Nad úroveň dôchodcovskej inflácie, ktorá zohľadňuje typickú spotrebu seniorov, by sa mali valorizovať dôchodky už v roku 2024. Vyplýva to z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Napriek veľmi miernemu poklesu očakávanej valorizácie z 13,1 percenta na 12,1 percenta pre budúci rok, táto valorizácia naďalej výrazne prevyšuje prognózu dôchodcovskej inflácie na úrovni 6,9 percenta. A zároveň citeľný reálny nárast dôchodkov možno očakávať podľa prognózy aj v nasledujúcich rokoch. Dôvod je rovnaký, pre ktorý valorizácia je mierne nižšia – prognózovaný kontinuálny pokles inflácie,“ hovorí Ján Tóth z RRZ.
Foto: RRZ
Valorizácia dôchodkov vyvolala v posledných dňoch diskusiu najmä preto, že od budúceho roku začne platiť nový mechanizmus výpočtu tempa zvyšovania dôchodkov. Do úvahy by sa mal brať deväťmesačný priemer rastu cien namiesto šesťmesačného. V najbližších rokoch to podľa RRZ môže znamenať, že tempo rastu dôchodkov sa spomalí. Práve preto RRZ hovorí o „poklese očakávanej valorizácie“.
Čítajte viac Poslanci plánujú opraviť zvyšovanie dôchodkov. Viac by tak mali penzisti dostať už od januára 2024
Ján Tóth ale upozorňuje na to, že tempo zvyšovania dôchodkov dlhodobo prevyšuje dôchodcovskú infláciu. Od roku 2016 rástli podľa prepočtov RRZ ceny rýchlejšie ako dôchodky len v roku 2022, no tento trend by sa mal v ekonomike udržať ešte aj v roku 2023. Od budúceho roka by ale tempo rastu dôchodkov opäť malo prekonať infláciu. Kým dôchodky by v roku 2024 mali stúpnuť o 12 percent, dôchodcovská inflácia by mala byť 6,9 percenta. V ďalšom roku stúpnu dôchodky pravdepodobne o 7,3 percenta a ceny o 4,5 percenta. V roku 2026 by sa tento obraz meniť nemal, dôchodky pôjdu hore o 4,9 percenta a ceny o 2,6 percenta.
Foto: RRZ
„Dokonca, ak si pozrieme len obdobie počas koronakrízy a energokrízy, od konca roku 2019 stúpne priemerný príjem starobného dôchodcu o 66 percent verzus 53-percentný nárast dôchodcovskej cenovej úrovne,“ hovorí Tóth.
Kľúčové pre dôchodkový systém totiž je, aby dokázal dlhodobo udržateľne fungovať. V opačnom prípade sa rozpadne, prípadne bude príliš veľkou záťažou pre štát. „Podľa RRZ, ale aj OECD bol dôchodkový systém ešte v roku 2018 považovaný za udržateľne nastavený, vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu, ktorá stojí pred nami. V predvolebnom období 2020 sa však sa finančne destabilizoval na čo správne, aj keď nedostatočne, reagovala nová vláda čiastkovými zmenami v roku 2020, a najmä schválením dôchodkovej reformy v minulom roku,“ hovorí Tóth s tým, že dôchodkový systém rozkývali viaceré opatrenia. Ide o zmrazenie veku odchodu do dôchodku, zle nastavenú valorizáciu minimálneho dôchodku, aj o trinásty dôchodok.
Dôchodkový systém si podľa Tótha stále žije „nad pomery“ a v porovnaní so stavom z roku 2018 sú nároky na Sociálnu poisťovňu na päťdesiatročnom horizonte vyššie o jednu miliardu.