Od mája musí zoškrtať výdavky o 750 miliónov eur. „Nulovo sa to dotkne občanov aj firiem, ani subjekty verejnej správy to nepocítia, respektíve dosah bude marginálny,“ hovorí štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.
V súčasnosti sa dá povedať, že ste na ministerstve financií prvý medzi rovnými. Je to tak?
(Smiech) Som riadne vymenovaný štátny tajomník.
Ako sa pozeráte na to, čo sa v parlamente deje? Prichádzajú nákladné poslanecké návrhy, ktoré sú bez prepočtov, diskusie a analýzy.
Sme parlamentná demokracia, legislatívnu iniciatívu poslancom zaručuje ústava, v predvolebnom čase toto svoje právo aj výrazne využívajú. To je jedna strana mince. Tou druhou je, že vnímam deklarovaný záujem poslancov prijímať opatrenia, ktoré nebudú zvyšovať deficit, prípadne zadlženie. Respektíve, ak sa tak stane, tak sa budú snažiť prijímať aj kompenzačné príjmové opatrenia. Samozrejme, doba je turbulentná, februárová schôdza priniesla návrhy za 5,6 miliardy eur, nakoniec boli prijaté iba „obedy zadarmo“, k nim by malo byť prijaté kompenzačné opatrenie. Z tohto pohľadu vývoj po februárovú schôdzu zodpovedá tejto dohode.
Pokiaľ ide o schôdzu, ktorá sa začína 14. marca, v nej sa snažím za ministerstvo financií zodpovedne pristupovať k verejným financiám. Inicioval som koaličnú radu, v rámci ktorej sme si prešli všetky predložené návrhy, aby vplyv na verejné financie bol v súlade s doterajšou dohodou.
Čítajte viac Mzdy na papieri rastú, no na infláciu to nestačí. Sme na tom horšie ako pred rokom, západné krajiny sú ďaleko pred nami
Čo s tým ako ministerstvo môžete robiť, keď príde poslanecký návrh ako napríklad platba 500 eur za účasť na voľbách alebo obedy zadarmo. Iba prepočítavate vplyvy?
Na jednej strane platí, že poslanci môžu mať legislatívnu iniciatívu, na druhej strane sa vláda k návrhom medzi prvým a druhým čítaním vyjadruje, to aj robíme. Ministerstvo financií pre potreby parlamentu všetky návrhy, ktoré prejdú prvým čítaním, posudzuje a kvantifikuje. Robili sme to v minulosti, robíme to aj teraz. S narastajúcim počtom legislatívnych návrhov je táto práca intenzívnejšia. Máme prehľad o týchto vplyvoch, tak ako to bolo na minulej schôdzi, kde boli opatrenia za viac ako päť miliárd eur. Snažíme sa robiť maximum, aby sme zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami ustrážili. Sme však v predvolebnom období, poslanecký mandát je slobodný, takže je to aj o poslancoch.
Máte prepočítaný rozsah opatrení, ktoré sa objavia na marcovej schôdzi?
Na februárovej schôdzi bol rozsah opatrení 5,6 miliardy eur v horizonte rokov 2023 a 2024. Pokiaľ ide o marcovú schôdzu, aktuálne ich prepočítavame, ešte to nie je úplne hotové. Všetkých bodov totiž je potenciálne až viac ako 170. Pracujeme na nich, no opäť sa pohybujeme v miliardových sumách.
Asi sa vám dobre nespí v súčasnosti.
(Smiech) Musíme brať veci tak, ako sú a riešiť ich za chodu. Určite by sme boli radi, keby možnosť predkladať návrhy poslanci využívali čo najzodpovednejšie.
Otázkou však je, dokedy toto štátny rozpočet vydrží.
Predvolebné obdobie je spojené s množstvom negatívnych správ, ja za ministerstvo financií vnímam aj relevantné pozitíva v makroekonomickej oblasti. Tieto informácie by tiež mali zaznieť a dávajú nám dôveru v budúcnosť Slovenska.
K dobrým správam sa dostaneme, ešte však ostaňme pri legislatíve. Plánujete kompenzačné opatrenia okrem daní pre Slovnaft a regulované subjekty?
Rozdelím to. Z februárovej schôdze majú relevantný dosah len obedy zadarmo. Pri nich vnímam, že je spoločenský konsenzus na tom, že niečo také by malo existovať. Toto opatrenie by malo byť spojené s kompenzačným opatrením, ktorým sú zmeny v odvode pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach. Rokovanie o tomto zákone sa z časových dôvodov neskončilo a presunulo sa na marcovú schôdzu. Počítam s tým, že poslanci zákon prerokujú a kompenzačné opatrenia schvália.
Čítajte viac Slovenskí plynári hovoria, v čom je nórsky plyn iný, ako ruský. V Česku začali riešiť poruchy kotlov
A čo nové návrhy?
Snažíme sa vysvetľovať, že priestor na dodatočné výdavky je minimálny, že je dôležité, aby sa prijalo čo najmenej nových výdavkov, aby sme nemuseli riešiť otázku, ktorú kladiete.
Snažíte sa to teda ešte korigovať.
Áno.
Keď sa vrátim k tomu odvodu pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach, ste za to, aby tam boli aj banky?
Dohody sa majú dodržiavať, preto ministerstvo financií nemení svoju pozíciu, ku ktorej sa zaviazalo v memorande s bankami, z ktorého sme pre Slovenskú republiku získali viac ako jednu miliardu eur. Nenavrhujeme a nepodporujeme zavedenie bankového odvodu.
Aj pod vplyvom vysokej inflácie sa dá očakávať, že v najbližších rokoch hrubý dlh klesne. V súčasnosti je na úrovni zhruba 58 percent HDP, pričom bol nedávno vyšší. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však prepočítala, že jeho výška zase naberie neudržateľný nárast. Čo nás v tomto smere v blízkej budúcnosti čaká?
Správne ste pomenovali, že hrubý dlh Slovenska, čo je jedno z Maastrichtských kritérií a hodnotí ho citlivo aj Európska komisia, bol krátkodobo vyše šesťdesiat percent. Najviac sme vykázali 62,2 percenta. Už sme na trajektórii poklesu, niekde na úrovni 58 percent. Z pohľadu EÚ je to veľmi dobré číslo, ak si uvedomíme, že z hľadiska pozície sme v strede, no z hľadiska celkového dlhu máme o tretinu nižší dlh, ako je priemer EÚ. Priemerný dlh krajín EÚ totiž je 88 percent HDP. Z hľadiska východiskovej pozície je na tom Slovensko dobre.
Zároveň ale platí, že máme prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý obsahuje inštitút dlhovej brzdy. Existoval expertný konsenzus o tom, že by bolo dobré nastavenie dlhovej brzdy zmeniť. K tejto zmene ale nedošlo, keďže zmeny vetoval jeden z vtedajších koaličných partnerov.
Foto: Robert Huttner
V čom je z vášho pohľadu problém, pokiaľ ide o dlhovú brzdu? Pripomeňme, že dlhová brzda je zakotvená v ústavnom zákone a jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne.
Dlhová brzda neodráža trojitú krízu, ktorú máme. Áno, dôsledkom stále platného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú v prípade vyššieho sankčného pásma tri typy sankcií. Prvou sankciou je hlasovanie o dôvere, to už nebudeme absolvovať, keďže od decembra už vláda dôveru nemá. Druhou sankciou je viazanie troch percent výdavkov, čo je suma zhruba 750 miliónov eur. Nastane to od mája tohto roku a môžem povedať, že sme na to pripravení a občania to nijako nepocítia. Treťou sankciou je povinnosť pripraviť na budúci rok vyrovnaný rozpočet.
To je, samozrejme, extrémna úloha, na úrovni štrukturálneho dlhu by to znamenalo konsolidáciu vo výške viac ako troch miliárd eur. Ústavný zákon je ústavný zákon a my budeme pripravovať rozpočet v súlade s ním.
Prvý bod je bezpredmetný, keďže vláda je v demisii, prejdeme k druhému. Kde chcete zoškrtať 750 miliónov eur?
Tie opatrenia teraz kompletizujeme, nechcem predbiehať.
Skúste aspoň naznačiť oblasti.
