Čo si myslí nový premiér o inflácii, stave verejných financií, či stavbe diaľnic?

Nový premiér Ľudovít Ódor je kritikom predchádzajúcich vlád za to, do akého stavu doviedli verejné financie.

10.05.2023 05:00
Ľudovít Ódor odor Foto:
Ľudovít Ódor, poverený premiér úradníckej vlády, ktorú zostavila prezidentka Zuzana Čaputová.
debata (16)

Súčasný viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ódor pôsobil v uplynulých rokoch predovšetkým v bankovníctve, no aktívne sa podieľal aj na vlajkových lodiach stredopravých strán, venoval sa rovnej dani, dôchodkovej reforme a aj rozpočtovej zodpovednosti. Jeho záber je ale širší.

„Mojou ideológiou je pragmatizmus, hospodárska politika založená na moderných metódach a dátach a viera v to, že úspešná spoločnosť potrebuje vzdelaných ľudí, rozumné pravidlá a kvalitné inštitúcie. Vždy som sa snažil byť multifunkčným ekonómom,“ hovorí sám o sebe poverený predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor.

Denník Pravda zosumarizoval pohľady nového premiéra úradníckej vlády na dôležité otázky.

Ľudovít Ódor odor Čítajte viac Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?

Čo si myslí o inflácii?

Neprekvapí, že jeho postoj je v súlade s krokmi centrálnych bánk. V tejto téme zastáva jednoznačný postoj: existuje zdravá miera inflácie. Upozorňuje, že ekonomiku ohrozuje aj pomalší, aj rýchlejší rast cien, ako je optimálny stav.

NBS, teda aj Ódor, sa usilujú o to, aby rast cien v eurozóne dosahoval úroveň okolo dvoch percent. K tomu máme ale ešte ďaleko a ekonomika zápasí s dvojciferným tempom rastu cien. „Budúci rok očakávame dvojcifernú infláciu, ale ku koncu roka môžeme vidieť jednociferné hodnoty. Postupne sa budeme vracať späť k nižším hodnotám. Zatiaľ však rozťahaný cenový vývoj energií spôsobuje, že ani do roku 2025 sa nedostaneme na čísla okolo dvoch percent,“ povedal Ódor v rozhovore pre Denník Pravda v závere minulého roka.

Archívny úryvok z rozhovoru z decembra 2021:

Ako vníma plán obnovy?

Rezervovane. Plán obnovy a odolnosti považuje za dôležitý projekt, ktorý ale podľa neho nie je odpoveď na všetky problémy, ktoré Slovensko má. Platí to aj v prípade, že by sa tento plán do bodky naplnil.

„Plán obnovy je významný dokument, ktorý celkom pekne zosumarizuje výzvy, ktoré máme. Nepokrýva však všetky oblasti a nie je tam možné riešiť všetky problémy, ktoré na Slovensku máme. Niektoré oblasti sú tam riešené len okrajovo. To, čo tam chýba, je prepojenie plánu obnovy na širšiu víziu, kde budú zastúpené aj iné oblasti. V pláne obnovy sa kladie dôraz hlavne na environmentálnu oblasť a digitalizáciu. Popri tom sú však aj ďalšie oblasti, ktoré by sme si mali všímať. Je to napríklad podnikateľské prostredie alebo kultúra, ktoré nie sú v pláne obnovy prioritou,“ povedal Ódor pre Pravdu.

Ľudovít Ódor odor Čítajte viac Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonóm

Ako vníma stav verejných financií?

Opäť mimoriadne kriticky. Otvorene kritizuje kvalitu verejnej debaty. Slovensko je v tomto smere jednoducho príliš málo ambiciózne a situácia sa podľa Ódora zhoršuje. „Kúsok za kúskom cúvame. Je čoraz menej takých, ktorým skutočne záleží na dlhodobom finančnom zdraví krajiny a na tom, aby vzácne daňové príjmy boli vynakladané efektívne a s najväčšou hodnotou pre spoločnosť,“ poznamenal v apríli tohto roka.

Aktuálne je dlh Slovenska 58,7 percenta HDP. Podľa dlhovej brzdy, ktorú Ódor spoluvytváral, sa Slovensko nachádza v najhoršom možnom pásme a ak by boli najprísnejšie sankcie aktívne, krajinu by de facto ochromila povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Stav do ktorého sa Slovensko postupne dostalo tak vedie Ódora k presvedčeniu, že ubúda ľudí, ktorým na stave verejných financií skutočne záleží.

Ľudovít Ódor Čítajte viac Budúci premiér Ľudovít Ódor: Slovensku chýba ťah na bránu

Ako vníma problémy Slovenska pri výstavbe diaľnic?

Veľmi kriticky a s dávkou nevôle prijal aj legislatívnu zmenu, ktorá zo skorších fáz prípravy výstavby vylučuje Útvar hodnoty za peniaze. „Ako inak, na vine nie je neschopnosť projektovať, lacno a efektívne stavať ani pomalosť štátnych orgánov. Maslo na hlave majú jednoznačne analytici, ktorí 30 dní posudzujú, či je úsek rozumne naplánovaný a či náhodou neexistuje aj lepšie a efektívnejšie riešenie. Aspoň k takému záveru prišli politici v parlamente, ktorí odsúhlasili zmenu zákona a posudzovanie Útvaru hodnoty za peniaze posunuli do neskoršej fázy projektu,“ napísal Ódor v komentári pre Hospodárske noviny, ktorý ako stanovisko prebrala aj NBS. Situáciu prirovnal k tomu, keď si zákazník najprv kúpi nejaké konkrétne topánky a až potom skúma aké všetky topánky si mohol kúpiť.

Ako vníma dôchodkový systém?

Ódor dlhodobo hovorí o dôchodkovom sporení a usiloval sa prispieť k takému nastaveniu druhého dôchodkového piliera, aby sporitelia podstupovali rozumnú mieru rizika. Spočítal, že pri príliš konzervatívnom rozložení úspor sa sporitelia na Slovensku oberajú o miliardy. „Zobrali sme príspevky, ktoré ľudia postupne dávali do druhého piliera a investovali sme ich tak, ako to robia tí najlepší. To znamená, do veľmi diverzifikovaných dlhopisových indexov a akciových indexov. Zároveň sme menili váhu akcií v portfóliu. Keby sme nikdy nič neinvestovali do akciových indexov, tak by ľudia mali na svojich účtoch viac o 20 percent a to sú takmer dve miliardy. Ak pripustíme, že aj akcie majú mať nejakú váhu, čo pri dlhodobom investovaní dáva zmysel, dostávame sa na úroveň 4 až 5 miliárd pri rozumných hraniciach investovania do akcií. Toto ukazuje, o koľko prišli sporitelia oproti ideálnemu svetu,“ hovorí Ódor v analýze z roku 2019.

Dôchodkový systém bude mať v budúcnosti problém naplniť sľuby, ktoré dôchodcom dáva, populácia totiž starne a k dôchodkovému veku sa blíži populačne silná generácia „Husákových detí“. Preto sám Ódor považuje diskusiu o dôchodkovom sporení za mimoriadne dôležitú a tejto téme sa venuje dlhodobo.

krajniak Čítajte viac Dôchodkové úspory sú uložené zle, štát ich presunie. Kam peniaze pôjdu a ako?

Ako vníma stav klímy?

Klimatickú zmenu považuje za globálnu hrozbu, megatrend, ktorému treba okamžite čeliť. Upozorňuje na to, že pri nečinnosti by sa teplota do konca storočia mohla v priemere zvýšiť aj o štyri stupne Celzia. To by znamenalo rozšírenie oblastí, kde je sucho, suché obdobia by navyše trvali dlhšie. Globálne otepľovanie by podľa neho navyše ohrozilo aj hospodársky rast, pretože v nadmerne horúcom prostredí sa zhoršujú kognitívne schopnosti človeka. „Zem nededíme po svojich predkoch, ale požičiavame si od svojich detí,“ hovorí indiánske príslovie, ktoré Ódor citoval vo svojej knihe Rýchlokurz geniality. Prihovára sa za to, aby každý jednotlivec prispel k spomaleniu otepľovania planéty.

Ako vnímal boj proti pandémii?

Opäť ako pragmatik. Počas pandémie vnímal dilemu medzi prísnosťou opatrení proti pandémii a ekonomickými škodami. Čím drastickejšie by boli opatrenia, tým väčšie by boli škody, no zachránených životov viac. „Krajné riešenia nie sú žiadúce: ani snažiť sa zachrániť každý jeden ľudský život, napríklad povinná individuálna karanténa pre každého, ale ani nechať všetko tak,“ napísal k tejto dileme Ódor v roku 2020.

V polovici roku 2021 sa nahlas prihováral za to, aby sa ľudia nechali zaočkovať. NBS vtedy pripravila štúdiu o tom, že nízky počet očkovaných oberá Slovensko o hospodársky rast. NBS vtedy vypočítala, že šesť z desiatich ľudí musí byť zaočkovaných, aby pandémia neohrozovala ekonomiku. „Po prvé vakcinovať, po druhé očkovať, po tretie štepiť,“ poznamenal Ódor vtedy k tomu, čo ekonomika Slovenska potrebuje.

Ako vníma úlohu vzdelávania?

Nízku kvalitu vzdelávania považuje za kľúčový problém, krajiny, ktorý ohrozuje dlhodobú výkonnosť krajiny. „Oveľa viac ako nasporená hotovosť pomôže vašim deťom kvalitné vzdelanie,“ napísal Ódor vo svojej knihe Investovanie z nadhľadu.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #premiér #Ľudovít Ódor #Čaputovej úradnícka vláda