Do parlamentu prišla legislatívna cunami. Pozrite si, aké novinky chcú poslanci schvaľovať

Do parlamentu dorazili zákony, ktoré dokopy môžu štátnu kasu stáť aj niekoľko miliárd eur. Už začiatkom mája sa začína nová schôdza Národnej rady, kde sa bude o legislatívnych novinkách rokovať a rozhodovať. Pre poslancov je to posledná možnosť, keď môžu presadiť veci, ktoré voličom pred voľbami sľubovali. V septembri sa totiž budú konať parlamentné voľby.

19.04.2023 05:00
parlament, kollár, šeliga, pčolinský, sulík Foto: ,
Poslancov čakajú na májovej schôdzi viaceré dôležité ekonomické zákony.
debata (21)

Ešte z minulej schôdze sa presúva na májovú schôdzu zákaz nedeľného predaja, zmeny v dôchodkovom sporení či odmena 500 eur za hlas v predčasných voľbách. K nim do podateľne parlamentu prišli viaceré novinky. Poslanci Hlasu chcú znižovať DPH na potraviny či rozdávať v boji proti chudobe zraniteľným skupinám obyvateľstva príspevok 500 eur.

Vlajkovou loďou OĽaNO bude okrem odmeny 500 eur za hlas vo voľbách aj daňové zvýhodnenie niektorých skupín obyvateľov. Týkať sa bude matiek s deťmi do 15 rokov či mladých ľudí. Strana SaS napríklad navrhuje znížiť daňovo-odvodovú záťaž pri predaji virtuálnych mien.

Krb Čítajte viac Slováci stále vo veľkom vykurujú drevom. Na druhej strane naskakujú na novú vlnu čerpadiel a zatepľovania

Ani rastúce úrokové sadzby neunikli pozornosti zákonodarcov. Nezaradený poslanec Juraj Šeliga chce napríklad sprístupniť mimoriadne splátky hypoték.

Kľúčové bude, ako sa k jednotlivým bodom postavia poslanci parlamentných strán. V tejto chvíli je veľmi ťažké odhadovať, ktorá strana aký návrh podporí. Koaličná zmluva už neplatí, vládne strany stratili väčšinu a môžu platiť rôzne zákulisné dohody. Najväčšiu šancu prejsť má zrejme zákaz nedeľného predaja, o ktorom sa viacerí poslanci vyjadrili, že si vedia predstaviť jeho schválenie.

Denník Pravda vybral najdôležitejšie ekonomické zákony, o ktorých sa bude rozhodovať na najbližšej schôdzi parlamentu.

1. Nižšie dane pre matky a mladých

Líder OĽaNO Igor Matovič navrhuje vybraným skupinám obyvateľstva vo veľkom odpúšťať dane. Prvou skupinou sú matky detí do 15 rokov. Tie, ktoré nezarábajú viac ako 2 000 eur za mesiac, by nemali platiť podľa návrhu daň z príjmov. Ak takáto matka zarába v hrubom viac ako 2 000 eur, z príjmu presahujúceho túto sumu už daň z príjmu zaplatí. Matovič svoj návrh obhajuje rozdielmi v platoch medzi mužmi a ženami, teda rodovou rovnosťou. Šéf OĽaNO má pravdu v tom, že rozdiel v platoch medzi pohlaviami je na Slovensku výrazný. Za rok 2021 sa rozdiel pohyboval okolo 18 percent. To je až o 274 eur menej na výplatnej páske. Za posledných desať rokov sa rozdiel znížil len minimálne. Kým v roku 2011 zarábali ženy o 24,2 percenta menej ako muži, dnes je to stále spomínaných 18 percent.

Matovičov návrh „dorovnania platov“ žien odpustením dane z príjmu má však vážne trhliny. Prečo by podľa návrhu mali byť daňovo zvýhodnené len matky detí do 15 rokov, nepovedal. Žien bez detí či s deťmi nad 15 rokov by sa daňové zvýhodnenie netýkalo. V praxi by to znamenalo, že „dorovnanie platov“ by bolo určené len pre vybranú skupinu žien.

Druhou skupinou, ktorá by mala byť daňovo zvýhodnená, sú mladí ľudia vo veku do 25 rokov. Cieľom návrhu je, aby mladí ľudia mali nárok na špeciálnu výšku nezdaniteľnej časti základu dane. To by ich oslobodilo od platby dane z príjmu do výšky dvetisíc eur mesačne v hrubom. Matovič chce týmto opatrením zabrániť ďalšiemu masovému exodu mladých ľudí do zahraničia.

Štátnu pokladnicu by jeho návrhy stáli 500 miliónov eur. Časť peňazí chce získať zrušením stropu pri platení sociálnych odvodov. V praxi by sa to dotklo zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako 8 477 eur mesačne. Ďalšie peniaze chce Matovič získať znížením podvodov pri platení daní.

