povedal Kiča.
Aký to bude mať vplyv na bežného človeka?
V jednoduchosti: ťažšie budú ovplyvňovať to, čo bude stáť za ich domom. Ak sa nejaký developer rozhodne, že pri rodinnom dome postaví napríklad spaľovňu, ľudia budú mať oveľa menšie právomoci zvrátiť zámer developera.
Novely sú schválené, čo bude ďalej?
Ministerstvo životného prostredia sa pokúsi novelu zastaviť. „Obraciame sa na pani prezidentku, aby tieto zákony, ktoré vytvorila protiprírodná koalícia vetovala a zabezpečila tak obnovu práv verejnosti, občanov, ktorí musia byť pánmi vo svojej krajine a nemôžu sa podriaďovať záujmom developerov, ktorých bude zastupovať celých sedem rokov nikým nevolený, neodvolateľný predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu,“ povedal Kiča.
„Nejde len o nejaké kompetenčné úpravy. Týmito návrhmi sa odníma a výrazne okresáva právo verejnosti vo svojom území a okolí. Budú mať veľmi malé šance, aby sa mohli vyjadrovať k najzávažnejším stavbám, ktoré môžu vzniknúť za ‚ich humnami‘,“ hovorí Kiča.
Aký politický rozmer má táto legislatíva?
Počas hlasovania bolo v parlamente prítomných 140 poslancov, za kľúčovú novelu hlasovalo 105 z nich. Rozdelenie poslancov na koaličných a opozičných už v parlamente neplatí. Za kontroverzné stavebné zákony hlasovala väčšina klubu OĽaNO, spolu so Smerom, poslancami Sme rodina, poslancami z hnutia Republika a ĽSNS a Hlasu. Podporu návrhu nevyjadrili poslanci Sasky.