„Situácia sa bude čoraz viac zhoršovať, lebo my už nevieme konkurovať lacnou pracovnou silou a ani to nechceme. Ale nič pre to nerobíme, aby sme sa posunuli smerom k vyššej pridanej hodnote. Smerom k výskumu a vývoju, hovorí Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Z akého dôvodu ste opustili rokovanie tripartity? Ako prebiehalo rokovanie a s čím ste boli nespokojní?
My sme opustili len konkrétne zasadnutie. Poslednou kvapkou v pohári bolo, keď Národná rada SR (NR SR) schválila, napriek prísľubu predsedu parlamentu, že nebudú hlasovať za návrh opozičnej strany Smer na zmenu Zákonníka práce. Išlo o opätovné naviazanie príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu na minimálnu mzdu. Napriek prísľubu zákon prešiel, aj s hlasmi poslancov Sme rodina. Vnímame to veľmi negatívne, pretože keď sme rokovali o minimálnej mzde na rok 2023, upozorňovali sme, aby zostali príplatky v takom stave, aké boli – teda zmrazené. To bola jedna z našich podmienok. To sa nestalo. Nás to absolútne demotivuje rokovať o akejkoľvek budúcnosti na tripartitnej úrovni s odborármi o výške minimálnej mzdy. Považujem to za mimoriadne neseriózne. Politici do rozbehnutých procesov zasahujú a snažia sa na pracovnej legislatíve na účet zamestnávateľov „prihrievať si svoju politickú polievočku“.
VIDEO: Pozrite si najnovší diel relácie Ide o pravdu:
Pokiaľ viem, vy ste o týchto veciach rokovali aj s predsedom vlády Eduardom Hegerom.
My sme v tom čase požiadali, že je potrebné sa tejto problematike poslaneckých návrhov venovať. No nie na vládnej úrovni, ale treba sa stretnúť s predsedami koaličných politických strán. Problém vychádza priamo z parlamentu. Sú to poslanecké návrhy, ktoré spôsobili ten problém. Toto stretnutie sa, bohužiaľ, uskutočnilo už po vyslovení nedôvery vláde. Po udalostiach, ktoré nastali po viac ako dvoch mesiacoch. V utorok 28. februára sme si vyjasnili svoju pozíciu. Medzitým sa veľa zmenilo. Dnes je v NR SR obrovské množstvo zákonov. Niektoré sú neškodné, iné zas rozvracajú právny systém Slovenskej republiky. Chýbajú im dopadové štúdie a nevieme, aký výsledok z toho môže vzniknúť. Niektoré zákony riešia trikrát to isté, napr. zákaz nedeľného predaja. Absolútny chaos. Takto sa v demokratickej spoločnosti neschvaľujú zákony. Proces musí byť dlhodobý a je potrebné, aby sa všetci adresáti právnej normy k tomu vyjadrili. O tom je princíp demokracie, aby zákony boli odsúhlasené a doladené tými, ktorých sa týkajú v najväčšej možnej miere. Toto sa poslaneckými návrhmi obchádza, napriek opakovaným výzvam, ktorými sa súčasná vládna garnitúra zaviazala.
Máte dojem, že Eduard Heger má nejaký vplyv na to, čo robia poslanci v parlamente?
Nie, určite nemá žiaden vplyv na to, čo robia poslanci. Okrem nejakého odborného vplyvu a váhy svojej osobnosti. Politický vplyv ale nemá absolútne žiadny. Preto rokovanie tripartity bude už na parlamentnej pôde. Je to ale veľmi neštandardné z hľadiska toho, aké má tripartita postavenie z pohľadu zákona. Vnímame ale, že situácia je mimoriadna a pozitívne hodnotíme, že politici sa podujali spraviť aj takéto netradičné stretnutie s nami a dali nám priestor vyjadriť sa k poslaneckým návrhom zákona. V mnohom máme zhodu s predsedom vlády Hegerom, aj s mnohými rozumne zmýšľajúcimi politikmi, že zákony by nemali byť takto prijaté a proces v parlamente by nemal takto prebiehať.
Rozumiem správne, že to stretnutie by malo byť aj s predsedami politických strán Igorom Matovičom, Borisom Kollárom či Veronikou Remišovou?
Áno, tripartitné stretnutie na pôde NR SR by nemalo byť len s predsedami politických strán, ale aj najmä na úrovni poslaneckých klubov a frakcií, lebo tie návrhy predkladajú poslanci a chod parlamentu ovplyvňujú najmä poslanecké kluby. Mali by sme sa pokúsiť predniesť nejaké pripomienky ku kľúčovým zákonom. Momentálne viac ako 170 zákonov, ktoré tam sú, prechádzame v rámci našich jednotlivých zväzov. Je to obrovské množstvo práce. Tie kľúčové, ktoré nám robia zásadný problém, sa budeme snažiť prediskutovať osobitne.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení združuje obrovské množstvo lekárskych a zdravotníckych zväzov. Ako vnímate odchod ministra zdravotníctva?
My sme boli s prácou ministra zdravotníctva, a tiež s komunikáciou s nami a akceptáciou našich návrhov a názorov, spokojní. Bol mimoriadne konštruktívny. Bol ministrom v nesmierne ťažkom období, ktoré sa týkalo rezortu zdravotníctva, a spravil tam obrovský kus práce. Nám je ľúto, že odchádza, ale ľudsky tomu rozumieme. My jeho prácu hodnotíme pozitívne.
Myslíte si, že osem nemocníc, ktoré prešli výzvou, by malo dostať peniaze od štátu alebo by to mal Eduard Heger preverovať? Zdá sa, že tam niečo nie je v poriadku.
Ku kvalite jednotlivých projektov sa vyjadrovať nevieme, lebo ich nepoznáme. Je to ale výsledok dlhodobého procesu, to nie je jednorazová záležitosť z večera do rána. Pán minister si myslel, že tieto projekty budú posunuté ďalej do ďalšieho konania. Nemyslím si, že sa niečo zásadne problematické udialo v procese. Pravdepodobne prebehol štandardne. Nič nie je zlé na tom, ak to poverený predseda vlády Heger preverí. Nič zlé nie je ani na tom, ak sa na to pozrie Implementačná agentúra z hľadiska plánu obnovy. Ale ak chceme posúvať procesy dopredu, treba prijímať rozhodnutia.
V decembri ste protestovali proti zmenám v Zákonníku práce. Medzitým minister Krajniak hovorí, že to nie je tak, ako tvrdíte. Vraj došlo k istému kompromisu, čo sa týka stupňov minimálnej mzdy a účinnosti nového zákona zvyšujúceho príplatky za sviatky. Ako to vnímate s odstupom času?
Niečo musel povedať, ale rozhodne to je porušenie dohôd a vyhlásenia, ktoré bolo dané októbrovej tripartite, na ktorej sa zúčastnil aj predseda parlamentu. Vnímame veľmi negatívne, že politici zasahujú do pracovnoprávnej legislatívy, napriek tomu, že existuje nejaká dohoda s odborármi. Napriek tomu, že sme sa dohodli na historicky najvyššom zvýšení minimálnej mzdy. Je to na základe dohody, nie ich rozhodnutia. Potrebovali si stále „prihrievať polievočku“ na minimálnej mzde a mzdových nárokoch. Je to niečo, čo treba zastaviť. Túto politickú prax dlhodobo kritizujeme.
Čítajte viac Zachránia klímu malé jadrové reaktory? Putinova vojna ohrozila podnikateľský sen Billa Gatesa
Reálne mzdy, teda očistené o infláciu, sa prepadli najviac za posledných 20 rokov. Na druhej strane – ten tlak na mzdy je naozaj obrovský.
Áno, prepadli sa predovšetkým z hľadiska veľkej inflácie. My sme mzdy zvyšovali, ale nový nárast je menší ako inflácia. To nie je žiadne prekvapenie pre nás a nemalo by byť pre nikoho. Dlhodobo sme komunikovali, že každému sa zhorší životná situácia. V minulosti to bolo presne naopak. Keď sme tlačili peniaze a keď sme mali vyššie mzdy, ako bola inflácia, tak dlhé roky bol rast vyšší. Momentálne dochádza k istej korekcii. Čo je dnes pre nás kľúčové, je produktivita práce, ktorá sa nám nezvyšuje. Bohužiaľ, neustále sa otvárajú nožnice v tom zmysle, že sú stále väčšie mzdové nároky ako produktivita práce. To nám zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska. V dlhodobom horizonte sa nám to vypomstí. Situácia sa bude čoraz viac zhoršovať, lebo my už nevieme konkurovať lacnou pracovnou silou a ani to nechceme. Ale nič pre to nerobíme, aby sme sa posunuli smerom k vyššej pridanej hodnote. Smerom k výskumu a vývoju. K tomu, čo všetci chcú, ale spoločnosť pre to nič nerobí. Pozrime si reformu školstva, aj keď o tom by mohla byť samostatná relácia. Ak je nejaká pripravovaná, tak je okamžite voči tomu odpor. To je ale tá cesta k tomu, aby sme sa dokázali posunúť smerom od montážnych činností k oveľa sofistikovanejším.
V januári ste kritizovali, že nepoznáte schémy pomoci pre drahé energie a to, ako sa vláda postaví k potrebám veľkých podnikov a fabrík. Máte v tom jasnejšie dnes?
Hodnotíme pozitívne, že minister hospodárstva s nami komunikuje výzvu, ktorá je pre veľké podniky. Má aj pozitívne stanovisko z Európskej komisie. Momentálne sa dolaďujú jednotlivé parametre. Komunikuje smerom k zväzom, takže sa na tom intenzívne pracuje. Výzva pre väčšie podniky by mala byť v krátkom čase vypísaná. Našťastie momentálne je situácia na spotových cenách oveľa lepšia, ako sa predpokladalo. Preto aj výzva, ktorá je plošná, kde sú stropy na 199 eurách za elektrinu a 99 eurách plyn, sa nenapĺňajú a je tam málo záujemcov. Výzva pre priemysel sa musí spraviť na trocha inej úrovni. Veľa vecí sa pomenilo z hľadiska Európskej komisie. Najskôr bola podmienka, že tam musí byť strata, teraz tam nie je. Veríme, že sa to dotiahne do úspešného cieľa.
Poľsko už takmer neberie ruský plyn, Česi sa takisto chvália, že znížili dovozy na minimum z Ruskej federácie. Ako sa nám darí odstrihnúť sa od ruských energonosičov?
Áno, nepociťujeme žiadne nedostatky plynu aj vplyvom teplej zimy. Takisto pod vplyvom ceny plynu, ktorá je síce vyššia ako v minulosti, ale nie je taká, aká bola v lete. Vtedy sa šplhala k trojnásobne vyšším cenám ako v súčasnosti. Vieme, že v lete, keď budeme plniť zásobníky, tak sa cena môže zdvihnúť aj pod tlakom oživujúcej sa činnosti ekonomiky v Číne a ich zvýšenom dopyte po energetických nosičoch. Treba byť v strehu a pripravený. Diverzifikácia akéhokoľvek toku surovín, či už vo firme, alebo z hľadiska štátov, je žiaduca a potrebná. Tento stav nás prinútil rýchlejšie reagovať. Myslím si, že sa to zvládlo primerane dobre.
Čítajte viac Kilo papriky aj za sedem eur, uhorka za 1,8 eura. Prišla ďalšia vlna zdražovania zeleniny
Poslanci chcú zvýšiť zdanenie pre Slovnaft z 55 na 70 percent a tiež chcú vybrať viac peňazí vďaka mimoriadnemu odvodu pre regulované subjekty. Čo na to hovoríte?
Návrh leží v parlamente asi už 10 mesiacov. Postupne sa o ňom rokuje a dolaďuje sa. Považujeme ho za mimoriadne zlý, lebo regulované subjekty a táto daň má svoju históriu od roku 2012. Vtedy na nás udrela finančná kríza a bola dočasná na preklenutie deficitu rozpočtu. Dočasné sa zmenilo na takmer trvalé, lebo potom prišli rôzne požiadavky na výdavky štátu: vlaky zadarmo, obedy zadarmo. Teraz je tu ďalšia kríza a opäť snaha o politický marketing pred voľbami. Opäť potreba hľadať peniaze do štátnej kasy. Navyše tam je problém s bankami, ktoré boli z toho vyňaté a majú s ministerstvom financií podpísanú dohodu o tom, že takýto odvod nebude zavedený. Napriek tomu sa o tom uvažuje, čo je mimoriadne rizikové z hľadiska reputačného. Pokiaľ ide o samotný Slovnaft, vieme, že bude potrebná obrovská investícia do zmeny technológie, aby dokázal spracovávať inú ako ruskú ropu. Práve tieto zdroje by mohli byť efektívne použité na túto investíciu. Je to niečo, čo sa premietne do cien a bude to znamenať obrovské problémy pre všetkých.
Šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) sa vyslovil za zablokovanie rozhodnutia európskeho parlamentu, ktorým sa mal zakázať od roku 2035 predaj áut so spaľovacími motormi. Je to v prospech nášho priemyslu?
Určite by to bolo prospešné. Ale treba sa vrátiť pár rokov dozadu, keď sa politici vehementne s veľkou slávou hlásili k plneniu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Je to pravdepodobne nereálny cieľ, ktorý by znamenal obrovské sociálne pnutie a je postavený na technológiách, ktoré sa ešte len majú vyvinúť. Nevieme, ako to dopadne. Pokiaľ ide o samotnú elektromobilitu, tak som presvedčený, že v tejto chvíli z hľadiska energetickej náročnosti, ktorá prichádza spolu s tepelnými čerpadlami a s tým, že v priemysle postupne robíme nejaké rekonštrukcie, smerujeme od plynu k elektrickej energii, tam bude obrovský dopyt na elektromobilitu. Myslím si, že nie sme na to pripravení, aby sme dokázali tento cieľ splniť. Tých štúdií som videl veľa, aj z rokovaní vlády. Nie som žiadny odporca tejto technológie, sám jazdím už 3 roky na elektromobile. Ale som presvedčený, že to nie je reálne ani z pohľadu Európy. Vidím, aká je situácia s dostupnosťou nabíjacích staníc a s rozvojom. Už teraz s tým my máme obrovské problémy a v zahraničí sú ešte väčšie s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť v súčasnosti.
Čítajte viac Poslanci plánujú opraviť zvyšovanie dôchodkov. Viac by tak mali penzisti dostať už od januára 2024
Predpokladám, že k návrhu posunúť platnosť zákazu po roku 2035 sa pridajú aj viacerí.
Určite áno. Je to o obrovských nákladoch. Na druhej strane treba povedať, že klimatický problém tu je a netreba ho brať na ľahkú váhu. Chýba nám tu jasná komunikácia vo vzťahu k občanovi. Ten nemôže mať jasné informácie z vyjadrenia, že sa ideme snažiť o uhlíkovú neutralitu. Síce tomu zatlieska, ale nevie, že to znamená zníženie dostupnosti osobnej automobilovej dopravy, že autá nebudú zlacňovať, ale budú práve drahšie, že nebude vlastniť vlastné auto, ale bude si ho požičiavať na čas, ktorý potrebuje. Budeme viac smerovať k podpore verejnej dopravy.
Vraj sa k nám dováža množstvo nekvalitného obilia z Ukrajiny. Naši mlynári a pestovatelia tvrdia, že to ohrozuje ich produkciu. V týchto podmienkach ju vraj nemajú ani nikde uskladniť pri cenách ukrajinskej múky. Na druhej strane ekonómovia hovoria, že konečne k nám prišiel lacnejší produkt, na základe ktorého nám môžu ceny potravín mierne klesnúť. Ako sa na to pozeráte?
Ekonomický efekt zlacňovania je neodškriepiteľný. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ukrajinská múka a obilie smeruje predovšetkým do rozvojových krajín. Tam, kde nedorazí, prehĺbi ešte viac potravinovú krízu a zároveň aj tlak na migráciu, ktoré sa nám sem o niekoľko mesiacov vrátia. Na strane druhej to sú obrovské rozdiely v nákladoch, ktoré majú slovenskí potravinári a poľnohospodári. Tieto pravidlá nemusia vôbec dodržiavať na Ukrajine. Tá múka je preto oveľa lacnejšia, lebo jej náklady na postupnú výrobu sú oveľa nižšie ako v Európe. Nie je možné tu mať vysoké náklady a mať bezcolný dovoz z krajiny, ktorá nemusí spĺňať jednotlivé štandardy, ktoré sú dnes v rámci EÚ. Tá múka nemôže byť používaná na území EÚ bez toho, aby narušila trhové prostredie. Je to ohrozenie slovenských, ale aj tých európskych potravinárov. Treba ju posunúť tam, kam patrí, teda do krajín tretieho sveta, do Afriky, na Blízky východ a podobne. Treba sa venovať pomoci Ukrajine týmto spôsobom. Ak bude ohrozená potravinová bezpečnosť na Slovensku takýmito zásahmi ešte viac, tak to bude mať v budúcnosti oveľa väčšie následky, ako teraz sa tešiť z krátkodobého zníženia a rastu inflácie. Inflácia bude stále len menšia. Pretože raz ten dovoz múky skončí a pôjde tam, kam má ísť. Pokiaľ sa medzitým naruší výroba a distribúcia slovenských potravinárov, tak nad tým horko zaplačeme.