Aké sú dôvody aktualizácie plánu obnovy?
Slovensko malo možnosť si požiadať o dodatočných 400 miliónov eur a túto možnosť sme využili hneď ako tretia krajina v Európskej únii. Ďalší dôvod aktualizácie je zníženie finančnej alokácie. Slovensku sa v rokoch 2020 a 2021 ekonomicky darilo lepšie, ako boli pôvodné prognózy. Preto nám alokácia poklesla. Zaregistrovali sme tiež výrazný nárast stavebných nákladov. Slovensko dáva 2,7 miliardy eur na stavby budov a 800 miliónov na líniové stavby, teda železnice či siete. Pre nás to bolo implementačné riziko a znamenalo by to dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet. Interne sme si dodatočné náklady vypočítali na úrovni okolo 1,5 miliardy eur. Práve preto sme už vlani začali rokovania s Európskou komisiou, kde sme sa snažili vysvetliť, že situácia na stavebnom trhu sa zmenila a potrebujeme vyššie jednotkové náklady. Aby sme mohli vyhlasovať výzvy s dostatočne atraktívnymi podmienkami pre tých, ktorí budú chcieť stavať škôlky či nemocnice.
Posledným dôvodom boli iné objektívne skutočnosti. To znamená, že v rámci aplikačnej praxe sme zistili, kde sa nám nedarí implementovať náš plán obnovy tak, ako je napísaný. Snažili sme sa vyrokovať časové posuny pri niektorých opatreniach a niekde aj menšiu zmenu textácie. Pri investíciách to bolo jednoduchšie. Pri reformách Európska komisia veľmi tvrdo držala ambicióznosť reforiem, ako boli pôvodne nastavené.
Zmäkčili sme niektoré reformy, aby sa nám ich podarilo splniť?
V niektorých prípadoch áno. Vo veľkej väčšine prípadov však Európska komisia nepripúšťa zmeny reforiem. Museli sme veľmi dobre zdôvodniť, prečo tieto zmeny realizujeme. Komisia to nazýva objektívne skutočnosti. Teda vysvetliť, čo sa zmenilo oproti roku 2020 a 2021, keď sme jej podávali náš plán obnovy. Informácie o politickej situácii alebo nevôli záujmových skupín realizovať reformy do tejto kategórie objektívnych skutočností podľa komisie nepatria.
Ktoré reformy sme museli meniť, lebo sme ich nedokázali plniť?
Vyrokovali sme napríklad zavedenie nového financovania materských škôl vo dvoch krokoch. Zároveň sme upravili kvalifikáciu pedagogických a odborných zamestnancov v škôlkach tak, že aspoň jeden z nich bude mať vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa namiesto povinnosti pre všetkých zamestnancov. Pri investičných projektoch sme napríklad dokázali vyrokovať väčšiu flexibilitu pri lôžkach na úrovni hrubej stavby a zrekonštruovaných lôžkach.
Prečo sa prostriedky na pôvodných päť oblastí znížia o vyše pol miliardy eur? Dohodlo sa ešte vopred, že keď sa bude našej ekonomike dariť, tak dostaneme menej peňazí?
V roku 2020, keď vznikal mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti, 70 percent prostriedkov bolo dohodnutých fixne a 30 percent na základe prognóz. V roku 2022 sa práve táto 30-percentná časť aktualizovala na základe reálneho HDP v rokoch 2020 a 2021. Slovensku sa darilo lepšie, ako boli prognózy, preto o časť prostriedkov prišlo.
Bude menej peňazí na rekonštrukciu nemocníc či rozširovanie kapacít v materský školách?
Čo sa týka škôlok, odtiaľto sme nebrali finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že sú tam vyššie jednotkové náklady na výstavbu, škôlok bude menej. Plán je teraz reálnejší, reflektuje na aktuálne trhové pomery v stavebníctve a nezaťaží štátny rozpočet.
Viac peňazí má ísť do ambulantného sektora. Koľko presne to bude?
Čo sa týka zakladania ambulancií v oblastiach, kde ich je nedostatok, tam došlo k navýšeniu motivačného príspevku zo 60– na 80-tisíc eur. Toto by malo pôsobiť motivačne na to, aby sme vedeli pritiahnuť dostatok všeobecných lekárov či pediatrov do oblastí, kde ich je nedostatok.
Zachytil som príklady, kde si lekári už otvorili svoju ambulanciu. Je o motivačný príspevok záujem?
Na základe motivačného príspevku takto vieme podporiť 112 ambulancií. Zatiaľ sa podporilo 22 ambulancií.
Čítajte viac Viac energie z vetra a hlbín zeme. Slovensko má nový plán, ako sa zbaviť závislosti od plynu z Ruska
V ktorých častiach Slovenska sa už nové ambulancie otvorili a kde by sa ešte mohli otvoriť?
Ambulancie sa otvárajú po celom Slovensku, doteraz vznikli napríklad v Zlatých Moravciach, Šenkviciach či v Banskej Bystrici. Zoznam oprávnených okresov a obcí je zverejnený na stránke novaambulancia.sk, kde si záujemcovia môžu pozrieť, v ktorých okresoch ešte nie je príspevok vyčerpaný.
