Tieň udalostí, ktoré sa odohrali okolo Lehman Brothers, sa znovu objavil. V USA totiž zbankrotovala veľká banka Silicon Valley Bank (SVB), ktorá svojho času bola šestnástou najvýznamnejšou bankovou inštitúciou v krajine.
Otázkou je, ako tieto udalosti zamávajú slovenskými bankami a ekonomikou. Pravdepodobne veľmi obmedzene. Slovenskej ekonomiky by sa dotklo, ak by sa zmenil postoj Európskej centrálnej banky (ECB) k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Samotný krach amerických bánk však slovenské finančné inštitúcie s najväčšou pravdepodobnosťou neohrozí. „Udalosť, ktorá sa stala v Spojených štátoch, je veľmi špecifická. Na Slovensku žiadnu podobnú banku nenájdete, pretože obchodné modely bánk na Slovensku sú konzervatívne a výrazne viac diverzifikované,“ zdôraznil Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska (NBS).
Čítajte viac Podvody s bankovými kartami sú na vzostupe. Podvodníci sa tvária ako banka, kuriér či pošta, nedajte sa oklamať (+ návod)
Slovenské banky sú napriek postupnému poklesu miery kapitálovej primeranosti naďalej dostatočne odolné. K júnu 2022 dosiahla solventnosť bankového sektora úroveň 19,2 percenta. Čiže ak príde do bankového sektora výkyv, banky majú odkiaľ čerpať.
Od augusta 2023 sa navyše okrem iného zvyšuje takzvaný proticyklický vankúš. Ten si banky vytvárajú v dobrých časoch, aby mali prostriedky v čase krízy. Od augusta bude vo výške 1,5 percenta. Táto technická zmena hovorí viac o tom, v akom stave sa banky nachádzajú. Banky si odkladali menej napríklad počas pandémie. Zvýšenie požiadavky na tvorbu rezerv znamená, že situácia je v súčasnosti lepšia ako počas pandémie koronavírusu. Napriek tomu krach bánk v zahraničí je zlá správa pre celú globálnu ekonomiku.
Pod pád SVB sa podpísalo aj to, že počas problémov s ochorením covid-19 technologický sektor bujnel a po pandémii koronavírusu sa situácia výrazne zmenila. Len počas roku 2021 sa objem vkladov SVB zvýšil zo 102 miliárd dolárov na 189 miliárd dolárov. Technologický sektor sa topil v ľahko dostupných peniazoch. To sa v minulom roku zmenilo, v USA začali prudko stúpať úrokové sadzby a aj relatívne dobre fungujúce technologické startupy mali problémy s peniazmi. Do technologického sektora totiž už toľko peňazí jednoducho nepritekalo. Nová situácia nakoniec rozkývala aj SVB.
Hovoriť o tom, aké straty investori nakoniec vykážu je náročné. Aktíva banky nie sú bezcenné americká centrálna banka v nedeľu pripravila takzvaný Bank Term Funding Program. Je to schéma ktorá umožní aj SVB získať od centrálnej banky úvery s dĺžkou do jedného roka. Tieto záväzky budú zabezpečené práve rôznymi cennými papiermi ako sú štátne poukážky, či kvalitné dlhopisy. Takto SVB môže získať peniaze na to, aby vyplácala vklady. Banku tak nebudú zachraňovať občania svojimi daňami. Denník Pravda prináša odpovede na najdôležitejšie otázky okolo úpadku SVB.
Prečo majú platiť straty miliardárov aj chudobní? Vypočujte si aj podcast k téme s ekonómom Jurajom Karpišom:
Čo sa v banke SVB stalo?
Krátkou a jednoduchou odpoveďou by bolo to, že banka stratila schopnosť vyplácať klientom ich vklady, preto zbankrotovala. Americké regulačné úrady v piatok prevzali aktíva banky, keďže SVB čelila takzvanému runu na banku. Ide o situáciu, ktorej by nedokázala čeliť v podstate žiadna banka na svete, bez ohľadu na to, či je zdravá. Takýto „beh na banku“ znamená, že príliš veľa klientov požaduje od banky okamžité vyplatenie svojich vkladov.
Ak sa na podnikanie bánk pozrieme schematicky, môžeme povedať, že podstatou bankového podnikania je prijímanie vkladov. Banka si časť peňazí nechá ako rezervu a zvyšok použije napríklad na poskytovanie úverov. Klientovi banka deklaruje, že peniaze, ktoré má na účte, mu vyplatí, zároveň ale peniaze poskytla firmám a domácnostiam. Preto banka nie je schopná vyplatiť každé jedno euro, ktoré do nej klienti vo forme vkladov vložili. Je to úplne bežné a v zásade v poriadku. Banky držia dostatok prostriedkov na to, aby klientom vyplácali vklady v miere, ktorá sa považuje za obvyklú. Run na banky prichádza v prípade, že banka stratí dôveru svojich klientov a tí získajú pocit, že ich peniaze nie sú na účte v bezpečí. Práve to sa stalo spoločnosti SVB.
Prečo SVB stratila dôveru klientov?
Situácia okolo banky sa začala dramatizovať v stredu 8. marca. Spoločnosť SVB spustila predaj akcií, ktorým chcela získať od investorov 1,75 miliardy dolárov. Firma chcela týmto spôsobom zaplátať straty vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktoré jej vznikli z toho, že predávala stratové portfólio cenných papierov v hodnote 21 miliárd dolárov. Toto portfólio generovalo výnos len zhruba 1,89 percenta, kým napríklad desaťročný americký dlhopis ponúka výnos 3,9 percenta.
Následne vznikli pochybnosti o tom, či tento krok bude dostatočný, a to spustilo prepad ceny akcií banky. Hodnota akcií SVB bola ešte 8. marca necelých 268 dolárov. Už 9. marca sa prepadla na 106,04 dolára a následne sa obchodovanie s týmito akciami zastavilo. To znamená problémy pre technologické startupy, ktoré banka do veľkej miery financovala a kde mali zároveň vlastné vklady.
Čo sa s bankou deje teraz?
Banka sa dostala pod správu amerického Federálneho úradu na ochranu vkladov (FDIC). Ten vytvoril preklenovaciu banku Silicon Valley Bank, N.A., ktorá prevzala aktíva aj záväzky banky. Od 13. marca majú klienti banky k dispozícii svoje vklady. Ku koncu roka boli 2022 sa aktíva banky vyšplhali na 209 miliárd dolárov a vklady presiahli hodnotu 175 miliárd dolárov. FDIC oznámila, že klienti banky o vklady neprídu, rovnako by všetci klienti mali pokračovať v splácaní svojich úverov.
Čo krach banky SVB spôsobil?
Nervozitu na trhu a rozkývanie bankového sektora. Bankové sektory po celom svete začali na burzách strácať, navyše tesne po SVB skrachovala v USA Signature Bank z New Yorku. Aj táto banka sa dostala pod kontrolu FDIC. Klienti banky nepocítia straty.
Jednotlivé krajiny už robia opatrenia, aby zabránili kontaminácii vlastných bankových systémov. Britské aktíva banky budú mať nového majiteľa. Banka HSBC oznámila, že odkúpi aktíva SVB vo Veľkej Británii za jednu britskú libru. Ide o úverové portfólio v hodnote 5,5 miliardy britských libier a vklady v hodnote 6,7 miliardy libier. Za minulý rok britská odnož banky vykázala zisk 88 miliónov libier.
Nemecký regulačný orgán BaFin zmrazil aktivity banky v Nemecku. Banka je však na pomery miestneho bankového sektora málo významná. Aktíva banky v Nemecku dosahovali ku koncu minulého roka hodnotu 789 miliónov eur.
Pád banky SVB spôsobil problémy vo Švédsku. Správca dôchodkových fondov Alecta bol štvrtým najväčším akcionárom banky SVB. Alecta mala v banke SVB a Signature zhruba 605 miliónov dolárov. Pokles akcií spôsobil, že hodnota tohto podielu klesla na necelých 280 miliónov dolárov.
Eurozóna by mala však tento trhový výkyv zvládnuť. Kolaps amerických bánk Silicon Valley Bank a Signature Bank nepredstavuje pre Európu vážnu hrozbu. Vyhlásil to v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Reagoval tak na obavy investorov zo šírenia nákazy v celom finančnom sektore. „Možnosť nepriameho vplyvu je niečo, čo musíme monitorovať, ale momentálne to nevidíme ako významné riziko,“ povedal Gentiloni novinárom v Bruseli po tom, čo európske akcie v popoludňajšom obchodovaní prudko klesli.
Čo môže znamenať kolaps bánk pre ekonomiku?
Ak kolabujú banky, vo všeobecnosti to môže znamenať vážnu krízu v ekonomike. Na tento druh krízy centrálne banky reagujú tak, že pumpujú do ekonomiky viac peňazí, aby ju kríza neudusila.
Centrálne banky sú však v súčasnosti v situácii, keď utlmujú stimuly po pandémii a predchádzajúcich krízach. Sú teda vo fáze postupného zvyšovania úrokových sadzieb. To by sa mohlo minimálne v USA zastaviť. Tamojšie úrokové sadzby sú výrazne vyššie ako v eurozóne, kolaps dvoch bánk by pozíciu americkej centrálnej banky mohol zmeniť. „Napríklad banka Goldman Sachs v dôsledku otrasov v segmente menších regionálnych bánk prehodnotila svoj výhľad, pokiaľ ide o postup americkej centrálnej banky na svojom marcovom zasadnutí. Goldman Sachs aktuálne očakáva, že kľúčová úroková sadza v USA ostane bez zmeny,“ upozorňuje Lukáš Kovanda, analytik Trinity Bank. Pôvodný odhad hovoril o náraste sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu. Upozorňuje na očakávania trhov, podľa ktorých úrokové sadzby v USA klesnú do konca roka o 0,8 percentuálneho bodu.
Otázne sú podľa neho aj pozície iných centrálnych bánk. Podľa Kovandu trhy očakávajú, že stagnovať, prípadne mierne klesnúť by mohli aj sadzby ECB a britskej centrálnej banky. Vo všeobecnosti by to znamenalo, že ešte vyššie sadzby by nepridávali tlak napríklad na rast cien úverov.
Znamená to, že cena úverov, napríklad pre firmy, bude v ekonomike klesať?
Pravdepodobne nie. Problémy bánk vnášajú na trh neistotu. „Samotné otrasy a pády bánk aj tak, bez zvyšovania úrokov, sprísňujú podmienky vo finančnom systéme. Banky teraz budú vo všeobecnosti požadovať vyššiu úrokovú prirážku, ktorá má kompenzovať vyššie riziko. Platí to najmä, no nielen, pre segmenty, ktoré aktuálne otrasy výrazne zasiahli. To je napríklad sektor mladých technologických firiem,“ poznamenal Kovanda.