„Bol som prekvapený, aký odpor vznikol pri diskusii o novele vysokoškolského zákona. Aj zo strany študentov, ktorí vo veľkom počte odchádzajú do Českej republiky. Neviem, prečo je taká nevôľa niečo zmeniť. Veď život je zmena. Ako sa vraví, nikdy nevstúpiš do tej istej rieky. Keď sa nesnažím byť lepším, tak prestávam byť dobrým. Excelencia nie je stav, ale proces. Každá reforma niečo stojí a je namáhavá a bolestivá, ale čím neskôr sa urobí, o to je bolestivejšia a nákladnejšia. Nie je tu dostatočná vôľa niečo zmeniť,“ tvrdí medzinárodne uznávaný ekonomický vedec.
V poslednom období sa veľa hovorí o ekonomickom zaostávaní Slovenska. Prečo ekonomicky zaostávame?
Zrejme máte na mysli v ukazovateli hrubého domáceho produktu na hlavu (HDP), v ktorom keď porovnáme krajiny visegrádskej štvorky, relatívne zaostávame. Toto porovnanie je ovplyvnené dvomi faktormi. My sa síce môžeme zlepšovať, ale naši susedia sa zlepšujú ešte rýchlejšie a relatívne teda zaostávame. Pre hlbšie vysvetlenie tohto zaostávania by sme potrebovali relatívnu zmenu HDP na hlavu v sledovanom období rozložiť na náš posun smerom k úrovni krajín, s ktorým sa porovnávame (teda do akej miery zvyšujeme našu efektívnosť a produktivitu) a na samotný posun týchto krajín, teda ako sa zmenil ich HDP na hlavu počas sledovaného obdobia.
Ekonomický vývoj je však charakterizovaný viacerými ukazovateľmi, nielen úrovňou HDP na obyvateľa. V súčasnosti sa veľa diskutuje o klimatickej kríze a environmentálnej udržateľnosti a sociálnej súdržnosti, a teda o ekonomickom vývoji, ktorý je založený na všetkých troch faktoroch: ekonomická dynamika, environmentálna udržateľnosť a spoločenská súdržnosť, zohľadňujúca ukazovatele ekonomických nerovností.
V niektorých ekonomických ukazovateľoch je ťažké sa vyznať. Zrejmý je však fakt, že sme prudko spomalili v dobiehaní vyspelých krajín EÚ. Čo treba robiť, aby sme znova ekonomicky napredovali?
To je otázka, ktorú si ekonómovia kladú od počiatkov ekonomickej vedy: prečo sú krajiny bohaté a chudobné? Štúdie a modelové prepočty založené na moderných teóriách hospodárskeho rastu ukazujú, že kľúčovými faktormi sú kvalita ľudského kapitálu, teda kvalita vzdelávania, a úroveň technologického pokroku. Inými slovami rozvoj vedy a výskumu, miera inovácií a kvalita inštitúcií zahrnujúca zamedzenie korupcie, jasné pravidlá, vymožiteľnosť práva, ochranu hospodárskej súťaže a podobne. V súčasnej dobe sa ako výrazný faktor ukazuje i úroveň digitalizácie. Žiaľ, to sú oblasti, kde Slovensko výrazne zaostáva, a teda predstavujú potenciál na zvýšenie ekonomickej výkonnosti. Hospodárska politika tomu napomáhajúca musí byť založená na najnovších poznatkoch ekonomickej vedy a overených dátach, teda takzvaná evidence based policy. Aby politici nepoužívali ekonómov ako opilci pouličné lampy verejného osvetlenia, ktorí hľadajú oporu, ale nie svetlo.
Čítajte viac Sme bohatší ako Česi, Poliaci alebo Maďari? Ekonóm Dujava vysvetľuje detaily o životnej úrovni
Čo prvé by mala nová vláda urobiť, aby sme sa ekonomicky pohli dopredu?
