Budem citovať reakciu čitateľa: „Ty akú matematiku si sa učil, nejako mi to nevychádza.“ Takže, ako môžeme nasporiť 38-tisíc, keď si vlastne spolu odložíme len 5 400 eur?
V tomto prípade je to 5 400 eur čisto len keď spočítame vklady. Ak by sme si za tých 45 rokov, tak ako bol príklad, 10 eur mesačne odkladáme doma pod vankúš, tak áno, mám 5 400 eur. Ale tie peniaze sa investujú a my sme rátali s bežným výnosom trhov, a tým pádom 38-tisíc je správny výsledok.
Čítajte viac Investičný expert prepočítal, koľko si treba odkladať, aby bol dôchodok vysoký. Suma môže byť prekvapivo malá
Aby sme dosiahli 38-tisíc, tak musíme mať nejaké výnosy. S akým výnosom sme kalkulovali v týchto výpočtoch?
V priemere 7 % ročne. Sú v tom zahrnuté tak dobré roky na trhoch, ako aj krízové roky. Keďže sa bavíme až o 45-ročnom investičnom horizonte, tak možno najväčší význam má práve investovanie do akcií, ktorých nominálny výnos je 9 – 10 % ročne. Tým pádom tento 7-percentný výnos, s ktorým sme my rátali, je už reálny.
Kto vám dá tie tisíce navyše?“ To bola ďalšia otázka na sociálnych sieťach.
Investície a finančné trhy nám ich dajú. Práve tým, že investujeme, sa ako de facto spolumajitelia konkrétnych firiem podieľame na vývoji ekonomiky cez fondy, ktoré reálne nakupujeme, pretože to je reálna investícia. To nie je niečo fiktívne.
Ďalšia otázka znela: „Dlhodobé sporenie je nezmysel, inflácia sa postará, aby sme nezbohatli, 38-tisíc bude mať o 45 rokov hodnotu dnešných 5-tisíc.“
Ako som spomínal, ak rátame s investíciou do akcií, kde je nominálny výnos 9 – 10 % v priemere ročne, a my sme počítali so 7 %, tak v tom prípade nominálne bude na účte viac, ako týchto 38-tisíc. Týchto 38-tisíc je teda už reálne číslo, očistené o infláciu. Človek bude mať nominálne vtedy na účte približne 74-tisíc eur, ale kúpi si za to to, čo dnes za 38-tisíc.
Niekto v debate správne podotkol aj to, že aj keby hodnota tých peňazí bola akákoľvek, aj možno nízka, tak je to stále viac ako nula, keby človek neinvestoval.
Jednoznačne áno. To je presne vždy tá alternatíva, ktorú si človek musí povedať, keď myslí, že z investovania až tak veľa nezarobí, alebo ako to dopadne. Čo je alternatíva? To, že neinvestuje? Tak tam mám istotu, že budem mať nulu.
Ďalšia námietka od čitateľa: „Investície sa oplatia len do pozemkov a nehnuteľností.“
Toto je štandardné rozmýšľanie Slovákov. Keď mám voľných 150-tisíc eur, tak aký byt si za to kúpim a dám ho do prenájmu. Títo ľudia majú častokrát krátkodobú pamäť alebo pamäť z posledných desiatich rokov, keď sme videli rast cien nehnuteľností. Áno, nehnuteľnosť bola dobrá investícia, ale nie je to tak v akýkoľvek rok, keď sa pozrieme do histórie alebo aj do budúcnosti. Bolo tu napríklad obdobie medzi rokmi 2008 až 2014, keď klesli ceny nehnuteľností. A to je pomerne dlhý čas. To nie je pár mesiacov alebo rok. Podľa údajov Národnej banky Slovenska v poslednom kvartáli minulého roka už začali klesať ceny nehnuteľností. Takže jedna z možností je to, že aj v ďalších rokoch pocítime pokles cien nehnuteľností. Rozhodne to neznamená, že nehnuteľnosť nie je dobrá investícia. Z dlhodobého pohľadu je. Z dlhodobého pohľadu je rovnako dobrá investícia do cenných papierov, do akcií, a dokonca akcie zarábajú mierne viac ako nehnuteľnosti.
VIDEO: Pozrite si aj reláciu, ktorá na sociálnych sieťach vyvolala rozruch a priniesla otázky – odpovede na ne práve čítate„Načo si mám odkladať na dôchodok, keď by sa o mňa mal postarať štát?“, znela ďalšia otázka.
Toto by som povedal, že je rozmýšľanie spred rokov 1993 alebo 1989. Dnes, keď žijeme v demokratickej a kapitalistickej spoločnosti, všetci vieme, že štát nebude mať na to, aby sme mali dostatočne vysoké dôchodky. Dnes je situácia, že človek sa po odchode do dôchodku dostane na približne 43 % svojho predchádzajúceho príjmu, čo je vyše 50 % pokles. Aká bude táto situácia o 20 či 30 rokov? Ja by som sa jednoznačne nespoliehal na štát, ale radšej sa snažil vziať život do vlastných rúk.