Investície z novej kapitoly REPowerEU budú smerovať aj do udržateľnej dopravy. Prinesú nákup piatich nových súprav elektrických vlakov. Nemali by sme radšej investovať najskôr do koľají, aby sme nové vlaky hneď nezničili? Narážam na príklad českého vlaku Pendolino, ktorý sa pre zlý stav našich koľají poškodil.
Keď sme sa zamýšľali nad tým, akým spôsobom realizovať investície, časové hľadisko bolo to najdôležitejšie. Na realizáciu opatrení z REPowerEU máme k dispozícii okolo troch rokov, možno aj menej. Platí stále časový horizont druhý kvartál 2026, dokedy sa musí všetko stihnúť. Pri elektrických vlakoch a električkách už teraz existuje zmluva, kde sa opciou dá navýšiť počet kusov dodaných vozidiel. Máme vysokú istotu toho, že sa toto opatrenie podarí naplniť. V prípade investícií do tratí už máme takéto investície v rámci pôvodného plánu obnovy. Ide o celkovú investíciu v objeme vyše 500 miliónov eur. Zároveň investície do železničných tratí pôjdu aj z operačného programu Slovensko. Potrebujeme mať aj alternatívne projekty, ktoré by sme v prípade problémov vedeli využiť. Preto sme sa rozhodli nejsť cestou navyšovanie železničných kilometrov, aby sme nezvyšovali implementačné riziko.
V novej kapitole ma zaujalo tiež navyšovanie zamestnaneckých kapacít za desať miliónov eur. Tieto peniaze plánuje rezort životného prostredia použiť na posilnenie počtu ľudí, ktorí záujemcom o dotáciu na obnovu domu radia alebo kontrolujú prijaté žiadosti. Nie je to príliš veľa peňazí na nových štátnych zamestnancov?
Bude to na dva až tri roky. Ak máme poskytnúť podporu ľuďom, ktorí nie sú až takí informačne zdatní, prípadne pochádzajú zo slabších sociálnych vrstiev, tak je kľúčová podpora priamo v pobočke. Tam im budú pomáhať priamo s vypisovaním žiadostí či s osvetou v teréne. Toto je niečo, čo je závislé od ľudskej sily, a preto sa kapacity navyšujú.
Čítajte viac Štátni analytici prepočítali, o koľko môže zdražieť výstavba diaľnic. Doležal predstavil zmenu, ktorá vyvolala ohlasy
Teraz musia zamestnanci vyhodnocovať do 30 dní 10-tisíc žiadostí zo štvrtej výzvy obnovy domov. To je 333 žiadostí za deň.
Je to časovo náročný proces aj tým, že sa zjednodušili podmienky. Je to úľava pre žiadateľov a určite to zrýchli aj proces na strane hodnotiteľov. Proces vyhodnocovania by mal ísť rýchlejšie ako pri pilotných fázach. Tu by som dodala, že žiadosť je podaná, až keď sa dodajú aj prílohy. Na to majú žiadatelia ešte 15 dní. Na základe toho bude Slovenská agentúra životného prostredia hodnotiť žiadosti.
Proces prijímania sa nateraz zastavil, keď sa dosiahol maximálny limit 10-tisíc žiadateľov o obnovu domov. Čo ak bude tisíc nevyhovujúcich žiadostí, nemal by sa vytvoriť aj poradovník pre náhradníkov?
Budeme tlačiť na to, aby sa začiatkom letných prázdnin vyhlásila ďalšia výzva. Pre nás je kľúčové spustiť rekonštrukcie čo najskôr. Máme ambiciózny cieľ, ktorým je obnova okolo 30-tisíc rodinných domov. To znamená, že len táto výzva stačiť nebude. Určite nechceme, aby sme stratili túto stavebnú sezónu, keďže najviac prác sa realizuje počas letných mesiacov.
Dokedy sa musí stihnúť celá obnova rodinných domov?
Posledný termín je druhý kvartál 2026. Máme aj medzicieľ, keď do konca roku 2024 musíme dodať 13-tisíc obnovených domov.
V semafore plánu obnovy svieti červeno viacero míľnikov. Znamená to, že meškajú a je tak ohrozená ďalšia platba. Poslanci ešte na minulej parlamentnej schôdzi nehlasovali za viacero míľnikov. Či už to bol konkurzný zákon, zákon o krajinnom plánovaní, novela zákona o pláne obnovy. Nezhody nastali aj pri novele školského zákona. Hrozí ešte, že nám prepadnú peniaze?
Školský zákon sa podarilo schváliť v prvom čítaní. Teraz je dôležité, aby sa upravil zákon do podoby, kde nám na sto percent plní naše záväzky z plánu obnovy. A aby potom následne prešiel druhým a tretím čítaním. Sú naň nadviazané až tri míľniky. Zákony, ktoré Národná rada neschválila, nie je možné predkladať pol roka. Tak sú nastavené pravidlá. V prípade digitalizácie insolvenčných konaní (jeden z míľnikov a súčasť konkurzného zákona, pon. red.) je možné ich vložiť do iného zákona, na čom pracuje ministerstvo spravodlivosti. Je to dôležité nielen kvôli schváleniu tohto míľnika, ale aj pre informačný systém, ktorý bude slúžiť na to, aby boli dáta rýchlejšie a prehľadnejšie k dispozícii.