Viem naznačiť, čo som povedal. Nulovo sa to dotkne občanov aj firiem, ani subjekty verejnej správy to nepocítia, respektíve dosah bude marginálny. Nechcem vynášať z našej kuchyne, no o tomto viem čitateľov ubezpečiť.
Niekto to musí pocítiť.
Máme pripravené opatrenia, ktoré sa nijako nedotknú peňaženiek ľudí a firiem, dotknú sa technického riešenia v rámci verejnej správy.
Kedy zverejníte tieto opatrenia?
Určite včas, pričom prijaté musia byť začiatkom mája, keďže 4. mája uplynie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera.
Treťou sankciou je povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, to je ťažká úloha, Slovensko malo mať vyrovnaný rozpočet už dávno, v časoch keď sa ekonomike darilo, teraz sme na tom omnoho horšie. Čo s tým?
Správne to opisujete, ešte doplním, ekonomike sa má v tomto roku, či už podľa rezortu financií, Európskej komisie (EK), alebo Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dariť tak, že hospodársky rast bude o polovicu až dvojnásobne vyšší ako v celej EÚ. O polovicu vyšší oproti eurozóne a takmer dvojnásobne vyšší oproti priemeru EÚ. V EÚ by mal byť podľa EK hospodársky rast 0,8 percenta, Slovensko by malo dosiahnuť 1,5 percenta. Súhlasím ale, že súbeh troch kríz, koronavírusovej, potom vojny, no hlavne energetickej a inflačnej krízy vytvára komplikovanú situáciu. Aktuálne platný ústavný zákon nezodpovedá týmto okolnostiam, bola expertná dohoda na tom, že sa ústavný zákon o rozpočtových pravidlách upraví, no veto bývalého koaličného partnera to znemožnilo. My teda budeme pripravovať rozpočet v dvoch scenároch.
Akých?
Do 15. októbra musíme predložiť vláde návrh rozpočtu, ktorý musí byť vyrovnaný. Zároveň budú 30. septembra predčasné voľby, čiže sa bude formovať nová vláda. Tej po schválení programového vyhlásenia začne plynúť dvojročné obdobie, počas ktorého sú sankcie fakticky vypnuté. Realisticky teda neočakávam, že akákoľvek vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb, schváli vyrovnaný rozpočet. My ho pripravovať musíme, a to je jeden scenár. Druhý scenár považujem za pravdepodobnejší, a ten hovorí, že vzhľadom na záväzky voči našim európskym partnerom musíme konsolidovať, a to je aj správne. Tempo tejto konsolidácie musí po dozvukoch kríz byť minimálne 0,5 percenta HDP každý rok (prikazujú to výdavkové limity, pozn. red). V týchto dvoch alternatívach pripravíme rozpočet a bude na vláde a parlamente, ako sa s tým vyrovnajú. Neviem si reálne predstaviť, že by taký hlboký zásah, ako je konsolidácia na úrovni troch miliárd eur, prešiel parlamentom v tomto čase.
Foto: Robert Huttner
Do 15. októbra teda predložíte rozpočet vláde, pričom pravdepodobne nová vláda ešte nebude mať programové vyhlásenie vlády hotové. Budete mať pre novú vládu pripravený ďalší rozpočet, ktorý jej predložíte, keď už bude v dvojročnom ochrannom období?
Túto technickú stránku by som dnes presne nedefinoval, no viem sa odvolať na to, ako vznikal rozpočet na rok 2023. My sme v hlavnej knihe rozpočtu poukazovali aj na rozpočtové provizórium. Videli ste presne, čo by to znamenalo. Je teda alternatíva, že v rozpočte, ktorý bude vyrovnaný, poukážeme aj na scenár, aký by viedol k rozpočtu v súlade s európskymi pravidlami, teda s konsolidáciou na úrovni 0,5 percenta HDP. Neviem dnes ešte povedať, ako to bude. Rozpočtový proces sa práve začína a s kolegami na expertnej úrovni hľadáme optimálnu cestu.
Kde chcete zoškrtať 3,3 miliardy eur?
Štát má tri skupiny výdavkov a potom príjmovú stranu. Prvou skupinou výdavkov sú obligatórne výdavky, tam patria dôchodky a sociálne dávky, z nich sa nedá škrtať, lebo rozpočet môžeme zostavovať len na základe platnej legislatívy. Potom sú semiobligatórne výdavky, tie síce nie sú zákonom dané, no je jasné, že ich potrebujeme. Nemôžete napríklad úplne zoškrtať okresné úrady, nejakú základnú službu ponúkať občanom musíte. V tretej zložke sú investície, dotácie, kompenzácie, jednoducho fakultatívne výdavky a práve tie budú predmetom šetrenia.
Nebude sa teda toľko investovať.
V prípade vyrovnaného rozpočtu na to nebudú zdroje. Aj štátna správa bude musieť šetriť. Vychádzam z toho, že akákoľvek vláda vzíde z volieb, bude sa držať európskeho scenára.
Skúste predsa len konkretizovať, aké oblasti by pocítili škrtanie peňazí.
To by som skutočne nerád, sme ešte len na začiatku procesu tvorby rozpočtu. Znamenalo by to drakonické škrty investícií, veľké škrty v dotáciách a veľké škrty na strane chodu štátu. To, čo od nás žiada Európska komisia, je oveľa zmysluplnejšie a rozumnejšie, hovoríme o šetrení, ktoré je v čase rozložené po 0,5 percenta HDP každý rok. Aby sme sa rozumeli, v ústrety ide aj strana príjmov.
To, čo sa nám na MF dobre darí, je zlepšovať výber daní. To je najlepšie opatrenie, keďže nemusíte prijímať novú legislatívu, je veľmi čestné k poctivým daňovníkom a občanom, ktorí si plnia svoje povinnosti. Som rád, že sa nám podarilo znížiť daňové úniky na DPH o celú štvrtinu, zo šestnásť na dvanásť percent.
Ako sa rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu darí ekonomike?
Pre bežného človeka sú podstatné štyri dobré správy. Slovenská ekonomika je lídrom v oblasti energetických kompenzácií, ktoré v celkovom objeme predstavujú 9,3 percenta HDP. Nehovoríme to my, ukazuje to európsky analytický inštitút Bruegel. To znamená, že občania v porovnaní s inými krajinami cítia vplyvy energetickej krízy minimálne. Napríklad v Česku sú ceny elektrickej energie a plynu o 125 percent vyššie ako u nás, v Rakúsku o 300 percent. V Poľsku a Maďarsku sú tiež vyššie. Priemerne sú u nás ceny energetických médií pre domácnosti najnižšie.
Analytici svorne tvrdia, že energetická pomoc je príliš štedrá. Je to zhruba tritisíc eur na domácnosť ročne s tým, že ekonomika si to nemôže dovoliť a zároveň opatrenia ľudí nenútia šetriť.
Treba si uvedomiť, aká je východisková pozícia Slovenska. Domácnosti na Slovensku, žiaľ, vstupovali do energetickej krízy ako domácnosti s najvyšším podielom výdavkov na energie na celkových rodinných výdavkoch. To je veľmi zlá východisková pozícia a tá kompenzácia tomu zodpovedá a je najvyššia z EÚ. Aj pri firmách platí, že z pohľadu energetickej náročnosti sme siedmi najnáročnejší v rámci Európy.
Priemysel je dominantnejší voči službám, ktoré sú obvykle energeticky menej náročné. Preto je ten rozsah kompenzácií taký veľký. Táto stratégia sa zatiaľ ukazuje ako účinná, efektívna a správna. Cieľom vlády bolo poskytnúť ochranný dáždnik proti tým najvážnejším vplyvom energokrízy. Javí sa, že by to mohlo byť tak, že to najhoršie sme už prekonali. Stratégia ochranného dáždnika sa teda javí ako úspešná.
Čítajte viac Čo ukázal rok po Putinovej invázii? Kreslili sme čierne scenáre, ale toto čakal asi málokto, tvrdia analytici
Keď sa pýtame analytikov, unisono hovoria, že tieto opatrenia nenútia ľudí šetriť a dobehne nás to v ďalších rokoch. Ľudia nedostali správu, že treba šetriť.
Rozumiem tomu argumentu, no nezohľadňuje všetky okolnosti. Opakujem, že podiel energetických výdavkov slovenských domácností je najvyšší. Zároveň sú slovenské domácnosti spomedzi krajín V4 najviac zadlžené, ich dodatočné rezervy, ktoré by mohli použiť na zmenu správania, sú striktne limitované. Z tohto kontextu vychádza ako správne rozhodnutie, že domácnosti potrebujú ochranný dáždnik, aby sa prispôsobili. Zároveň vidíme, že situácia na trhu sa upokojila a potvrdzuje sa naše presvedčenie, že elektrická energia v Európe nemôže dlhodobo stáť 500 eur za megawatthodinu. To by zruinovalo európsky priemysel, nezodpovedá to dopytu a ponuke, bola to anomália, ktorú spôsobil trhový šok, dopytový šok a vojna na Ukrajine.
To, že teraz ceny klesajú, je podľa mňa reálny vývoj, dostaneme sa do situácie, že domácnostiam a firmám vykryjeme najkritickejšie obdobie. Späť do trhových podmienok sa potom firmy a domácnosti vrátia vo chvíli, keď trhové mechanizmy sa obnovia a cena sa upokojí.
To, čo hovoríte teda je, že extrémne šetrenie domácností nie je potrebné, lebo trh sa vráti do normálu a ceny plynu či elektriny klesnú.
Vychádzame z toho, že trh sa upokojí, rezervy domácností sú malé, to hovorí aj Národná banka Slovenska vzhľadom na zadlženosť a spotrebu domácností. Navyše vidíme, že domácnosti šetria aj bez toho, aby sme im dodali ďalší impulz, lebo určitú dávku neistoty vnímajú a vedia, že ceny nie sú garantované na desať rokov dopredu. Domácnosti šetria. Zároveň sme s EÚ vyrokovali, že 1,4 miliardy eur z európskych štrukturálnych fondov môžeme použiť na kompenzácie.
Vráťme sa k našej ekonomike. Zdá sa, že z najhoršieho sme vonku.
Podľa našich prognóz reálne mzdy budú tento rok rásť, čo je dobrá správa pre občanov. Ešte koncom minulého roka sme očakávali v tomto roku pokles kvôli vysokej inflácii, teraz máme situáciu, že síce len mierne, ale mzdy reálne porastú. Inflácia by mala tento rok dosiahnuť úroveň 9,8 percenta a rast nominálnych miezd bude 10,5 percenta. Ďalšia dobrá správa je, že aj zamestnanosť sa vyvíja pozitívne. Tento rok by sme sa mali dostať na úroveň pred krízou, budúci rok by mal byť dokonca historicky najlepší. Nezamestnanosť by mala byť 5,4 percenta a myslím si, že táto pozitívna skutočnosť občanov zaujíma.
Rovnako dobrou správou je, že Slovensko je úspešné v rámci eurozóny. Keď sa pozrieme na úrokové náklady, v rámci eurozóny sme presne v strede. Z hľadiska bonity sa nám podarilo udržať áčkový investičný rating od agentúry Fitch. To so sebou nesie nižšie úrokové náklady. Tieto náklady máme nižšie ako polovica členov eurozóny a nižšie ako okolité krajiny s výnimkou Rakúska. V praxi nám to umožňuje šetriť zdroje a použiť ich napríklad na kompenzácie. V minulosti, keď dlhopisy krajín nakupovala Európska centrálna banka (ECB) a deformovala trh, malo Slovensko aj záporné úrokové sadzby na desaťročných dlhopisoch, podobne ako napríklad Nemecko, hoci taký výkon nemáme. Dnes už je to očistené o tento stimul.
Presne tak. Aký veľký problém bude tá obsluha dlhu, teda úroky, ktoré štát platí za pôžičky?
Z hľadiska verejných financií je dôležitejší pomer inflácie a úrokových sadzieb ako samotná výška úrokových sadzieb. Daňové príjmy do veľkej miery korelujú s vývojom inflácie, čiže keď je vysoká miera inflácie, daňové príjmy stúpajú. Keď je inflácia 9,8 percenta a úrokové náklady sú 3,5 percenta, tak nepriamo máme pozitívny takzvaný úrokový diferenciál na úrovni viac ako šesť percent. Navyše sa v súčasnosti potvrdzuje efektívnosť a hospodárnosť nášho rozhodnutia požičať si viac počas nulových až záporných sadzieb a vytvoriť si hotovostnú rezervu – ušetríme stámilióny na úrokoch a zároveň máme bezpečnostný vankúš pre krízové šoky.
Nepriamo nám inflácia znižuje verejný dlh. Druhá strana tej istej mince je, že sa postupom času zvyšuje aj veľká časť verejných výdavkov. Pod vplyvom inflácie sa zvyšujú dôchodky, aj keď dôchodcovská valorizácia má logické omeškanie. Samotná úroková sadzba nám výrazne pomáha a je veľmi výhodné, ak je nižšia ako miera inflácie. To totiž znamená, že štát šetrí, dokáže poskytnúť viac služieb, vo vzťahu k HDP sa znižuje dlh, lebo nominálne HDP sa vyvíja v súlade s infláciou. Pravdou však je, že samo osebe to nestačí na to, aby sme skonsolidovali verejné financie. Musia prísť aj úsporné opatrenia v kombinácii so zvyšovaním príjmov. Tam hrá veľkú úlohu Finančná správa SR.
Ako hodnotíte pozíciu Slovenska na finančných trhoch?
Pri výnosoch, vy ste to správne opísali, je dôležité sledovať rozdiel medzi výnosmi nemeckých a slovenských dlhopisov. Nemecký dlhopis je benchmark. Ak ECB dvíha sadzby, nikto vám nepožičia peniaze s krátkou dobou splatnosti za menej, ako je sadzba ECB. Prostriedky s dlhou splatnosťou sa od toho odvíjajú. Preto v súčasnosti 90 percent nárastu výnosov na dlhopisoch je spôsobených politikou ECB. Tá sa premieta do úrokov nemeckého dlhopisu. Za približne 0,3 percentuálneho bodu nárastu môže v prípade Slovenska vojna na Ukrajine. Jednoducho susedíme s krajinou, ktorá je vo vojne, je to vojnová prirážka, veritelia to vnímajú. V súčasnosti je výnos slovenského desaťročného dlhopisu 3,47 percenta.
Do akej miery za výšku úrokov na dlhu môže naše zlé hospodárenie?
Najhoršie v porovnaní s nemeckým dlhopisom sme na tom boli po vstupe do eurozóny a počas následnej hypotekárnej krízy, keď spread, t. j. úroková prirážka oproti Nemecku, prekračoval 2 percentuálne body. Teraz máme oproti nemeckému dlhopisu menej ako percento. Najnižšie sme boli zhruba 30 až 40 bázických bodov (t. j. 0,30 až 0,40 %) nad nemeckým dlhopisom, tam ste ale správne poznamenali, že situáciu vtedy skresľovali intervencie ECB, ktorá nakupovala dlhopisy štátov.
Čítajte viac Poslanci plánujú opraviť zvyšovanie dôchodkov. Viac by tak mali penzisti dostať už od januára 2024
Zahraničné trhy teda vážny problém s naším hospodárením nevidia. Je to tak?
Zatiaľ je to tak. Všetky reči o gréckej ceste Slovenska považujem za neprimerané. V rámci eurozóny je Slovensko v strede. Ak by sa to malo rýchlo zmeniť, tak by podľa môjho názoru musela nastať katastrofa na úrovni rozpadu EÚ, lebo vyššie sadzby ako my majú nosné krajiny ako Taliansko a Španielsko.
Veľká diskusia vznikla aj okolo spomínaných výdavkových limitov. Tie nám pripadajú trochu ako Potemkinova dedina. Aj ich máme, no zároveň ich neuplatňujeme. Na jednej strane hovoríme, že je to potrebná vec, na druhej strane to nechceme, lebo to vláde komplikuje život. Ako sa na to pozeráte?
Nemyslím, že to tak je. Ja považujem výdavkové limity za jeden z nosných nástrojov pre konsolidáciu verejných financií. Napríklad ústavný zákon, ktorý nás viaže k vyrovnanému rozpočtu, je v súčasnosti možno až za hranicou toho, čo je reálne. Výdavkové limity v tomto znení schválila EK, bol to míľnik, ktorý nám EK odobrila, je to schválené a získali sme za to 708 miliónov eur. Aj v pôvodnom návrhu sa hovorilo o dvojročnom prechodnom období, lebo je to nový nástroj, ktorý sa bude zavádzať postupne a nesie so sebou veľké množstvo technických otázok.
Myslím si, že je správne, že máme výdavkové limity. K tomu, na čo narážate, poviem, že som bol na rokovaniach, kde s nami detailne hovorili predstavitelia EK. Stotožnili sa s tým, že keď platí takzvaná všeobecná úniková doložka na európskej úrovni, tak by mala platiť aj na Slovensku. Keď sa vypne, a máme potvrdené, že sa to stane na konci tohto roka, výdavkové limity budú platiť a nás zaviažu k tomu, aby sme konsolidovali verejné financie minimálne tempom pol percenta HDP ročne. Z môjho pohľadu je to správne opatrenie. Aj súčasný štátny rozpočet je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi (strop 41,321 miliardy eur). Je to míľnik, ktorý je splnený.
Je už definitívna podpísaná dohoda so Slovenskými elektrárňami?
Pokiaľ viem, prebiehajú intenzívne rokovania k vykonávacej zmluve na tento a budúci rok. Tieto rokovania prebiehajú úspešne, ak aj nie sú úspešne uzavreté. Cena elektriny 61,2077 eura za megawatthodinu pre občanov platí na tento aj na budúci rok.
Je to teda definitívne podpísané?
Musel by som to overiť s kolegami, no hlavný záväzok je potvrdený.
Čo bude s daňou pre Slovnaft? Poslanci OĽaNO okolo Igora Matoviča navrhujú zvýšenie dane z 55 na 70 percent a predĺženie je platnosti aj na tento rok. Slovnaft je navyše pripravený za to žalovať štát. Rokujete s rafinériou o nejakom kompromise?
My tu hovoríme o zisku, ktorý má priamu kauzálnu súvislosť s vojnou na Ukrajine. Cenové rozdiely medzi ruskou ropou Urals a britskou ropou Brent boli historicky minimálne, maximum boli dva doláre. Po útoku Ruska na Ukrajinu je to dvadsať až tridsať dolárov za barel v neprospech ruskej ropy. To Slovnaftu, ktorý používa ruskú ropu, generuje zisk, ktorý pri všetkej úcte nie je výsledkom podnikateľskej šikovnosti, ale vojnového konfliktu a sankcií. V tomto kontexte je dôležité uviesť, že povinnosť požadovať solidárny príspevok od rafinérie, producentov a spracovateľov fosílnych palív nám priamo vyplýva z nariadenia EK. Jedinou otázkou je výška sadzby.
EK hovorí o výške minimálne 33 percent. Pôvodný návrh MF SR bola sadzba 70 percent na dva roky, zatiaľ sa schválila v parlamente sadzba 55 percent na jeden rok. V tomto zmysle návrh na 70 percent na druhý rok považujem za niečo, čo je v súlade s pôvodným návrhom rezortu financií a aj s platnou sadzbou z mnohých krajín EÚ.
Stretávate sa s predstaviteľmi Slovnaftu a hľadáte kompromis?
Ja som s nimi nebol dlhšie v kontakte a ani som s nimi tento poslanecký návrh neprediskutoval. Je to poslanecký návrh, my do toho nezasahujeme, prepočítame dosahy.
Po krajine sa šíria nezmyselné reči o tom, že ukrajinským utečencom tento štát dáva a svojim občanom nie. Koľko štát vyplatil na pomoci utečencom?
Zo strany štátnej správy predstavuje doterajšia pomoc sumu približne 220 miliónov eur, pričom rozhodujúca časť týchto zdrojov, ak nie všetky, bude refundovaná z EÚ. Vplyv na občana bude minimálny.
Vzhľadom na to, aký problém máme s demografiou, nemali by sme sa o šikovných ľudí zo zahraničia uchádzať?
Slovensko podľa mňa nemá smerom do budúcnosti dostatočne komplexne prepracovanú migračnú politiku. Vaša otázka je úplne legitímna a bolo by vhodné, ak by to uchopilo kompetenčne príslušné ministerstvo vnútra, prípadne vláda ako celok.
Daňový bonus na dieťa vo výške 140 eur na dieťa do 18 rokov vo vyššej výške je nastavený len na dva roky, potom by ho malo nahradiť krúžkovné. Prišiel však návrh, aby bol daňový bonus vyšší trvalo. Ako sa na to pozeráte?
Zjednodušene poviem, že za nás je to výdavok ako výdavok. Je skoro jedno, či sa zamýšľané krúžkovné pretransformuje späť do vyššieho prídavku na deti, aj keď sú tam odlišnosti v niektorých sekundárnych vplyvoch.. Tie ale ešte nemáme prepočítané. Rozdiel však bude minimálny.
Sme rodina chce dať právo na hotovosť do ústavy. Prečo to robí?
Ministerstvo financií považuje existujúcu legislatívnu úpravu za dostatočnú. V zákone sa hovorí, že hotovostné platidlo sú povinní všetci na Slovensku prijímať, nevnímame to tak, že je spochybnené právo na používanie hotovosti. Vnímame ako dôležité, aby sa obnovili limity na hotovostné platby, tie sú v súčasnosti kvôli mimoriadnej situácii pozastavené. Reálne to však má negatívne vplyvy na výber daní. Dnes sú limity päť a pätnásťtisíc eur, do tohto limitu sa podľa NBS zmestí 99 percent platieb.
Prepočítali ste, koľko bude stáť prípadná platba štátu vo výške 500 eur za účasť vo voľbách?
Statický pohľad je v tomto prípade 1,46 miliardy eur, pri účasti 65,9 percenta, čo bola účasť pri minulých voľbách. Ďalšie prepočty ešte pripravujeme.
Vyzerá to ako vyhadzovanie peňazí. Ako hodnotíte takýto prístup k verejným financiám?
Pre ministerstvo financií sú relevantné výdavky, ktoré parlament schváli. Tu z viacerých politických strán registrujem nesúhlas. My sa snažíme presadzovať rozpočtovú zodpovednosť.
V parlamente je aj návrh na skenovanie bločkov a vracanie peňazí ľuďom za to, že zaplatia za jedlo v reštauráciách. Pracuje sa na tom, aby bol schválený?
Ten návrh je v parlamente, je pripravený na rokovanie na marec. Samotný návrh nemá rozpočtové dosahy, vytvára iba platformu.
To je pravda. Zároveň môže mať negatívny vplyv na verejné financie, rozprávate sa o tom s predkladateľmi?
Ako som sa vyjadril, nerád hypotetizujem, zvlášť o zatiaľ neschválených legislatívnych normách. Negatívne vplyvy v tomto prípade by nezáviseli od parlamentu, ale od rozhodnutia vlády, či a akým spôsobom by využila rámec uvedeného zákona.
Ako sme na tom s plnením Plánu obnovy a odolnosti? Kde to najviac škrípe?
S plnením sme na tom podľa mňa veľmi dobre, zatiaľ sa míľniky plnia. Vnímam, že s postupujúcim časom rastú aj problémy, pričom najvypuklejší je okolo nemocnice Rázsochy. Problémy pribúdajúce s časom sú ale štandardný jav pri komplexných projektoch.
Ministerstvo zdravotníctva kontroluje už aj krízový manažment.
Presne tak, bude tam aj krízový manažment, príde nový štátny tajomník. Celý plán obnovy vnímam ako historickú šancu, aby sme ekonomiku, zdravotníctvo, školstvo či súdnictvo posunuli výrazne vpred.
Príslušná autorita NIKA je skeptickejšia, hovorí, že s hrubou stavbou nemocnice Rázsochy bude problém.
Nemám úplne všetky detaily, vnímam, že nad rámec dohodnutého je možné viesť s Európskou komisiou rokovania o dodatkoch, prípadne predĺženom čerpaní vzhľadom aj na vojnu na Ukrajine, ale nerád by som predbiehal. Určite by bola obrovská škoda, ak by sme zdroje nedokázali využiť.
Nevideli sme vás minulý týždeň stáť na tlačovej konferencii Demokratov. Nevolal vás premiér Heger do novej strany?
Všetky opcie sú otvorené, ani vo voľbách 2020 som nekandidoval.
Uvažujete o politickej kariére aj po nasledujúcich voľbách?
Pokiaľ to bude možné, vo verejnom priestore by som rád zostal. V akej to bude pozícii, nechávam otvorené.