Politici nezaviedli prísne škrty vo výdavkoch a nezvyšovali ani dane. Urobila to za nich v najväčšej miere práve vysoká inflácia. Tichá konsolidácia má za následok, že stav spoločných peňazí je v lepšom stave ako po minulé roky. Zlou správou je, že je to len prechodné obdobie a už tento rok môžu byť čísla oveľa horšie.
Problémom je náš stále vysoký verejný dlh, ktorý sa nachádza nad hranicou sankčného pásma. Už v máji sa tak spustia tvrdé opatrenia. V eurovom vyjadrení je náš verejný dlh na úrovni 63,38 miliardy eur. Ak na Slovensku žije zhruba 5,5 milióna obyvateľov, tak každý vrátane novorodenca dlhuje v prepočte 11 524 eur. V roku 2021 to bolo skoro o 320 eur menej.
Čítajte viac Do parlamentu prišla legislatívna cunami. Pozrite si, aké novinky chcú poslanci schvaľovať
A keďže dlh je stále nad takzvaným sankčným pásmom, vládu to zaväzuje vykonať tri opatrenia. Dať hlasovať o dôvere, predstaviť vyrovnaný rozpočet či ušetriť vyše 700 miliónov. Prvé opatrenia vykonať nemusí, druhé predstaví na jeseň a na tretie peniaze našla.
VIDEO: Eduard Heger a Marcel Klimek o výsledkoch hospodárenia:
Denník Pravda pripravil v súvislosti so stavom našich verejných financií sériu najdôležitejších otázok a odpovedí.
1. Darí na nám plniť maastrichtské kritériá?
Za rok 2022 plníme maastrichtské kritériá. Tie tvrdia, deficit môže byť najviac tri percentá a dlh 60 percent HDP. Slovensko dosiahlo nižšie percento v oboch prípadoch. Deficit bol 2,04 percenta a verejný dlh bol za vlaňajšok na úrovni 57,8 percenta.
Maastrichtské kritériá platia, len sú technické pozastavené. Znova by ich mali uviesť do prevádzky v roku 2024. Vypnuté sú len sankcie, pravidlá platia ďalej. Maastrichtské kritériá sú označované ako „vstupenka do hospodárskej a menovej únie (EMÚ)“. To znamená, že pred vstupom do tejto únie musia krajiny splniť presne stanovené podmienky. „Jasne sa teda potvrdilo, že nie je pravda, že rozvraciame verejné financie. A nie je ani pravda, že bohapusto zadlžujeme občanov Slovenskej republiky,“ povedal vo štvrtok dočasne poverený premiér Eduard Heger (Demokrati).
2. Prečo je štrukturálny deficit taký nízky?
Štrukturálny deficit za roky 2021 a 2022 je najnižší v histórii. Tento deficit ukazuje pravidelné výdavky a príjmy štátu. Takže tam nebudú zahrnuté jednorazové výdavky, ktoré boli vlani použité napríklad v boji proti vysokej inflácii. Na rok 2022 prognózovali deficit na úrovni 4,9 percenta HDP. V skutočnosti bol na úrovni dvoch percent, čo bolo prekvapením pre všetkých. V eurovom vyjadrení ide o prekvapenie na úrovni troch miliárd eur.
Rozpočtová rada poukazuje na viacero dôvodov, prečo je štrukturálny deficit nižší. Najviac sa pod to podpísali lepšie daňové a odvodové príjmy. Druhým dôvodom sú výdaje v obrane. Stalo sa, že boli vyčlenené peniaze, ale dodávky vojenskej techniky prídu neskôr. Posúva sa to teda v čase. V neposlednom rade samosprávy lepšie hospodárili. Očakávalo sa, že budú v predvolebnom roku viac míňať, čo sa nakoniec nepotvrdilo.
Lepší výber daní si môžeme ilustrovať na príklade. Bochník tmavého chleba stál dve eurá. Daň z pridanej hodnoty (DPH) predstavuje z tejto sumy 40 centov. Vlaňajšok bol v znamení vysokej inflácie a zdražovanie neobišlo ani potraviny. Rovnaký bochník chleba zdražel o 30 percent. Už nebude stáť dve eurá, ale 2,6 eura. DPH z neho už nebude 40 centov, ale 52 centov. Do štátnej kasy tak pribudlo o 12 centov viac. Vyšší príjem nebol len z DPH, ale nominálne rástli aj platy. Čím vyššie platy, tým viac sa odvádza aj vo forme daní a odvodov do rozpočtu. V konečnom dôsledku to malo za následok, že daňové a odvodové príjmy boli lepšie, konkrétne o 1,5 miliardy eur. Takto v praxi inflácia nafúkla štátne príjmy.
3. Bude nižší deficit trvalý?
Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že zlepšenie je len prechodné a v tomto roku očakávajú opätovné zhoršenie hospodárenia. Pripomeňme, že vlani sa ešte v plnej miere nevyplácala pomoc s energiami a nebol tam ani vplyv takzvaného rodinného balíka z dielne ministerstva financií ešte pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO). Analytici centrálnej banky vo svojom komentári upozorňujú, že na výdavkovej strane rozpočtu sa postupne prejavuje oneskorený vplyv vysokej inflácie na sociálne výdavky.
Poukazujú tiež na to, že kompenzačné opatrenia na vysoké ceny energií boli navrhnuté do veľkej miery plošne a budú tak finančne nákladné. V neposlednom rade sú podľa nich plošné a finančne nákladné aj opatrenia na podporu rodiny, ktorých vplyv sa naplno prejaví až v tomto roku. „Z týchto dôvodov scenár NBS očakáva v roku 2023 prudký návrat k vysokým úrovniam deficitu verejných financií,“ informujú analytici.
4. Ako pokryla vláda jednorazové výdavky?
Ďalším faktorom nízkeho deficitu bola podľa rozpočtovej rady aj konzervatívna protiinflačná výdavková politika realizovaná v roku 2022, keďže výdavky sa nezvýšili napriek vyššej inflácii. No vyššie nárasty sú plánované až na tento rok. Najznámejšou jednorazovou pomocou v boji proti inflácii boli vlani stoeurové príspevky pre najzraniteľnejšie skupiny. Spolu za vlaňajšok realizovali jednorazové výdavky za vyše 600 miliónov eur, ukazujú dáta rozpočtovej rady. Dve opatrenia na strane príjmov však dokázali vykompenzovať takmer všetky jednorazové výdavky v roku 2022. Konkrétne ide o ropnú daň, ktorá priniesla do rozpočtu 410 miliónov eur. Druhou sú príjmy za armádnu techniku, ktoré boli na úrovni 130 miliónov eur.
5. Ako krízové roky ovplyvnili náš verejný dlh?
Náš verejný dlh v dôsledku pandémie rapídne stúpol. Kým v roku 2019 bol verejný dlh na úrovni 48 percent HDP, tak v roku 2020 už bol na 58,9 percenta HDP a o rok neskôr sa dostal až na 61 percenta. V minulom roku klesol pod 60-percentnú hranicu na 57,8 percenta HDP. Najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy však stále presahuje. Rozpočtová rada upozorňuje, že dlh od roku 2020 navyšovala hlavne hotovostná rezerva a náklady na jednorazové protikrízové výdavky. Vyššia hotovostná rezerva sa ukázala ako dobré riešenie, pretože boli v minulosti nižšie úrokové sadzby a štát si mohol požičať peniaze lacnejšie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že trajektória dlhu sa bude po spomalení inflácie zvyšovať. Stane sa to z dôvodu, že nastane takzvaný doskok v sociálnych výdavkoch. Inými slovami, vysoká inflácia sa premietne aj do nárastu sociálnych dávok, ktoré sa počítajú napríklad od životného minima.
6. Aké opatrenia dlhovej brzdy sa aktivujú?
Náš dlh je aj napriek poklesu stále nad sankčným pásmom dlhovej brzdy začínajúcim sa od úrovne 55 percent HDP. Už v máji sa tak zapnú najtvrdšie sankcie dlhovej brzdy. Medzi nimi je napríklad hlasovanie o dôvere, predloženie vyrovnaného rozpočtu či viazanie výdavkov. Hlasovanie o dôvere vlády v súčasnosti nemá zmysel, keďže vláda je len dočasne poverená. Vyrovnaný rozpočet predstavia na jeseň.
Posledným opatrením je viazanie troch percent výdavkov v rozpočte na tento rok, čo predstavuje v prepočte 709 miliónov eur. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek na tlačovej konferencii povedal, že 750 miliónov mali pripravených v rozpočte ako finančnú injekciu pre štátne podniky. „Nebudeme to musieť využiť, keďže situácia je lepšia. Trojpercentné viazanie sa občanov ani firiem nedotkne. Bude splnené práve prostredníctvom týchto zdrojov,“ uviedol Marcel Klimek.