Som presvedčený, že keď sa podaria úspešné reformy v oblasti školstva a vzdelávania na všetkých stupňoch, zvládneme aj tie ostatné. Treba začať už v predškolskom veku, keď sa začína utvárať osobnosť. Keď som chodil do školy, mama sa ma pýtala po príchode zo školy: čo ste sa dnes v škole učili? Na to bolo ľahké odpovedať. Dnes by sme sa mali spýtať: akú otázku si položil? Úlohou univerzitného vzdelávania je trénovať mozog, rozvíjať tvorivé myslenie a zvedavosť, ktoré sú základným predpokladom každého pokroku a vedeckého výskumu. Albert Einstein hovoril, že študent nie je nádoba, ktorú treba naplniť, ale fakľa, ktorú treba zapáliť. Isteže, študent musí tiež mať dostatočné základné poznatky, aby sa mal o čo oprieť. Vzdelanie je to, čo zostane, keď sme zabudli, čo sme sa v škole učili.
Na úrovni univerzít je z môjho pohľadu rozvíjanie zvedavosti otázkou prepojenia výučby a výskumu. Niekedy mám pocit, akoby na slovenských univerzitách boli výučba a výskum oddelené nádoby. Výučba na univerzite bez prepojenia s výskumom nie je univerzitná výučba. Keď sa však vysokoškolský učiteľ nevenuje výskumu a sám si nekladie otázky, tak ako môže generovať zvedavosť u svojich poslucháčov a fakľu zapáliť?
Len zvedavosť a tvorivý nepokoj posúvajú hranice nášho poznania. Reforma v oblasti školstva a vzdelávania však nemôže prebehnúť bez zodpovedajúceho materiálneho a finančného zabezpečenia. Ako hovoril Benjamin Franklin, investície do vzdelávania prinášajú najvyšší úrok.
Foto: Lubos Pilc
Ak sa všetci zhodneme na tom, že treba reformovať školstvo, tak prečo sa to nedeje?
Nežijem na Slovensku a tak sa mi ťažko hľadá odpoveď. Bol som však prekvapený, aký odpor vznikol pri diskusii o novele vysokoškolského zákona. Aj zo strany študentov, ktorí vo veľkom počte odchádzajú do Českej republiky. Neviem, prečo je taká nevôľa niečo zmeniť. Veď život je zmena. Ako sa vraví, nikdy nevstúpiš do tej istej rieky. Keď sa nesnažím byť lepším, tak prestávam byť dobrým. Excelencia nie je stav, ale proces. Každá reforma niečo stojí a je namáhavá a bolestivá, ale čím neskôr sa urobí, o to je bolestivejšia a nákladnejšia.
Prejdime od školstva k ekonomike. Rast hospodárstva sa počíta pomocou hrubého domáceho produktu. Skúste vysvetliť, prečo je dôležitý ekonomický rast?
Ako množstvo vyrobených statkov a služieb v krajine vyjadrených v cenách, je to zjednodušene koláč, ktorý potom môžeme prerozdeľovať. Často sa diskutuje, ako ten koláč prerozdelíme, ale už menej hovoríme o tom, ako ho vytvoríme, resp. zväčšíme. Zatiaľ nemáme na meranie výkonnosti ekonomiky a veľkosti toho, čo prerozdeľujeme, nič lepšie ako hrubý domáci produkt.
Kritici by namietali, že v HDP nie sú zahrnuté napríklad opatrovateľské služby či domáce práce. Odzrkadľuje potom realitu?
V HDP je všetko, čo vieme oceniť trhovými cenami. I netrhové služby ako napríklad práca v záhradke a iné sú však dôležité, ale nevieme ich monetárne oceniť. Vieme, že výška HDP ešte nie je ukazovateľom životnej úrovne, ale veľa nám o nej napovie. V roku 2016 bol prezentovaný veľký projekt Európskej komisie o novej hospodárskej politike „Work, Wealth and Welfare for Europe“ (Práca, bohatstvo a blahobyt – pozn. red.), ktorá by mala byť založená na troch pilieroch. Prvým je ekonomická dynamika, teda rast HDP, aby bolo čo možné najviac rozdeliť. Druhý pilier je environmentálna udržateľnosť a tretím sociálna súdržnosť. Dôležitá je ich vzájomná previazanosť, do akej miery sú tieto ciele substitutívne alebo komplementárne.
Čítajte viac Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov
Generálny riaditeľ firmy Siemens to v sedemdesiatych rokoch minulého storočia videl ako potrebu hľadať kompromis medzi deštrukciou pracovných miest a deštrukciou životného prostredia. Zatepľovanie budov, výstavba čistiarní odpadových vôd, investície do rozvoja verejnej dopravy a nové technológie však prispievajú k rastu HDP a zamestnanosti a súčasne i k zlepšovaniu kvality životného prostredia a environmentálnej udržateľnosti. Na druhej strane hospodársky rast potrebujeme na financovanie investícií do nových technológií s vyššou energetickou a environmentálnou efektívnosťou. Cieľom by mala byť ekoefektívnosť namiesto efektívnosti.
Tretia sociálna zložka je tiež dôležitá, vzhľadom na narastajúce ekonomické nerovnosti, či už nerovnosti príjmov a bohatstva, ktoré nemožno skúmať bez zohľadnenia nerovnosti príležitostí. Hospodárska politika by teda mala okrem HDP zohľadňovať ukazovatele environmentálnej udržateľnosti a sociálnej súdržnosti. Ako však merať ekoefektívnosť a prepojiť viaceré ukazovatele – nie vždy merateľné v peňažných jednotkách – do súhrnného ukazovateľa? Ale štúdie v tomto smere už existujú.
Okrem školstva v akej oblasti Slovensko zaostáva a malo by pridať?
Veda, výskum a vývoj, nielen imitácie a prenášanie postupov a technológií zo zahraničia, ale potrebujeme i vlastné inovácie. Na to treba vytvárať stimulujúce rámcové podmienky a zvýšiť výdavky na vedu a výskum. Podiel výdavkov na vývoj a výskum na HDP na Slovensku v roku 2020 bol tesne pod jedným percentom, čo je najnižšie číslo i v rámci visegrádskej štvorky. V Rakúsku to bolo tom istom roku 3,23 percenta, v Južnej Kórei dokonca 4,52 percenta, priemer EÚ bol 2,32 percenta, pričom polovica výdavkov ide z verejných zdrojov a druhá zo súkromného sektora. Empirické štúdie ukazujú, že pri určitej minimálnej výške výdavkov na výskum a vývoj (okolo 1 percenta HDP) každé euro zo štátneho rozpočtu generuje výdavky privátneho sektora vo výške dvoch eur.
Foto: Lubos Pilc
Ak sa zameriame na zlepšenie školstva a zvýšenie investícií do vedy a výskumu, aký dlhý čas budeme potrebovať, aby sme videli prvé úspechy?
Závisí od toho, aké opatrenia a ako efektívne sa urobia. Niektoré krátkodobé opatrenia môžu byť viditeľné už do pár rokov. Z hľadiska politickej priechodnosti jednotlivých opatrení problém je v tom, že hospodárske cykly sú dlhšie ako politické. Volebné obdobia sú štvorročné, ale treba myslieť dopredu za horizont tohto obdobia. Bez podpory vedy a výskumu, inovácií, kvalitného školstva, dobrého podnikateľského prostredia a kvalitných inštitúcií sa vyššie spomínané zaostávanie nezastaví. Z dlhodobého hľadiska môže byť úspešná len politika, ktorá dokáže svoje do hĺbky prepracované koncepty ľuďom zrozumiteľne prezentovať.
Poslanci na nedávnej schôdzi navrhli zmeny v objeme šiestich miliárd eur. Sledujete, čo sa deje v slovenskom parlamente?
Nesledujem priame prenosy zo zasadaní parlamentu, ale občas cez víkend televízne diskusie. Diskutuje sa len o tom, ako koláč rozdeliť, ale už menej – ak vôbec – o tom, ako ho zväčšiť, aby sa dalo potom viac rozdeliť. Politika nemôže byť založená len na tom, ako minúť veľký objem peňazí. Ľudia potrebujú v tejto rýchlo sa meniacej dobe orientáciu a nemám pocit, že im toto tieto diskusie prinášajú. Odhliadnuc od rétoriky viacerých politikov, ktorá znemožňuje konštruktívnu diskusiu, účastníci často argumentujú protirečivými údajmi, takže je pre poslucháča ťažké sa zorientovať, skôr naopak. Cieľom diskusie by malo byť hľadať spoločné riešenie. Jadrom kritického racionalizmu Karla Poppera je, že v niečom mám ja pravdu a v niečom sa mýlim, v niečom sa ja mýlim a ty máš pravdu. Spolu nájdeme vhodné riešenie.
Aké rady by ste dali budúcemu premiérovi, aby posunul Slovensko vpred? Čo treba spraviť?
Najprv sa treba spýtať, kam vpred? Cieľ musíme poznať skôr ako cestu, ako hovoril Seneca. Ak máme teda na mysli tri vyššie uvedené piliere, resp. ciele smerovania hospodárskej politiky, bolo by potrebné – popri už spomínaných krokoch v oblasti zvyšovania kvality ľudského kapitálu, výskumu a inovácií – tomu prispôsobiť i daňový systém. Príkladom môže byť ekosociálna daňová reforma, schválená rakúskou vládou 3. októbra 2021 a od 1. januára 2022 v postupných krokoch uvedená do platnosti.
Jej základnými kameňmi sú zníženie daňového zaťaženia pre podniky a zamestnancov a ekologizácia daňového systému zavedením poplatkov za emisie CO2: v roku 2022 30 eur za tonu, v roku 2023 35 eur za tonu a s postupným navyšovaním v ďalších rokoch s cieľom dosiahnutia environmentálnej udržateľnosti. Ide o veľmi komplexnú reformu, zohľadňujúcu aj sociálne aspekty, ako je tzv. regionálny klimatický bonus a ďalšie zmeny v záujme sociálnej inklúzie. Znižuje sa daňovo-odvodové zaťaženie práce na úkor odvodového zaťaženia vo vzťahu k životnému prostrediu, pričom celková reforma vedie k zníženiu daňovo-odvodovej miery.
Nižšie dane pre firmy sledujú cieľ zachovania a zvýšenia konkurencieschopnosti a ekonomickej dynamiky rakúskej ekonomiky. S týmto cieľom potrebujú podniky dostatočné zdroje na investície, na investície do vedy a výskumu, do zavádzania nových technológií zvyšujúcich produktivitu práce a tým k znižovaniu jednotkových nákladov práce, definovaných ako pomer nákladov práce a produktivity práce, ktoré sú kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti. Efektom zavedenia emisných poplatkov by bola zmena relatívnych cien, ceny statkov s vysokou mierou znečistenia sa zvýšia a ceny pracovne náročných statkov klesnú, čo by motivovalo ľudí a firmy k zmene správania, vedúcemu k poklesu tvorby emisií. Musí to byť ale sociálne vyvážené.
Čo to znamená?
Uhlíková daň by znamenala vyššie ceny pohonných hmôt. V tomto prípade by to postihlo ľudí, ktorí dochádzajú do práce. Takýmto domácnostiam by bol poskytnutý klimatický bonus. Dá sa to nastaviť aj podľa výšky príjmu. Aby tam bol určitý druh kompenzácii pre sociálne slabších a tak v konečnom dôsledku ekonomický rast, environmentálna udržateľnosť a sociálna súdržnosť zohľadnené.
Čítajte viac Minister Doležal v Ide o pravdu o tom, ako postupuje výstavba kľúčových úsekov
Prečo sa alternatívne ekonomické modely, ktoré hovoria, že hospodársky rast by mal ísť bokom a uprednostniť by sme mali prírodu a ochranu klímy a sociálno-environmentálne faktory, nevedia presadiť?
Hospodárska politika sledovala vždy viaceré ciele. Jeden z prvých nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu Jan Tinbergen hovoril o cenovej stabilite, hospodárskom raste, vysokej zamestnanosti, vyrovnanej platobnej bilancii a spravodlivých príjmových nerovnostiach. Teraz by sme mohli k nim pridať i kvalitu životného prostredia. Keď britský minister obchodu svojho času položil piatim najvýznamnejším britským ekonómom, medzi ktorými bol i Keynes, jednu otázku, dostal šesť odpovedí. Keynes mu dal dve v závislosti od priority cieľov hospodárskej politiky. Bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky je známy svojím výrokom, že niekoľko miliónov šilingov vyššieho štátneho dlhu mu nespôsobuje také starosti ako niekoľko tisíc nezamestnaných. Hospodárska politika teda vždy riešila a rieši tzv. trade off – problém, teda otázku previazanosti jednotlivých cieľov hospodárskej politiky.
Ak chceme pri substitutívnych cieľoch zvýšiť úroveň naplnenia jedného cieľa, vzhľadom na obmedzenosť zdrojov to ide na úkor úrovne naplnenia iného cieľa. Priorita cieľov je politickou otázkou a úlohou ekonómov je analyzovať vplyvy jednotlivých opatrení hospodárskej politiky na jej ciele a mieru substitúcie, resp. komplementarity medzi nimi.
V súčasnosti zažívame vysokú infláciu. Kde sa vzala?
Začala sa počas pandémie, keď sa znížila výroba, narušili sa dodávateľské vzťahy a ponuka sa prepadla. Prišlo k previsu dopytu nad ponukou statkov, a preto začali ceny rásť. Potom prišla vojna na Ukrajine, ktorá vyhnala ceny energetických komodít do výšin, a keďže energia je vstupným faktorom pri výrobe statkov a služieb, postupne sa to prenáša do zvyšovania celkovej cenovej hladiny.
Niekedy mám pocit, akoby na slovenských univerzitách boli výučba a výskum oddelené nádoby. Výučba na univerzite bez prepojenia s výskumom nie je univerzitná výučba. Keď sa však vysokoškolský učiteľ nevenuje výskumu a sám si nekladie otázky, tak ako môže generovať zvedavosť u svojich poslucháčov a fakľu zapáliť?
Môžu za to aj centrálne banky – americký Fed a Európska centrálna banka – ktoré po finančnej kríze v roku 2008 natlačili obrovské množstvo lacných peňazí do obehu a znížili úrokové sadzby na nulu?
Keď, tak len čiastočne, lebo napriek tomu sa centrálnym bankám darilo udržiavať cenovú stabilitu. S cieľom zmierňovania previsu dopytu nad ponukou centrálne banky úroky teraz zvyšujú. Problémom nízkeho rovnovážneho úroku a tým úrokových sadzieb blízkych nule bola však z dlhodobého hľadiska nízka, resp. klesajúca úroveň produktivity a tú treba zvýšiť.
Čiže s infláciou sa nedá bojovať?
Dá, ale súčasné opatrenia vlád jednotlivých krajín, ktoré sa museli urobiť, slúžia v prvom rade na zmiernenie jej dôsledkov a nie jej príčin. Tie spočívajú v nerovnováhe ponuky a dopytu na trhu statkov, takže potrebujeme opatrenia zmierňujúce túto nerovnováhu. Zavádzať a štátom dotovať opatrenia stimulujúce podniky a domácnosti k vyššej energetickej efektívnosti a tým k znižovaniu dopytu, ako napríklad zatepľovanie budov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, fotovoltiky a solárnych panelov, už i z dôvodov klimatickej krízy a potreby ekologickej transformácie. Z ekonomického hľadiska je výhodnejšie dotovať takéto pozitívne externality, ako len zastropovať ceny energií. Na deformáciu trhu treba reagovať, ale nie trh obchádzať.
Ktorých ekonomických mysliteľov sledujete a ktorej téme sa venujete?
Oblasťami mojej zvedavosti a vedeckého výskumu sú hospodárske a sociálne dosahy digitalizácie a Priemyslu 4.0, vplyv na produktivitu a hospodársky rast, analýzy efektívnosti a produktivity a otázky ekonomických nerovností. Preto osobitne sledujem práce autorov ako Daron Acemoglu, Oded Galor, Branko Milanovič a, žiaľ, už zosnulého Anthonyho Atkinsona.
Slovensko má jeden z najohrozenejších trhov práce z pohľadu technológií. Majú sa zamestnanci báť, že im ich miesta zoberú roboty?
Digitalizácia a Priemysel 4.0 sú z môjho pohľadu predovšetkým výzvou. Na konci každej fázy priemyselnej revolúcie bola zamestnanosť vyššia ako na jej začiatku. Dnešná automatizácia je založená na vzájomnom prepojení a presieťovaní jednotlivých aktivít, vykonávaných robotmi autonómne. Na rozdiel od tzv. taylorizmu, ktorý spočíval na racionalizácii štandardizovaných pracovných úkonov a nízkych kvalifikačných požiadavkách, ide teraz o komplementárny koncept automatizácie založený na interakcii človek-stroj. V odvetviach, ktoré sú ľahko automatizovateľné, dôjde – a už dochádza – k určitej náhrade ľudskej práce robotmi.
Foto: Lubos Pilc
Ale tieto procesy neprebiehajú tak rýchlo, pričom postupne sa vytvárajú nové pracovné miesta v oblasti informačných a komunikačných služieb, ako aj v odvetviach vzdelávania. V dôsledku rastu produktivity práce vyvolaného novými technológiami rastú mzdy a klesajú náklady a ceny výrobkov, čím sa zvyšuje dopyt po statkoch a v dôsledku previazanosti výrobných odvetví sa generujú pozitívne efekty na výrobu a zamestnanosť v celom národnom hospodárstve. Dôležité je chrániť prácu, a nie jednotlivé pracovné miesta. Doterajšie modelové prepočty zatiaľ neukazujú na problém nedostatku práce. Naopak, pre obdobie do roku 2050 v dôsledku demografického vývoja – na Slovensku klesne v tomto období počet ekonomicky aktívnych ľudí takmer o 20 percent – si musíme položiť otázku, dokážeme kompenzovať tento výpadok pracovnej sily? Predbežné analýzy a modelové výpočty ukazujú na potenciál digitálnych technológií a digitálnych verejných služieb výrazne prispieť ku kompenzácii chýbajúcej pracovnej sily.
Mali by ľudia, ktorí budú ohrození robotizáciou, dostávať nepodmienečný základný príjem?
Možno o tom diskutovať, ako aj o otázke dĺžky pracovného času a work-life balansu. V dôsledku súčasného demografického vývoja sa mi však javí naliehavejšia otázka očakávaného a už v súčasnosti sa prejavujúceho nedostatku pracovnej sily a jej kvalifikačnej štruktúry v súlade s požiadavkami digitálnej a ekologickej transformácie. Dôležité bude preto podporovať rekvalifikácie a školenia zamestnancov a motivovať ich k účasti na celoživotnom vzdelávaní.
Máte nádej, že by Slovensko mohlo opäť nabrať trajektóriu rýchlejšieho rastu?
Určite áno. Slovensko sa za obdobie svojej samostatnosti zaradilo medzi vyspelé krajiny tohto sveta, je členom všetkých dôležitých medzinárodných organizácií a rešpektovaným partnerom na poli všestrannej medzinárodnej spolupráce. Výrazne sa zmenil obraz krajiny, ktorá má dostatok talentovaných a šikovných ľudí, pre ktorých treba vytvoriť podmienky na využitie tohto potenciálu a zachovať si vieru vo vlastné sily a schopnosti.
Mikuláš Luptáčik (78)
Foto: Lubos Pilc
Narodil sa vo Vysokej pri Morave. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Absolvoval postgraduálny študijný pobyt na Inštitúte pre vyššie štúdium vo Viedni a doktorandské štúdium na Technickej univerzite vo Viedni. V roku 1999 ho vymenovali za univerzitného profesora pre kvantitatívnu ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni, kde bol vedúcim rovnomennej katedry a neskôr vedúcim katedry pre peňažnú a fiškálnu politiku a od roku 2003 je vedeckým riaditeľom Vienna Institute for Industrial Research (IWI) vo Viedni. Od 1. marca 2011 až do 28. februára 2015 bol vedúcim Katedry hospodárskej politiky a v rokoch 2015 – 2019 dekanom na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Od 1. októbra 2009 je emeritným profesorom Ekonomickej univerzity vo Viedni. Ťažiskové oblasti jeho vedecko-výskumnej činnosti sú kvantitatívne metódy v ekonómii, modely na skúmanie štrukturálnych súvislostí ekonomiky, teória hospodárskeho rastu a ekonómia životného prostredia, analýza efektívnosti a produktivity, industriálna ekonómia. V roku 1998 mu bola udelená Medzinárodná cena Slovenskej akadémie vied (SAV) za vynikajúce výsledky v oblasti spoločenských vied, ktorú SAV udeľuje významným osobnostiam zo zahraničia, podporujúcim spoluprácu so slovenskými vedeckými ústavmi a univerzitami. V roku 2002 získal Cenu Nadácie senátora Wilhelma Wilflinga na Ekonomickej univerzite vo Viedni za mimoriadne vedecké výsledky. Je členom Academia Europaea.