Zomrel znalec prírody, ktorý nadovšetko miloval Tatry. Poznal ich, ako málokto

V posledný aprílový deň zomrel Milan Koreň lesník, ekológ a bádateľ dejín Liptova a Tatier. Odišiel človek, ktorý slovenským horám rozumel ako málokto. Celkom isto preto, že sa narodil vo Východnej (21.7. 1944) a od detstva hrou aj prácou, jeho otec bol chýrny bača, spoznával život pod Tatrami aj v Tatrách.

02.05.2023 11:46
Milan Koreň a Tatry v pozadí. Foto:
Milan Koreň a Tatry v pozadí.
debata (4)

Vyštudoval lesníctvo a hoci sa mu otvárala lepšie platená kariéra v službách štátnych lesov, oveľa viac ho priťahoval les ako veľké prírodné laboratórium. Vnímal ho vždy ako celok, neodtŕhal od človeka a všetkých jeho túžob.

Koreň ako vedec hľadal a vysvetľoval súvislosti, ktoré nám unikali. Slovensku pripomínal, že ak si chceme Tatry uchovať, musíme rešpektovať, ako ich stvorila príroda a sformovala spolu s ľuďmi do súčasnej podoby. Jeho krédom neboli príkazy a zákazy, ale hľadanie spôsobu, ktorý zachová život v Tatrách vo všetkých rozmanitostiach.

Koreň bol príkladom všestrannosti, výborný teoretik a ešte lepší v praxi. Udivoval univerzálnosťou a bohatstvom znalostí aj remeselnou zručnosťou, ktoré pochádzali, hromadili sa a zveľaďovali v jeho bačovskom rode po generácie. Na strednú aj vysokú školu prichádzal s detailnými znalosťami rastlín, stromov, živočíchov. Bol podobne ako jeho otec pedantný, človek poctivý, do čoho sa pustil, to urobil poriadne. Vravel, že ak má byť veda prínosná, musí sa robiť čestne, trpezlivo. K tomu viedol oboch synov aj vnukov.

Kto chce porozumieť Tatrám, musí sa vyznať v geológii, horninách, pôde, bylinách, musí vidieť do minulosti, tej veľmi vzdialenej meranej miliónmi rokov aj tej celkom nedávnej. Vyznať sa v meteorológii, prúdení vetrov. A v čom všetkom ešte?

Mlyn Kolárovo Levente Varga Čítajte viac Mlynár z Kolárova, kde našli ukrajinské obilie s pesticídmi, vysvetľuje, koľko ho nakúpili a prečo tak urobili

Koreň nebol len prírodovedec, zaujímalo ho osídľovanie Tatier, to ako sa ich naši predkovia zmocňovali, ako v nich hospodárili. Za posledné storočia vysledoval líniu, ktorú celkom zreteľne vidíme aj dnes: na jednej strane snaha o súžitie, udržateľnosť prírody, ktorej sme súčasťou a na druhej chamtivosť, koristníctvo, úsilie vydolovať z malého vzácneho územia čo najviac prospechu.

Milan Koreň nebol vedecký suchár, ale človek so schopnosťou oživiť krajinu a ľudí stratených v čase minulom, ale aj vizionár načrtávajúci, ako by malo vyzerať súžitie moderného človeka s horami, ktoré ho obklopujú.

Ako všestranného človeka sme mali možnosť spoznať Milana Koreňa aj na stránkach denníka Pravda, jeho obľúbených novín. Čitateľom nepriblížil len to, ako postupovať pri záchrane a obnove Tatier zničených v novembri 2004 nevídanou víchricou, ale vyrozprával aj zabudnuté príbehy o horároch, pytliakoch, pašerákoch koní, vodky a slaniny z oboch strán Tatier. Kým všetkým stihol byť Milan Koreň!

Na prvom mieste bol nepochybne najmä vedcom. Zostalo po ňom vyše 10 kníh, desiatky vedeckých a odborných časopiseckých príspevkov, množstvo vystúpení na vedeckých a odborných podujatiach, koncepčných materiálov, štúdií, expertíz a posudkov, realizačných projektov, populárno-náučných článkov, prednášok a prezentácií, zostavil 17 odborných publikácií.

Väčšinu z nich napísal, počas 21 rokov práce v ústavoch Slovenskej akadémie vied – v Ústave biológie krajiny, Ústave experimentálnej biológie a ekológie, Ústave ekológie lesa. Od roku 1990 bol až do odchodu na dôchodok vedúcim Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Koreň sa prejavil aj ako umný hospodár. Krátko po revolúcii stál pri obnove pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov vo Východnej. Aj jeho pričinením vznikol príkladne hospodáriaci urbársky Spolchov.

Šírka Koreňových záujmov a spôsob, ako sa ich zmocňoval, udivuje. Za svoje vášne platil zdravím. Tesne predtým, ako mu slabnúce srdce vyslalo signál, že už viac nevládze biť, sa stihol z návršia nad Východnou pozrieť na svoj i náš milovaný Kriváň. Bol preň viac než len symbolickým majákom.

Zbohom priateľu. V našej pamäti zostaneš ako múdry človek nabádajúci politicky aj generačne rozpoltené Slovensko k veľkému spoločenskému zmieru, v otázke Tatier predovšetkým. Zapamätajme si, čo nám aj prostredníctvom denníka Pravda už dávnejšie odkázal:

"Tatry nepatria ani pravici, ani ľavici, ale ľudu tejto krajiny. Neviem, či to politici chápu… Dohodnime sa a konajme. Žiaľ, nevidím to hlavné, úprimný záujem o Tatry ako celok.“

Posledná rozlúčka s Milanom Koreňom je v stredu o 14:00 hodine vo Východnej.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Vysoké Tatry #nekrológ #Milan Koreň