Riaditeľ Slovenskej sporiteľne vysvetľuje, ako vyššie zdanenie bánk pocítia občania. Na klientoch nezarábame viac, tvrdí

Bankové domy stále musia počítať s tým, že ich novela zákona o špeciálnom odvode pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach zaradí medzi tých, ktorí musia túto sektorovú daň platiť. Bankové podnikanie sa ale mení, eurozóna sa dostala z pásma záporných úrokových sadzieb, pretože bojuje s rýchlo rastúcimi cenami. To výrazne mení pravidlá hry.

Dá sa povedať, že banky budú zarábať aj na vkladoch, ktoré vyberú. Zároveň jedným z efektov, ktoré pocítia občania, sú drahšie hypotéky a iné úvery. Tento efekt sa prejavil aj v tomto roku, keď banky ako sektor dosiahli rekordný zisk, o to skôr im teraz dodatočné zdanenie hrozí. Ich zisk bol v roku 2022 nadpriemerne vysoký, no so zdanením nesúhlasia, keďže k nemu prispel predovšetkým rast celého sektora a nie vyššie marže.

O možnom zdanení bánk a situácii v bankovom sektore sa denník Pravda rozprával s Petrom Krutilom, prezidentom Slovenskej bankovej asociácie a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne.

Čítajte viac Extra dane poslanci zatiaľ neschválili. Peniaze chcú vybrať aj od bánk

Prečo vnímate ako hrozbu, že by banky mali platiť osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach?

Poviem tri dôvody, prečo si to myslím. Prvým je to, že je veľmi nebezpečné takýto typ legislatívy prijímať spôsobom, akým sa prijíma. Povedal by som, že chýba základná diskusia so všetkými dotknutými stranami. Nehovorím tým len o nás, podnikateľských subjektoch, hovorím aj o ministerstve financií. Chýba mi hlbší pohľad na dosah tohto zákona. Ide teda o samotný spôsob, akým sa prijíma taký dôležitý zákon s dosahom na podnikateľské prostredie a, samozrejme, na banky, ktoré tam budú zahrnuté.

Po druhé, my si svoje podnikanie plánujeme. Je to veľký zásah nielen do hospodárenia banky, ale aj do toho, akým spôsobom budeme svoje služby ponúkať klientom. Vnímam to ako veľmi veľké riziko, že nebudeme vedieť pomáhať takému veľkému počtu klientov, o ktorom si my myslíme, že je optimálny. Vidím teda negatívny dosah na klienta.

Tretí dôvod?

Po tretie, tento zákon zhorší finančné zdravie našich korporátnych klientov. Tento zákon nie je len o bankách, je o telekomunikáciách a ďalších firmách, ktorých je okolo štyridsať. Tieto firmy sú aj klientmi nás bánk. Vždy hovorím, že banky sa majú len tak dobre, ako sa majú ich klienti. Je zjavné, že tento zákon nezlepší finančné zdravie, že ho zhorší. Inými slovami, zhorší sa finančné zdravie našich klientov a to nás nikdy neteší.

Banky hovoria o tisíckach neposkytnutých hypoték. Hypotéky budú musieť byť teraz plošne drahšie a niektorí klienti si nebudú môcť úver dovoliť. Ako sa dá to číslo interpretovať?

To posolstvo, ktoré chceme povedať, nie je primárne, že hypotéky budú drahšie. Oni môžu byť drahšie, no v dôsledku vývoja úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB). Úvery ale skutočne budú menej dostupné. Zisky nepoužívame len na to, aby sme sa z nich tešili a posielali ich zahraničným akcionárom. Zisk je zdrojom ďalšieho rastu. Snažíme sa poukázať na to, že ak tohto zisku bude menej, menej zostane nielen pre akcionárov, ale hlavne na ďalší rast. Tým pádom dokážeme poskytnúť menej hypoték.

Sú za tým logické dôvody. Omnoho selektívnejšie sa budeme dívať na záujemcov o úver a prednosť dostanú možno tí, ktorí budú žiadať relatívne nižší úver v porovnaní s hodnotou založenej nehnuteľnosti. Tiež je možné, že sa budeme sústreďovať na bonitnejšiu klientelu a na úver tak možno nedosiahnu mladší klienti, ktorí budú mať slabší „track record“, teda históriu, z ktorej by banka mohla vychádzať. K týmto klientom bude mať banka problém sa dostať.