2. Boj proti drahým potravinám

Rast cien sa síce spomalil, na vyšších číslach ich však stále držia najmä drahé potraviny. V marci potravinová inflácia dosiahla 29 percent. Ceny potravín medziročne pritom rastú nepretržite už tretí rok. Nákup jedla patrí v spotrebnom koši Slovákov spolu s bývaním medzi najväčšie položky. Aj preto politici prichádzajú s nápadmi, ako by mohli toto rapídne navyšovanie cien skresať.

Strana Hlas predložila do parlamentu novelu zákona, podľa ktorej by sa mala znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny zo súčasných desať na päť percent. Pri takzvanom predaji z dvora sa má od DPH úplne oslobodiť. Podľa ich návrhu by sa mala DPH znížiť už v deň zverejnenia v Zbierke zákonov. Pellegriniho strana tiež navrhuje regulovať obchodnú prirážku reťazcov. „Chceme do toho ísť, lebo ak napríklad pri mäsových výrobkoch niekedy dosahuje 300 percent, to nemôže byť v poriadku,“ upozornil v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 Erik Tomáš (Hlas). Milan Krajniak (Sme rodina) či Veronika Remišová (Za ľudí) tvrdia, že aj na základe vývoja v okolitých krajinách zníženie DPH na potraviny nepomôže.

Príkladom je susedné Poľsko, kde znížili DPH základné potraviny na nulu od 1. februára 2022. Zároveň sa nulová DPH na potraviny predlžuje na celý prvý polrok roka 2023. Poľský premiér Mateusz Morawiecki pre agentúru Reuters ešte koncom vlaňajška povedal, že toto opatrenie bude stáť 1,5 miliardy eur. S odkazom na prepočty ekonómov dodal, že tento krok znížil celkovú infláciu v Poľsku o tri až štyri percentuálne body. Viacerí odborníci už dlho upozorňujú, že v boji s infláciou treba pomáhať adresne, teda tým, ktorí to potrebujú. Znížená DPH na potraviny je presným opakom. Ide o plošné opatrenie, z ktorého budú profitovať aj bohaté rodiny, ktoré na pomoc nie sú odkázané.

3. Vyššie a skoršie dôchodky

Na májovej schôdzi sa budú riešiť aj odložené návrhy na opravu valorizácie penzií a ďalšie zmeny v druhom pilieri. Nejde o nové návrhy. V prípade valorizácie chcú poslanci opraviť nepodarené a už schválené zmeny valorizácie, ktoré, paradoxne, penzistom uberú peniaze od januára 2024. Poslanci totiž zmenili vzorec výpočtu zvyšovania dôchodkov a nedomysleli, ako sa bude vyvíjať inflácia. V praxi tak dôchodca, ktorý má mediánový dôchodok 518 eur mesačne, bude mať v roku 2024 o päť eur mesačne menej a do roku 2026 to bude o osem eur mesačne menej.

nakupovanie, potraviny, rodina Čítajte viac Analytici prepočítali, aké sú životné náklady na Slovensku. Ukázali realitu, ktorú životné minimum nezachytí

Preto to chcú poslanci opraviť. Pellegriniho strana chce presadiť, aby sa použilo buď šesťmesačné, alebo deväťmesačné obdobie dôchodcovskej inflácie. Vyberie sa ten výpočet, ktorý zabezpečí vyšší rast dôchodkov. Navyše v návrhu chcú tiež posunúť dátum mimoriadnej valorizácie už na júl tohto roka. Strana SaS takisto navrhuje presunutie mimoriadnej valorizácie. Podľa starých pravidiel by mimoriadna valorizácia v roku 2024 nenastala, keďže inflácia klesá, preto ju chcú presunúť ešte na júl tohto roka.

Poslancom zostali na stole aj zmeny v druhom pilieri. Nedoriešilo sa totiž zrušenie teoretického zdanenia dôchodkových úspor a tiež zatraktívnenie posielania dobrovoľných príspevkov do druhého piliera. Aktuálny stav hovorí o tom, že peniaze určené na programový výber, teda prvú polovicu úspor v druhom pilieri, je možné vyberať zrýchlene, no za druhú polovicu úspor si musí dôchodca „kúpiť“ doživotný dôchodok. SaS chce, aby za určitých okolností bolo možné vybrať všetky úspory naraz. Túto možnosť by mali dostať tí sporitelia, ktorí by aj bez druhého piliera mali dostatočne vysoký dôchodok.

4. Peniaze pre najchudobnejších

Na najbližšej schôdzi sú predložené aj zákony, ktoré majú pomôcť zraniteľným skupinám. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho (Hlas) navrhujú vyplatiť jednorazový príspevok v sume 500 eur pre domácnosti ohrozené chudobou. Opatrenie by sa malo dotknúť zhruba 700-tisíc ľudí, pričom sa bude vyplácať na domácnosť. Za každú domácnosť tak bude mať nárok na pomoc len jedna fyzická osoba. Navrhovatelia sa rozhodli podporiť chudobných obyvateľov využitím najnovších dostupných údajov o hranici rizika príjmovej chudoby, ktoré budú dostupné ku dňu účinnosti tohto zákona, píše sa v návrhu zákona.

Týkať sa bude rodičov nezaopatrených detí, poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie a osobnú asistenciu, dôchodcov, ľudí odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi a iných osôb, ktoré sú ohrozené chudobou. Navrhovatelia neuviedli prepočty, aké by to malo dosahy na verejné financie. Takisto neuviedli, odkiaľ by chceli na jednorazový príspevok zobrať peniaze. Ak by 700-tisíc ľudí dostalo po 500 eur, výpadok v rozpočte by bol 350 miliónov eur.

Druhým návrhom v sociálnej oblasti je zvýšenie príspevkov pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na úpravu bytu alebo domu a kúpu auta. Navrhujú to poslanci z hnutia OĽaNO. Cieľom návrhu je, aby sa od augusta štátne príspevky zdvojnásobili. Súčasná suma príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu sa má zvýšiť zo súčasných 6 640 eur na 13 280 eur.

Krajniak Čítajte viac Už o dva týždne začnú platiť veľké zmeny v dôchodkoch. Dotknú sa stoviek tisíc sporiteľov

Príspevok na kúpu vozidla s manuálnou prevodovkou má vzrásť zo súčasných 6 640 eur na 13 280 eur a príspevok na kúpu vozidla s automatickou prevodovkou má stúpnuť z aktuálnych 8 300 eur na 16 600 eur. Poslanci svoj návrh zdôvodňujú tým, že aktuálne príspevky nezodpovedajú nárastom cien automobilov na trhu a zvýšeným cien tovarov a služieb v stavebníctve. Celkové dosahy na verejné financie na rok 2023 a nasledujúce tri rozpočtové roky možno v hrubom odhadnúť na 15 až 20 miliónov eur ročne. Navrhovatelia chcú výpadok v rozpočte uhradiť z rozpočtovej rezervy na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, kde je takmer 858 miliónov eur.

5. Mimoriadna splátka hypotéky

Nezaradený poslanec Juraj Šeliga chce viac sprístupniť mimoriadne splátky hypoték. Jeho návrh má za cieľ možnosť zaplatiť mimoriadnu splátku hypotéky bez poplatku kedykoľvek, nielen raz do roka. Zároveň chce zvýšiť ročný limit, keď je to možné urobiť bez poplatku, a to zo súčasných 20 percent istiny na 30 percent.

Sulíkovci majú v pláne zatraktívniť tlačoviny, aby ich ochránili pre úpadkom v dobe internetu. Od začiatku 2023 by sa mala 10-percentná DPH vzťahovať na všetky tlačené knihy, brožúry, letáky, noviny, časopisy a periodiká bez ohľadu na percentuálne zastúpenie zverejnenej reklamy. V súčasnosti sa 10-percentná sadzba DPH neuplatňuje na tlačoviny, v ktorých reklama a inzercia tvoria viac ako polovicu obsahu.

6. Nedeľný predaj a odmena za účasť vo voľbách

Na májovej schôdzi sa bude rozhodovať aj o zákaze nedeľného predaja. Zástancovia zákazu zdôvodňujú svoj krok tým, že predavači budú mať viac času na svoju rodinu. Argument, že zákaz nedeľného predaja pomôže rodinám, nie je platný. Ukazuje to analýza Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá skúmala ekonomické dosahy zatvorených obchodov počas nedieľ. Pracovníci v maloobchode by okrem voľného záveru týždňa pocítili pokles príjmov. NBS tiež upozorňuje, že výpadok nedeľných tržieb by tiež spôsobil prepúšťanie. V praxi to môže spôsobiť, že predavači síce budú mať čas cez víkend na rodinu, ale ostanú bez práce.

V neposlednom rade poslancov čaká aj rozhodnutie o tom, či voliči dostanú odmenu 500 eur za účasť vo voľbách. Navrhuje to Igor Matovič. Zatiaľ čo viacerí odporcovia návrhu to označujú za volebnú korupciu, šéf obyčajných ľudí za tým vidí spravodlivú investíciu. Pri trojmiliónovej účasti v predčasných voľbách by náklady štátu boli na úrovni 1,5 miliardy eur. Peniaze chce Matovič získať napríklad zo zdanenia nadzisku Slovnaftu z predaja ruskej ropy, čo už poslanci schválili.

Hlas v sérii opatrení tiež navrhuje znížiť spotrebnú daň na pohonné hmoty o 20 centov na liter, mimoriadnu valorizáciu dôchodkov či predĺženie vyplácania rodičovského príspevku v prípade, že sa rodičom nepodarí nájsť voľné miesto v škôlke. Celkovo to strana odhaduje na 700 miliónov eur. Expremiér navrhuje vziať peniaze z rezervy rozpočtu, prípadne by si podľa neho mohla krajina financie požičať a zvýšiť tak rozpočtový deficit.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba