Za Maďarskom nasleduje Lotyšsko, nepríjemné štvrté miesto patrí Estónsku a hneď za ním sa nachádza v poradí piata Litva. Na treťom najhoršom mieste je Česko, Slovensko je siedme.
V januári 2021 bola v Estónsku inflácia 0,30 percenta, v januári 2022 už bola na úrovni jedenásť percent a v prvom mesiaci tohto roku sa dostala na 18,6 percenta. V Litve v týchto mesiacoch postupne dosahoval výšku 0,2 percenta v januári 2021, 12,3 percenta v januári minulého roku a 18,5 percenta v prvom mesiaci tohto roka.
V Lotyšku v januári 2021 cenová hladina o 0,5 percenta klesla, v januári minulého roka už ale medziročne stúpla o 7,5 percenta a v úvodnom mesiaci tohto roka sa vyšplhala až na 21,4 percenta.
Čítajte viac Podvody s bankovými kartami sú na vzostupe. Podvodníci sa tvária ako banka, kuriér či pošta, nedajte sa oklamať (+ návod)
Priemerný index spotrebiteľských cien miery inflácie je v európskej dvadsaťsedmičke aktuálne presne 10 percent. Priemer v troch pobaltských krajinách však je až takmer dvojnásobne vyšší. „O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie iba k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času," objasňuje webová stránka Európskej centrálnej banky.
V Lotyšsku medziročne najviac zdražel cukor
Keď zákazník v Pobaltí chce teraz nakúpiť potraviny, za ktoré pred rokom zaplatil 50 eur, môže sa mu stať, že ho vyjdú aj na viac ako 70 eur. „Ceny múky sa zvýšili najviac aj medzi základnými potravinami – pšeničnej múky o 84 percent a ražnej múky o 69 percent," citoval server ERR Merit Mikkovú z Estónskej platformy ekologického poľnohospodárstva.
V Lotyšsku medziročne najviac zdražel cukor (86,2 %). Rastlinný olej je drahší o 44 percent a chlieb o 42 percent. Ešte vyšší cenový skok zaznamenalo mlieko (45,3 %).
Ceny potravín v Litve v priebehu dvanástich mesiacov priemerne vyskočili viac ako o tretinu. Podobne to vyzerá aj s cenami nealkoholických nápojov. Pri niektorých výrobkoch sa môže na prvý pohľad zdať, že výrazne nezdraželi, ale je to mylná predstava. „Napríklad mlieko sa niekde nepredáva v litrovom balení, ale má objem 0,9 alebo 0,85 litra," upozornil server LRT. Podobné triky na zákazníkoch používajú aj výrobcovia masla, ktorí znížili gramáž.
Vlády v pobaltských štátoch začali byť nútené hľadať spôsoby, ako zmierniť dosah inflácie na svojich občanov. Napríklad estónske ministerstvo financií už vlani oznámilo, že zníži výšku príjmu ľudí, ktorí sú oslobodení od platenia dane z príjmu. Vzťahovalo sa to na tých, ktorí mesačne zarábali do 500 eur, po novom túto výhodu pocítili tí, čo majú plat do 654 eur.
Čítajte viac Ceny hypoték pokračujú v raste, záujem o ne klesá
Zlé očakávania sa naplnili
Prudký rast inflácie v Pobaltí nastal po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu 24. februára minulého roku. Estónsko, Litva a Lotyšsko potom prerušili svoje hlavné obchodné vzťahy s Moskvou. Pre ich zemepisnú polohu v blízkosti Ruska bol tento biznis oveľa väčší ako v iných európskych štátoch. Všetky tri pobaltské krajiny ako prvé členské štáty EÚ v reakcii na inváziu zastavili dovoz ruského plynu. „Od 1. apríla neprúdi plyn do Lotyšska, Estónska i Litvy," oznámil vlani Uldis Bariss, šéf firmy Conexus Baltic Grid, ktorá má pod palcom zásobníky plynu.
Estónsko od decembra 2014 využíva terminál na import skvapalneného plynu (má zaužívanú anglickú skratku LNG) vo svojom najvýznamnejšom prístave Klaipéda. Litva a Lotyšsko nemajú také zariadenie, preto Estónsko dodáva LNG aj do týchto dvoch štátov.
Mimochodom, už v apríli 2022 mala inflácia nepríjemné dosahy. „Za jedno euro si človek teraz nekúpi už ani vrecko pražených arašidov. Ceny sa vymkli kontrole a nie je nijaký náznak nádeje, že by čoskoro mohlo byť lepšie," poznamenal vtedy litovský taxikár Antanas Jonauskas v reportáži televíznej stanice Euronews. Zlé očakávania sa naplnili. Platí to aj o nákladoch na bývanie, ktoré sa dramaticky zvýšili.
Dosahy na hospodárstvo
Cenový skok sa nepríjemne prejavuje v ekonomike. „Podľa ekonomických ukazovateľov Estónsko a Lotyšsko sú na tom najhoršie spomedzi členských krajín eurozóny. Hospodársky pokles v týchto dvoch štátoch bol v treťom kvartáli 2022 v porovnaní s obdobím v predchádzajúco roku 2,3 percenta a 0,4 percenta," upozornil denník Financial Times.
Noviny poukázali na to, že tieto dve štáty zaznamenali v prvých deviatich mesiacoch roku 2022 aj spomalenie priemyselného rastu: v Estónsku o 5,8 percenta a v Lotyšsku o 2,7 percenta. V lepšej situácii bola Litva, kde, naopak, priemyselný rast dosiahol 2,5 percenta. „Je však nižší ako v celej eurozóne (3,5 percenta)," napísal Financial Times.