Bankový analytik Prega: Dobiehanie Česka sa zastavilo. Náš model ekonomického rastu sa vyčerpal

Situácia na trhoch s energiami nie je tak kritická ako v roku 2022, no môže sa stať, že napriek tomu budú regulované ceny rásť ďalej. Inflačný výhľad do roku 2024 preto nie je zďaleka istý, hoci situácia by sa mala zlepšovať. „Stále ale platí, že len malá časť nárastu cien na svetových trhoch sa preniesla na obyvateľstvo. Tam je najväčšia hrozba aj na rok 2024,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda hlavný analytik Tatra banky Róbert Prega.

26.03.2023 05:00
Róbert Prega Foto:
Analytik Tatra banky Róbert Prega.
debata (57)

Ekonomických dát, ktoré môžeme sledovať je veľa, mnohé sú negatívne. Čo by ste vybrali z toho všetkého ako naopak najpozitívnejšiu správu pre slovenskú ekonomiku?

Pozitívne určite je, že sa Slovensko pravdepodobne v tomto roku vyhne recesii. Zďaleka to nevyzeralo jednoznačne ešte pred niekoľkými mesiacmi. Rovnako dobrou správou je, že ťažkým obdobím prechádzame bez toho, aby nám rástla miera nezamestnanosti. To je určite dobrý výsledok. Veríme tomu, že aktuálne sa nachádzame v najhoršom období a už v druhej polovici roka by sa mala situácia viditeľne zlepšovať.

Ivan Mikloš Čítajte viac Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov

Aký je praktický dosah situácie, keď ekonomika o jedno percenta vzrastie, v porovnaní so situáciou, keď by o jedno percento klesala? Čo to znamená pre bežného človeka?

Treba povedať, že pomyselná nula, nie je magickou hranicou, ktorá by znamenala ostrý zlom. Rozdiel v raste dvoch percentuálnych bodov už ale môže byť citeľný pre obyvateľstvo. Prejavovať sa to môže v miere nezamestnanosti. Je pravdepodobné, že ak by ekonomika o jedno percento nerástla, ale klesala, miera nezamestnanosti by stúpala. Tiež by pravdepodobne bol menší tlak na rast miezd. Ten by mal byť podľa nás v tomto roku silnejší ako v roku 2022. Každý percentuálny bod rastu je cítiť pozitívne.

Cítili by sme to teda najmä na trhu práce.

Áno, ale tých aspektov je viac. Hurbý domáci produkt (HDP) sleduje celkový výkon ekonomiky, takže ak by prišiel pokles HDP, štát by menej vybral na daniach, bol by vyšší deficit a štát by musel možno viac uvažovať napríklad o valorizácii dávok, celkovo by musel prísnejšie pozerať na svoje výdavky.

Jednoznačne negatívna správa je vysoká miera inflácie. Ako hodnotíte stav ekonomiky v tejto oblasti?

Sme vo fáze, keď aj počas aktuálnej krízy zažívame vôbec najvyššie medziročné nárasty, súhrnne sme nad hranicou pätnásť percent. Teda spotrebiteľské ceny celkovo za posledných dvanásť mesiacov vzrástli o viac ako 15 percent, no v jednotlivých kategóriách sú veľké rozdiely. Napríklad ceny potravín sú medziročne vyššie o 28 percent, navyše majú veľký podiel na celkových výdavkoch domácností. Pokiaľ sa pozrieme na celú Európu, infláciu ťahajú ceny energií. Aj u nás taktiež nastal začiatkom roka dvojciferný nárast cien energií. Stále ale platí, že len malá časť nárastu cien na svetových trhoch sa preniesla na obyvateľstvo. Tam je najväčšia hrozba aj na rok 2024. Stále môžeme čeliť vysokému nárastu cien elektrickej energie a plynu z dôvodu, že ich doterajší rast, aj keď bol možno bolestivý, stále nedosahoval mieru rastu, ktorá bola na trhoch.

Aký máme teda výhľad?

Očakávame ale, že súčasná 15-percentná inflácia poklesne a na konci roka môžeme byť niekde na úrovni piatich percent. Výhľad na rok 2024 je ale neistý práve kvôli cenám energií.