Iný čitateľ sa pýtal, načo si odkladať na dôchodok, aj keď sa ho mnohí nedožijú?
To je pravda, niekto, bohužiaľ, zomrie 20-ročný, niekto 30-ročný, niekto 40-ročný, ale drvivá väčšina ľudí sa ho dožije. Skôr by si ľudia mohli položiť otázku – a čo keď sa ho dožijem? Priemerná doba dožitia na Slovensku je u mužov niečo vyše 73 rokov, u žien je to 80 rokov. Ak by to bolo len do tých 73 rokov a do dôchodku by som išiel v 64. roku, tak je to deväť rokov na dôchodku. A to je doba, počas ktorej chcem mať nejaký kapitál, z ktorého budem žiť.
V každom prípade si treba povedať, ak by aj niekto zomrel, a má investované peniaze, tak ich niekto zdedí.
Presne. Je to jeho majetok ako auto, dom, byt, čokoľvek a klasicky to vstupuje do dedičského konania.
Ďalšia otázka od čitateľa: „Nechcem si odkladať, lebo štát mi buď všetko znárodní, alebo určite zdaní.“
To je zasa také štandardné neverenie, či už systému, alebo štátu. Keď to znárodní, tak s tým nikto nič neurobí, môžeme sa potom všetci stretnúť na pive a byť z toho smutní a nahnevaní. Čo sa týka zdanenia, nech to aj zdania. Keď to zdaní, to znamená, že časť si z toho zoberie. Tú druhú časť tých ziskov mám ja. Môžeme si povedať, čo je alternatíva. Ak neinvestujem, tak tú druhú časť, ktorú by mi nezdanil, by som aj tak nemal.
My ale ani nemusíme investovať na Slovensku, a v tom prípade by sa nás slovenské znárodnenie netýkalo. Je to tak?
Napríklad.
Ďalšia námietka proti investovaniu: „Fondy skrachujú, a nedostanem nič“.
Toto je podobná obava, ako keď si človek povie, že napríklad firma, cez ktorú investujem, tu nebude o 45 rokov. Áno, je to jednoznačná obava, ktorá však nie je opodstatnená, pretože fondy neskrachujú. Fondy môžu zaniknúť, môžu byť zlúčené s inými fondmi. Tam to funguje tak, že keď som investoval 10-tisíc, investícia sa mi zhodnotila, dajme tomu, na 15-tisíc, a fond, v ktorom mám peniaze, má zaniknúť, alebo bude zlúčený s nejakým iným, tak mi vyplatia 15-tisíc eur. Čiže o nič som neprišiel a tie peniaze môžem presunúť do inej investície a pokračovať ďalej.
Ďalšia otázka je tiež možno trochu úsmevná – bude ešte euro o 45 rokov? Lebo euro nebolo vždy a aj my si ešte pamätáme koruny.
Nemusíme, ako investori, poznať odpoveď na to, či bude euro o 45 rokov. Dnes investujeme v tej mene, v ktorej platíme, s ktorou fungujeme. Ak sa mena zmení na nejakú inú, akúkoľvek, tak budeme investovať ďalej v tej mene.
„Šetrite, ale doma v trezore,“ znela ďalšia rada od čitateľa.
Tu ide presne o scenár, že napríklad tých 10 euro odkladáme 45 rokov. A tak v trezore budeme mať po 45 rokoch 5 400 euro. Keďže ich investujem, tak nominálne 74-tisíc a reálne 38-tisíc.
Bavili sme sa veľa o tom, že ľudia neveria investovaniu, a posledná otázka je tiež podobná. „Na Slovensku ešte nie je človek, ktorý by investoval 45 rokov, a mal reálne skúsenosť s tým, že si peniaze vyberie. Sú to len pekné príklady z minulosti a priemerné zhodnotenie.“ To môže byť reálna obava?
Áno, naozaj to nikto ešte doteraz na Slovensku takýmto spôsobom nemal. Ale ak aj niekto žil na území Slovenska, mohol mať rodinu niekde v Amerike, vo Francúzsku, v Anglicku a tí mohli mať dlhodobé skúsenosti s investovaním. Nemení to nič na tom, že ak budúcich 45 rokov budeme žiť v demokratickom zriadení, tak sa nič nestane. To závisí od toho, koho si volíme. Ak si budeme voliť stranu, ktorá bude vládnuť tvrdou a totalitnou rukou, tak nám to môže znárodniť, zobrať, a tých 45 rokov potom bude zbytočných. Ak to tak nebude, tak človek sa môže mať na dôchodku oveľa lepšie.