Banky teda zostanú menšie a tým pádom budú poskytovať menej úverov plošne?

Áno, je to opatrenie, ktoré nás trestá za to, že v rámci Európy podávame špičkový výkon v rámci produkcie úverov. Mohol by som to prirovnať k tomu, že Slovensko je automobilová veľmoc. Každoročne vyprodukujeme napríklad milión áut, no tento zákon počíta s tým, že keď vyprodukujeme 1,2 milióna, tak nemáme mať vyšší zisk. Toto opatrenie bude smerovať k tomu, že vyprodukujeme menej úverov, vyrobíme menej áut, ak by som to mal ilustrovať, a zisky automaticky pôjdu smerom nadol.

V aktuálnej debate sa často používa argument, že zisky bánk za minulý rok boli rekordné, že banky majú z čoho. Bežný človek by si mohol povedať, že bankovníctvo je dobré miesto, odkiaľ možno brať. Čo si o tomto argumente myslíte?

Ťažko sa na to odpovedá. Niekedy sa nám bankárom vyčíta, že zahmlievame, lebo ľudia nerozumejú tomu, ako my tie okolnosti vysvetľujeme. Je možné, že nové hypotéky sú v súčasnosti vyššie, ako boli v posledných rokoch. Aj to, že zisk v roku 2022 bol vyšší ako v roku 2021. Nie je to dané ale tým, že zvyšujeme svoje marže. Upozorňujeme na to, že na tisíc eur poskytnutého úveru sme v rokoch 2012 až 2015 zarobili 13 až 14 eur, dnes je to desať.

Zisk ťahajú objemy, nie marže. Na klientoch teda nezarábame viac. Objem úverov na Slovensku rastie dvojciferným tempom aj v prípade fyzických osôb, aj v prípade firiem. Výnimku tvorí len pokles v pandemickom období. Takýto vývoj môžeme vidieť málokde v Európe, sú dokonca krajiny, ktoré stagnujú. Platí to aj pre krajiny eurozóny.

Čo z toho vyplýva?

Na Slovensku sú domácnosti a firmy v prostredí, kde majú prístup k novým úverom. Riešia si tým svoje investičné zámery aj krátkodobé problémy. Toto obdobie sa môže skončiť. Bežnému občanovi by som povedal, že banky sú na trhu, ktorý rýchlo rastie, nezarábajú viac, nezvyšujú ziskovosť, zisky rastú, pretože viac ľudí má prístup k bankovým službám. Hovoríme pritom o úveroch, ale aj o správe aktív, o bankopoistení a ďalších veciach. Ak chceme, aby bankám klesol zisk, inými slovami hovoríme, že chceme, aby klesol počet obslúžených klientov. Niekedy počúvame, že by sa mali regulovať marže bánk, myslím si, že sú dosť nízke.

Čítajte viac Bankári varujú poslancov, aby ich nezdaňovali. Pocítia to ľudia aj celá ekonomika

Centrálna banka v minulom roku upozornila, že návratnosť kapitálu bánk na Slovensku je nižšia ako priemer EÚ. Hovorila o tom, že je to problém, s tým, že bankový sektor na tom nie je tak dobre, ako ukazujú absolútne čísla. Prečo je dôležité takýto ukazovateľ, ktorý je na úrovni nad hranicou sedem percent, sledovať? Prečo je problém, ak je Slovensko pod mediánom EÚ?

Má to presah na to, čo sme hovorili pred chvíľou. Banka zisk používa na vlastný rast. Banka nemôže klientom požičiavať len peniaze, ktoré si zaobstará na trhu, musí mať zhruba desať percent vlastného kapitálu. Zisk je teda zdrojom budúcich poskytnutých úverov.

Na Slovensku všetky banky uplatňujú model, že vlastný kapitál tvoria zo zisku. Zisk teda zostáva v banke, nenechávajú si ho akcionári celý a tvorí základ na financovanie úverov.

Druhou možnosťou je, že banka si od investorov požičia nový kapitál a ten používa na rast úverov. Naši vlastníci by si ale za sedem až osem percent na kapitálových trhoch nevedeli požičať kapitál. Tie čísla by museli byť nad hranicou desať až dvanásť percent. Inými slovami, na úveroch zarobíme menej, ako sú náklady na zaobstaranie peňazí. Tým pádom sa zvyšuje závislosť bánk od toho, aby boli ziskové. Je to ich jediný zdroj kapitálu na ďalší rast. Ak sa to zastaví, banky nebudú schopné rásť z pohľadu úverovej aktivity.

To, čo klient za obdobie posledného roka vníma, je, že citeľne zdraželi hypotéky. Môže za to rast sadzieb ECB, no Slovensko sa aj v rámci eurozóny dostalo s priemernou cenou hypoték z podpriemeru do nadpriemeru. Prečo je to tak?

Áno, v súčasnosti poskytujeme o niečo drahšie nové hypotéky, ako je priemer eurozóny. Ten však krivia francúzske hypotéky, ktoré sú stále lacné a klienti ich berú stále vo veľkých objemoch.

Keď sa však pozrieme na okolité krajiny, stále patríme medzi tie lacnejšie krajiny. Priemerná sadzba hypoték v pobaltských krajinách je nad štyrmi percentami ročne, Nemecko má 3,5 percenta, Slovensko bolo koncom vlaňajška tesne nad tromi percentami. A to nehovorím o Maďaroch, Poliakoch a Čechoch. Maďarské hypotéky sú na úrovni 11 percent ročne, poľské nad deviatimi, české na úrovni piatich percent.

Ak by sme sa ale vrátili k maržiam z roku 2015 a skombinovali ich s objemom financovania v minulom roku, v takom prípade by sme nevykázali zisk 829 miliónov, ale 1,1 miliardy eur. To platí pri nezmenenom rizikovom profile. Zároveň si ale myslím, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine a vyššie ceny energií sa riziko zvýšilo. Z tohto pohľadu považujem nárast sadzieb na hypotékach za výsledok predovšetkým zvyšovania sadzieb ECB. Z dlhodobého pohľadu bolo podľa mňa neudržateľné, aby ECB dlhodobo udržiavala záporné sadzby.

Pokračujte.

Sadzby stúpajú, lebo ECB zvyšuje svoje sadzby, no svoju rolu zohráva aj to, za koľko sú banky schopné požičať si peniaze na trhu. Keď tieto náklady rastú, tak sa to negatívne prejavuje na zdražovaní hypoték.

Pre ilustráciu, v Českej republike je takzvaný loan-to-deposit ratio, teda ukazovateľ pomeru poskytnutých úverov a vkladov, na úrovni zhruba sedemdesiat percent, na Slovensku je to 111 percent. To znamená, že my si už jedenásť percent požičiavame mimo Slovenska. Aj finančná súvaha domácností sa zmenila, domácnosti majú viac požičané ako nasporené. A to sa prenáša aj na banky.

Zároveň na ne vplýva aj makroekonomický vývoj. Saldo zahraničného obchodu je v tomto roku negatívne, vo výške štyroch miliárd. Inými slovami, štyri miliardy z tohto priestoru odišli a tieto peniaze si banky musia požičať inde. My si už nepožičiavame od našich klientov, ale za hranicami.

ECB už opustila negatívne úrokové sadzby, banky začínajú zarábať aj na tom, že spravujú vklady. Bude sa im podnikať ľahšie?

Banku si môžeme predstaviť s trochou nadhľadu ako štvorvalcový motor, dva valce sú tá strana podnikania, kde banky požičiavajú, a vklady sú ďalšie dva valce. Päť rokov sme fungovali iba s dvoma valcami namiesto štyroch. Teraz máme šancu opäť rozbehnúť aj ďalšie dva valce. Banka má možnosť efektívne obchodovať aj s vkladmi, tie sú z nášho pohľadu pasíva, aj s aktívami. Je to šanca vylepšiť si mix príjmov. Banky nebudú odkázané len na úrokové výnosy, hoci tie stále tvoria skoro sedemdesiat percent príjmov a to je príliš veľa.