Akú rolu zohrávajú dotované ceny energií a to, že domácnosti ten nárast cien nepocítia?

Veľmi veľkú, bez zásahu štátu by sme nehovorili o náraste o dvadsať percent, ale o viac ako sto percent. Cenou za to sú výdavky na strane štátu v miliardách eur. V tomto roku to vláda môže uniesť, no je otázkou ako dlho. Je veľmi pravdepodobné, že to je neudržateľné. Môže sa teda stať, že štát pristúpi ku kombinácii zvyšovania regulovaných cien a nižších dotácií.

Považujete za dobré riešenie, že sa ceny zastropovali plošne? Sú domácnosti, ktoré by aj väčší nárast cien zvládli.

Myslím si, že v takejto miere nemalo byť plošné. Navyše si myslím, že vláda poslala domácnostiam slabý signál o tom, ako veľmi ceny na trhoch stúpli, aj keď vyšší rast cien by bolel. Myslím si, že celkové priemerné tempo zvyšovania cien mohlo byť vyššie, navyše som presvedčený, že túto pomoc sa štát mal snažiť poskytovať adresnejšie.

Juraj Karpiš z INESS Čítajte viac Ekonóm Karpiš o krachu: Americkú banku zabila najmenej riziková vec na svete

Ministerstvo financií k tomuto hovorí, že je presvedčené, že sa situácia upokojuje, že štát občanov zakryl dáždnikom v najťažšom období a situácia sa stabilizuje ako to vnímate?

Aj teraz sa dlho diskutovalo o tom, aké časové obdobie sa zobralo ako základ pre regulované ceny. Neviem, ako to bude v budúcom roku. Treba ale povedať, že aj napriek výraznému poklesu cien elektriny na svetových trhoch aj tie súčasné úrovne stále vyvolávajú potrebu silného dvojciferného nárastu cien. Dokonca si myslím, že Inštitút finančnej politiky hovorí o viac ako stopercentnom náraste cien plynu. Súčasný pokles cien na svetových trhoch je veľmi priaznivý, no ak aj pretrvá, stále nezaručuje to, že by ceny energií pre domácnosti nemali stúpať.

To všetko súvisí aj s vojnou na Ukrajine, keby vojna nebola, tá situácia by nebola taká vážna. My sme ale krajina, ktorá susedí s územím, kde je vojna, vplyvy na Slovensko sú teda pravdepodobnejšie významnejšie. Ako veľmi slovenskú ekonomiku vojna ovplyvňuje?

Nejaký rozdiel tam v porovnaní s inými krajinami je, no povedal by som, že ďaleko väčší je rozdiel medzi Európou a USA. Ceny energií veľmi podobným spôsobom zasahujú všetky krajiny Európy. My sme špecifickí v tom, že miera dovozu energetických surovín je väčšia, sme teda zraniteľnejší. Ak by sme boli samostatná krajina, boli by sme veľmi zraniteľní, to, že sme súčasťou EÚ nám veľmi pomáha v tom, že sme stabilnejší. To, že sme členmi EÚ nám do značnej miery kompenzuje našu blízkosť k vojnovému regiónu. Na druhej strane, citlivejšie to vnímajú finančné trhy.

Čo znamená citlivejšie?

Medzinárodné finančné trhy sú citlivejšie na celý región, nielen Slovensko. Cena, za ktorú si požičiavame, sa zmenila, v porovnaní s krajinami južnej Európy si požičiavame o pol percenta drahšie a to je možno tá prirážka za vojnu.

Slovensko aj v dobrých rokoch nedokázalo hospodáriť prebytkovo, dlh výrazne rastie. Aký vážny je to problém?

Je to najmä strednodobý a dlhodobý problém. Je vážny najmä preto, že nemôžeme takýmto spôsobom v budúcnosti hospodáriť. Bezprostredné dôsledky rastu dlhu doteraz neboli výrazné, ale vieme, že súčasné výdavky verejných financií nie sú udržateľné. Myslíme si, že vláda bude musieť hľadať dôveryhodný a dlhodobý spôsob znižovania deficitu, ktorý by pomohol držať na akceptovateľnej úrovni aj dlh.

Čo to bude znamenať pre bežného človeka? Čo reálne vláda podľa Vás môže urobiť aby konsolidovala?

Veľmi bude závisieť od priorít budúcej vlády a jej nastavenia príjmov a výdavkov. Dá sa očakávať, že to bude kombinácia príjmových a výdavkových opatrení. Ťažko hľadať na strane príjmov cestu vo forme ďalšieho zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Dajú sa robiť zmeny v parametroch daňového systému, no priestor na plošné zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia je veľmi obmedzený. Priestor by mohol byť v oblasti majetkových daní, tie máme nízke. Tieto diskusie sme tu už mali, no nikam sme sa v tejto téme nepohli. Konsolidácia tak bude zrejme najmä o výdavkoch a tam bude záležať na prioritách vlády.

Dôležitou témou je trh s bývaním. Upozornili ste na to, že objem hypoték vyjadrený ako podiel na HDP výrazne stúpol a predbehli sme okolité krajiny. Aká je z vášho pohľadu situácia na tomto trhu?

Dopyt po bývaní je na Slovensku dlhodobo silný a rastúci. Je na to dobrý dôvod, v počte bytov na jedného obyvateľa, prípadne v počte metrov štvorcových obytnej plochy na jedného obyvateľa, stále skôr zaostávame za ostatnými krajinami v regióne. Je prirodzenou snahou obyvateľstva zvyšovať svoj bytový štandard. Na Slovensku je navyše veľmi silná preferencia vlastnenia bytov. Patríme ku krajinám, kde je podiel ľudí, ktorí bývajú vo vlastnom, najvyšší. Navyše v krajine je málo nájomných bytov, to vytvára dopyt po hypotékach. Rast bol dlhodobý, stabilný a prirodzený a bol spojený s obdobím veľmi nízkych úrokových sadzieb. Prostredie bolo veľmi naklonené rastu realitného trhu a rastu hypoték. Navyše do toho vstupuje aj demografický vývoj, Slovensko má veľkú časť populácie vo veku, keď prirodzene rieši svoje bývanie. Slovensko sa tým pádom výrazne posunulo pokiaľ ide o podiel hypoték na HDP, stúpla teda zadlženosť obyvateľstva. Ten podiel hypoték bol v roku 2021 až 33,9 percenta HDP. Patríme medzi najzadlženejšie krajiny a to je otáznik smerom do budúcna.

Je táto miera zadlženia hrozbou?

Voči tomu dlhu existuje aktívum, teda nehnuteľnosť. Nenazýval by som to hrozbou, no je to faktor, ktorý je opodstatnené sledovať, lebo vývoj na Slovensku je iný ako v ostatných krajinách.

Už niekoľko mesiacov sú ceny na trhu stabilné, prípadne mierne klesajú. Ľudia prirodzene nechcú kupovať nehnuteľnosti na cenovom vrchole. Dá sa očakávať výrazný pokles?

Dopyt prirodzene poklesol pri vyšších úrokových sadzbách, vyššej inflácii a popri poklese reálnych miezd. Tomu sa ale prispôsobila aj ponuka. Výsledkom je pokles aktivity na realitnom trhu. Sme možno v najhoršom bode s najvyššou infláciou a najvyššou neistotou. Veríme, že ekonomické prostredie sa bude v najbližších mesiacoch samé o sebe stabilizovať. Počítame so zrýchlením tempa rastu miezd. Predpokladáme, že obidve strany, teda aj ponuka aj dopyt, sa budú zvyšovať. Stále vidíme mierny pokles cien, predávajúci sa nemajú kam ponáhľať. S plošným poklesom cien nepočítame. Ceny počas tohto roka budú tam, kde sú dnes, možno mierne nižšie. Postupné oživenie dopytu a ponuky následne celý trh podľa nás rozhýbu.

Taký pokles, ako v roku 2008 teda nehrozí?

Myslíme si, že sa to nestane. Nenastal prudký nárast nezamestnanosti, stále existuje dopyt, len je utlmený. Aj stranu ponuky ovplyvňuje vysoká inflácia, keďže rastú ceny stavebných materiálov a stavebných prác, to najmä pri nových bytoch obmedzuje priestor na pokles ceny.

VW Čítajte viac Ani bratislavské platy nestíhajú slovenskému Volkswagenu. Pozrite si, ako sa tam zarába

Keď sa pozrieme na hypotéky, na jar boli úrokové sadzby pod jedným percentom, teraz sú okolo troch. V minulosti boli hypotéky aj výrazne drahšie, no na druhej strane ich cena je len počas niekoľkých mesiacov zhruba o trojnásobná. Ako vnímate túto situáciu?

Dobre ste to popísali. Na druhej strane, keď si človek bral hypotéku na úrovni jedného percenta, bolo to pre neho pozitívne, no ťažko mohol počítať s tým, že sa dostane ešte nižšie. Dnes sú úvery s vyššou sadzbou, to predražuje splátku. No klient môže odôvodnene očakávať, že pri ďalšej refixácii sa dočká aj nižšej sadzby. Sme vo fáze cyklu, keď sú sadzby vyššie, no je perspektíva, že v budúcnosti môžu sadzby klesnúť.

Odporúčate teda sadzby s kratšou fixáciou, dá sa očakávať pokles sadzieb na horizonte dvoch až troch rokov?

Prognózovať je vždy náročné, nedá sa nič garantovať. Existuje predpoklad, že možno aj v roku 2024, prípadne 2025, sa môžeme dočkať mierneho poklesu úrokových sadzieb. Strednodobá fixácia je podľa mňa dobrým kompromisom, ktorý dáva rodinnému rozpočtu určitú stabilitu, no zároveň klient má šancu vyťažiť aj z prípadného poklesu úrokových sadzieb.

Ako sa pozeráte na budúcnosť slovenskej ekonomiky?

Rovnako ako iné krajiny sme nemohli očakávať pandemickú krízu, ani vojnový konflikt, nevieme garantovať, že sa nestane niečo neočakávané. Napriek tomu môžeme dúfať, že práve teraz sme v tom najhoršom bode a už v druhej polovici roka sa situácia bude zlepšovať. Verím, že by to mohli pocítiť aj obyvatelia. Strednodobý vývoj nezávisí len od týchto vonkajších vplyvov, ale aj od politického smerovania a novej vlády. Slovensko dobiehalo úroveň západných krajín, aj pod vplyvom týchto kríz sa to ale zastavilo. Ak chceme aby konvergencia znovu pokračovala, musíme investovať do našej dlhodobej budúcnosti, do vzdelávania a výskumu.

Zatiaľ sme nedobehli ani Česko. Prečo?

Na jednej strane sme Česko nedobehli, no v mnohých aspektoch sa rozdiel medzi krajinami znížil. Opäť ale platí, že dobiehanie sa zastavilo. Nielen u nás ale aj v Česku sa model ekonomického rastu do veľkej miery vyčerpal, hovoríme o raste postavenom na zahraničných investíciách a exporte. O budúcom úspechu Slovenska nerozhodne, či bude mať šiestu, prípadne siedmu automobilku. Rozhodujúce bude, či budeme schopní zvyšovať podiel práce s vyššou pridanou hodnotou, ktorá je spojená a s vyššími mzdami. Dôležitá teda bude zmena vnútornej štruktúry ekonomiky.

Ako máme v tomto smere našliapnuté? Dôvod na optimizmus asi nemáme.

Sme vo fáze, keď sa za uplynulé roky sa nerobili žiadne hlbšie zmeny, ktoré by viedli týmto smerom, možno už sme aj neboli schopní o nich dostatočne diskutovať. Musíme sa vrátiť k týmto základom.

Róbert Prega

Je hlavný analytik Tatra banky. V tejto spoločnosti pôsobí od roku 1999. Venuje sa najmä analýze vývoja slovenskej ekonomiky, bankového sektora a strategickému plánovaniu. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave so zameraním na peňažníctvo.

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #Tatra banka