Čo sa bude diať v prípade ďalšieho míľnika, teda zákona o krajinnom plánovaní, ktorý v parlamente neprešiel?
Tým, že je to nový zákon, nebude možné ho vsunúť do iného zákona. Práve preto sme rokovali s Európskou komisiou, či by sme tento zákon nemohli vymeniť za zákon o ochrane prírody, ktorý bol schválený ešte koncom roka 2021, a tiež za zákon o vodách. To sú veľmi ambiciózne zákony v podobnej oblasti, ktoré už boli schválené. Podarilo sa nám vyrokovať výmenu medzi týmito zákonmi.
Momentálne je najväčšia hrozba pri neschválení novela školského zákona?
Toto je pre nás kľúčový zákon. Ak sa neschváli, Slovensko nevie podať žiadosť o tretiu a štvrtú platbu v tomto roku. Prebiehajú rokovania o tom, ako tento zákon pozmeniť, aby bol v súlade s plánom obnovy. Prebiehali k tomu parlamentné výbory a mal by byť diskutovaný v pléne v máji.
Aké míľniky sa ešte budú schvaľovať na májovej schôdzi parlamentu?
Je tam napríklad zákon o verejnej a osobnej doprave. Tiež je to dôležitá reforma, ktorá, verím, že prejde v prvom čítaní. Potom je tam zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. To je míľnik vo štvrtej žiadosti o platbu.
Viete si predstaviť, že budete pokračovať ako šéfka plánu obnovy aj v prípade, že tu bude nová vláda, ktorá by ťahala Slovensko preč z európskych štruktúr smerom k Rusku?
Národná implementačná a koordinačná autorita je technokratický tím, ktorý je zložený z vysokokvalitných profesionálnych úradníkov a ktorý sa zameriava na zabezpečenie realizácie plánu obnovy. Ten bol od začiatku plánovaný na viacero volebných období, pretože trvá viac ako štyri roky. Zmena vlády nie je dôvodom na zmenu našich záväzkov voči Európskej komisii. Nie som členka žiadnej politickej strany a mojím cieľom a cieľom môjho tímu je zabezpečiť čo najväčšiu kontinuitu aj po voľbách. Pokiaľ by sme tu mali stranu, ktorá ťahá Slovensko preč z Európskej únie, tak si treba uvedomiť, že Slovensko by odchodom stratilo nárok aj na prostriedky z plánu obnovy, keďže ide o európsky nástroj.
Môže Európska komisia zastaviť peniaze z plánu obnovy aj pre nedemokratické zákony? Narážam na príklad Maďarska, ktoré má pozastavené eurofondy za 7,5 miliardy eur. Môže takto zablokovať peniaze aj z plánu obnovy?
Od roku 2021 má európsky rozpočet dodatočnú úroveň ochrany v prípadoch, keď sa v členských štátoch porušujú zásady právneho štátu a môžu tak ovplyvniť finančné záujmy Európskej únie. V súvislosti s Maďarskom EÚ vyhodnotila, že pretrvávajú riziká pre európsky rozpočet. Preto čerpanie európskych zdrojov pre Maďarsko ostáva naďalej pozastavené a podmienené nápravnými opatreniami. V súvislosti s plánom obnovy ide o súbor 27 „supermíľnikov“, ktoré Maďarsko musí splniť, aby mohlo čerpať peniaze z plánu obnovy. Podobná situácia je aj v Poľsku, ktoré má dva „supermíľniky“ súvisiace s reformou súdnictva. Potrebujú ich splniť ešte pred prvou žiadosťou o platbu.
Čo sú v praxi tie supermíľniky?
Sú zamerané na ochranu právneho štátu či ochranu finančných záujmov EÚ. Krajiny, ktoré tieto „supermíľniky“ majú, ich musia mať splnené ešte predtým, ako môžu žiadať o peniaze z plánu obnovy.
Azda najviac sa v súvislosti s plánom obnovy rieši nová nemocnica Rászochy. Viete povedať, či ju stihneme postaviť a do akej miery sú pri nej ohrozené peniaze?
Plán obnovy nehovorí o konkrétnych nemocniciach, ale o lôžkach. V rámci aktualizácie plánu obnovy sme vyrokovali zníženie celkového počtu lôžok na 1 602, pričom minimálne 660 z nich by bolo v kategórii full fit out. Pri modernizovaných lôžkach a lôžkach v kategórii hrubá stavba je návrh zaviesť flexibilitu za predpokladu splnenia cieľa celkového počtu lôžok. Z tohto pohľadu je pre nás momentálne najkritickejšie dostavať nemocnicu v Martine, keďže pre tú v súčasnosti neexistuje plán B.
Lívia Vašáková
pracuje ako generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Slovenskej republiky. Predtým pôsobila ako vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku a na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli.