Prezidentka Zuzana Čaputová si na začiatku februára pozvala ministra práce spolu s ekonomickými odborníkmi a so sociológmi za okrúhly stôl a diskutovali o chudobe. Preberali aj tému, či prijaté kompenzačné opatrenia sú dostatočné aj pre skupinu občanov, na ktorých inflácia a zdražovanie dopadajú najviac. Tým myslela ľudí s nízkymi príjmami.
„To, na čom sa experti vrátane ministra zhodli, je, že nám chýba konkrétna a jasná špecifikácia osôb, prípadne domácností, ktorí pomoc najviac potrebujú,“ uviedla Čaputová s tým, že potrebná je adresná dávka. Ocenila, že minister plánuje o jej príprave ďalej rokovať s expertmi. Existuje podľa nej viacero možností – prijať ju v krátkom čase pre nižší počet osôb, aby bola poskytnutá čo najskôr. Zároveň treba pripravovať širšie systémovejšie opatrenia.
„Snažili sme sa presne prepočítať z analytických dát, koľko z tých 615-tisíc ľudí na Slovensku ohrozených chudobou dosiahlo na akú pomoc, doteraz už doručenú alebo doručovanú v tomto roku,“ vysvetlil Krajniak. Hovorí, že podľa odhadov je 50-tisíc ľudí, ktorým sa okrem energetickej pomoci iná nedostala. Ide podľa neho najmä o ľudí tesne nad hranicou hmotnej núdze s veľmi nízkym príjmom. Do 10. marca plánuje zvolať ďalšie stretnutie s expertmi a pripraviť nový návrh na pomoc. Denník Pravda sa opýtal ekonómov a analytikov, aké kroky treba urobiť pre to, aby sa v spoločnosti znížil počet chudobných ľudí.
Z výplaty by štát nemal brať toľko
Daňovo-odvodové zaťaženie práce oberá pracujúcich o časť výplaty, keďže dane a odvody musia zaplatiť štátu. Ak by bolo nižšie, ľuďom by sa oplatilo pracovať, najmä tým chudobnejším. „Daňovo-odvodové zaťaženie práce paradoxne posledné roky najrýchlejšie rástlo pre zamestnancov s najnižšími mzdami,“ vysvetľuje liberálny ekonóm z INESS Robert Chovanculiak. V roku 2015 bolo na úrovni 30 percent, dnes je o desať percent vyššie, tvrdí. Podľa neho je riešením zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov.
Podľa Štatistického úradu Slovensko patrí medzi krajiny s najrigidnejším Zákonníkom práce. „Ak je náročné zamestnávať ľudí, podnikatelia to budú robiť v menšej miere. Konkrétne pre chudobných ľudí predstavuje najväčší problém vysoká minimálna mzda, a to predovšetkým v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch Slovenska,“ hovorí Chovanculiak.
Čítajte viac Slováci starnú, dôchodky budú nižšie. Dajú sa však dvihnúť o stovky eur, ako na to?
Za veľký problém považuje aj vysokú mieru nezamestnanosti a nízky počet voľných pracovných miest na vysoký počet uchádzačov o zamestnanie. Inštitút finančnej politiky tiež potvrdil, že negatívny vplyv vysokej minimálnej mzdy pôsobí na možnosť nájsť si prácu. „Politické preteky vo zvyšovaní minimálnej mzdy vytvorili na Slovensku desaťtisíce nezamestnaných ľudí, ktorí sa kvôli tomu prepadli do chudoby,“ dodal.
Dlhy tlačia na najslabších
Jednou z príčin chudoby je aj nesúlad príjmov a výdavkov. S tým súvisí dlhová špirála, do ktorej sa časť obyvateľov opakovane dostáva, hovorí odborník na financie Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Dlhová špirála je vlastne nabaľovanie dlhov s čoraz vyšším úrokom, ktoré sa typicky končí sériou exekúcií. Dodáva, že štát tzv. generálnym pardonom síce dal šancu odpustiť úroky, no nie istinu dlhu, nemotivuje tým k zodpovednému nakladaniu s peniazmi.
„Ľudia sa totiž nenaučia lepšie hospodáriť s peniazmi. Len zistia, že úverov sa dá bezbolestne zbaviť a vo väčšine prípadov sa opäť dostanú do dlhov,“ opisuje Búlik. Opakujúca sa dlhová špirála a exekúcie spôsobujú, že ľudia časť života nemôžu legálne pracovať, a tak sa opakovane prepadajú do chudoby.
Odborník teda odporúča, aby sa zo zákona o bankrote vylúčila alternatíva odpisu celého dlhu a ponechal by len možnosť splátkového kalendára s miernymi podmienkam. Tak by mal každý šancu svoj dlh splatiť.
Pomáhať tomu, komu treba, nie všetkým
Zmeny v sociálnom systéme sa dajú rozdeliť do viacerých fáz. Odborár a publicista Ján Košč tvrdí, že dôležité je, aby sa nerobili nekoncepčné zmeny, ktoré celý systém iba komplikujú a zneprehľadňujú. „V podstate potrebujeme nanovo vyriešiť nastavenie sociálneho systému, ktorý by mal byť kombináciou adresného – teda pomáhať, kde treba – a plošného univerzálneho systému,“ vysvetľuje Košč.
Čítajte viac Majetok dôchodkových sporiteľov klesol pod tri miliardy. Straty počíta takmer každý
Spomedzi krajín združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj patrí Slovensko desaťročia medzi krajiny, ktoré na svoj sociálny systém dávajú jeden z najnižších podielov na HDP. V neposlednom rade Košč pripomína, že je potrebné odstraňovať zo sociálneho systému takzvanú zásluhovosť tam, kde to nemá žiaden logický zmysel. Napríklad pri dávkach určených deťom je nezmyslom riešiť sociálne postavenie rodičov, pretože takéto nastavenie poškodzuje nielen budúcnosť detí z chudobných rodín, ale aj celú spoločnosť, dodáva.
Pomáhať tomu, kto potrebuje a nie plošne, prízvukuje aj odborník na financie a analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Adresnosť je to, na čo odborníci upozorňujú v podstate už roky. Plošné riešenia sú spravodlivé v zmysle „každému rovnako“, ale nie sú spravodlivé v zmysle „každému rovnaký úžitok“. Uvádza, že treba správne stanoviť úroveň chudoby. Chudobnými sa totiž cítia aj ľudia, ktorí v porovnaní s inými žijú nadštandardne. Chudoba sa môže vnímať rozdielne medzi rôznymi regiónmi. Napríklad na vidieku sa chudobným môže cítiť človek s nízkym príjmom, a to napriek zabezpečenému prísunu potravín zo záhrady či z dvora. Naproti tomu v meste človek môže mať o čosi vyšší príjem, no nemá v tomto zmysle príležitosti na alternatívne zdroje zabezpečenia sa, myslí si Škriniar.
Reforma životného minima
Takmer 60 dávok a príspevkov by malo rásť rýchlejšie ako doteraz. Hovorí o tom nedávno schválená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Životné minimum sa po novom bude valorizovať podľa inflácie nízkopríjmovej domácnosti. Tá by mala dosiahnuť výšku zhruba 13 percent a presne o toľko by malo narásť životné minimum. V súčasnosti je jeho výška na úrovni 234,42 eura pre jednu plnoletú osobu. Čo je síce dobrá správa, ale mnoho ľudí z biedy nedostane. Životné minimum bolo v roku 2004 dvojnásobkom vtedajšej hranice chudoby a dnes je životné minimum len zhruba na polovičnej úrovni k aktuálnej hranici chudoby, hovorí Košč.
Čítajte viac Chudoba valcuje tento rok starých a chorých. Asi pol milióna dôchodcov je pod hranicou chudoby
„Nedávnu zmenu spôsobu jeho valorizácie možno považovať len za kozmetickú úpravu, ktorá nie je systémovým prekopaním samotnej podstaty a účelu životného minima a naň nadviazaných ďalších dávok a pomocí,“ pridáva sa aj prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Treba podľa nej jednorazovo túto sumu zvýšiť. Následne predefinovať zmysel životného minima.
Potom ho ideálne nadviazať na nejakú novú veličinu, trebárs určiť jeho podiel voči priemernej alebo minimálnej mzde. „Takto uchopenú zmenu filozofie a nastavenia životného minima by sme považovali za dlhodobú, systémovú, efektívnu a adresnú pomoc, ktorá by zasiahla cez rôzne formy pomoci a dávok široké skupiny obyvateľstva. Zároveň by garantovala aj stabilnú ochrannú sieť v prípade ďalších možných kríz a sociálneho ohrozenia tých najviac núdznych," dodala Uhlerová.