Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti. V celej eurozóne pritom miera úspor dosahuje viac ako trojnásobné úrovne. V tlačovej správe na to upozorňuje analytik VÚB Michal Lehuta.
Negatívny trend vidno na bankových vkladoch domácností na Slovensku, ktoré podľa databázy Národnej banky Slovenska z maxima 46,4 miliardy eur vlani v januári aktuálne, teda za február tohto roka, dosahujú už „len“ 46,0 miliardy. „V čistom tak úspory ľudí na bežných a termínovaných účtoch za uplynulý rok za viac ako rok nie len, že o nič nenarástli, ale dokonca aj mierne poklesli," uviedol analytik VÚB. Bolo to podľa neho prvýkrát od Veľkej recesie v roku 2009. Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou časťou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky.
Čítajte viac Sledujeme obrovský pokles úspor. Slováci si siahli do peňaženiek skoro najviac v Európe
Na jednej strane rekordne nízka miera úspor podľa analytika pomáha ekonomike v jej ťažších časoch, keď domácností v hospodárstve po pandémii štedro míňajú, no na druhej si takto „prejedajú“ časť možnej spotreby z budúcnosti. „Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda klesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku. Predpokladáme, že to bude pokles okolo 1,5 percenta," uviedol Lehuta.
Takzvané finančné účty za záverečný štvrťrok vlaňajška ukázali, že v celkovom objeme aktív si slovenské domácnosti medzikvartálne o niečo polepšili, no v medziročnom porovnaní zaznamenali pokles o 2,2 miliardy eur, teda o 2,1 percenta. „Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch, či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch," tvrdí analytik VÚB. Klesol tiež odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia.