Extra dane poslanci zatiaľ neschválili. Peniaze chcú vybrať aj od bánk

Národná rada SR mala o návrhu vo štvrtok hlasovať, no toto hlasovanie sa presunulo na piatok. Poslanci ešte počas predchádzajúceho dňa predložili viacero zmien. V dohľade je úplný koniec celého odvodu, ktorý má okrem iného financovať dotácie na obedy v školách.

Významnou zmenou, ktorú navrhuje sám predkladateľ Milan Vetrák (OĽaNO), je časové obmedzenie osobitného odvodu. Celý tento inštitút sa v roku 2012 zaviedol ako dočasné opatrenie, no už sa nezrušil. Pozmeňovací návrh poslanca Vetráka počíta s tým, že celý odvod zanikne v roku 2024.

Čítajte viac Bankári varujú poslancov, aby ich nezdaňovali. Pocítia to ľudia aj celá ekonomika

Zmeniť sa má aj začiatok platnosti. Pozmeňovací návrh počíta s tým, že zmeny by boli účinné od nasledujúceho účtovného obdobia jednotlivých firiem. V niektorých prípadoch sa nové pravidlá budú uplatňovať ešte v tomto roku, v plnej sile by sa zmenený odvod uplatňoval od januára budúceho roku. Už v tomto roku by sa zmeny dotkli napríklad spoločnosti Eustream, ktorej nasledujúce účtovné obdobie sa začína v auguste 2022. De facto to znamená, že zmenená podoba odvodu by v ekonomike bola v plnej sile jeden rok a následne by celý odvod zanikol.

Odvod by sa strojnásobil

Súčasťou zmien je aj zvýšenie koeficientu, ktorý výšku sektorovej dane upravuje na 0,01, teda na jedno percento. V porovnaní s tým, čo dotknuté firmy platia, ide o strojnásobenie sadzby. Mesačne firmy odvedú štátu jedno percento z celoročného zisku za príslušný rok, štát tak ročne vyberie dvanásť percent zo zisku týchto firiem.

Zdaňovať sa podľa pozmeňovacieho návrhu budú iba zisky nad hranicou troch miliónov. Suma tri milióny eur v súčasnosti už v zákone o odvode existuje a táto suma aktuálne rozdeľuje firmy na tie, ktoré platia a ktoré nie. Pozmeňovací návrh Milana Vetráka v súčasnosti hovorí, že ziskov do troch miliónov by sa odvod nemal týkať vôbec. Vetrák predpokladá, že rozpočet by si tento rok prilepšil najviac o deväť miliónov eur. V roku 2024 o 135 miliónov eur. Ak by odvod po roku neskončil, pretože aj to je v hre, v roku 2025 by do rozpočtu pritieklo 82 miliónov eur. V roku 2026 ďalších 105 miliónov eur.

Médiá a SkyToll platiť nebudú

Podstatou novely je aj rozšírenie okruhu subjektov, ktorých sa táto sektorová daň má týkať. Medzi nové subjekty patria všetky veľké spoločnosti, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie od Národnej banky Slovenska (NBS). Štát tak zo ziskov nad hranicou troch miliónov eur vezme napríklad lízingovým spoločnostiam a finančným sprostredkovateľom.

Vetrák zároveň navrhuje, aby sa z okruhu dotknutých firiem vypustili niektoré firmy, ktoré pôvodne mali odvod platiť. Táto povinnosť by sa napokon nemala dotknúť médií a ani firmy SkyToll, hoci pôvodne sa s nimi počítalo. Súčasťou návrhu ostali napríklad aj firmy, ktoré podnikajú v oblasti doručovateľských a poštových služieb. Vetrák však avizuje, že tieto firmy by odvod nakoniec platiť nemali, hoci ich on z navrhovanej novely nevyškrtol. Zabezpečiť by to mala zmena legislatívy, ktorú pripraví ministerstvo dopravy.

Zvýšenie odvodu sa dotkne napríklad aj poisťovní, ktoré už túto sektorovú daň platia.

Zdanenie bánk je stále v hre

Extra daň pre banky je pritom ešte stále na stole. Poslanci totiž naďalej neskrývajú ambíciu od finančných domov vybrať peniaze navyše. Samotný Vetrák naznačuje, že nie je proti dodatočnému zdaneniu bánk. „Ja nehovorím, že taký návrh nepodporím, no ja ho predkladať nebudem,“ poznamenal. Reagoval tak na opozičnú kritiku spojenú s tým, že sám nenavrhuje, aby banky boli súčasťou odvodu. Dlhodobo však tvrdí, že banky do regulovaného odvodu patria, pretože dosahujú nadmerné zisky.

Pozmeňovací návrh, ktorý do odvodu banky zahŕňa do parlamentu, počas štvrtkového rokovania skutočne prišiel. Predložil ho poslanec Martin Čepček (OĽaNO). Ako dôvod k pozmeňovaciemu návrhu Čepček uviedol, že zahrnutie bánk do odvodu prispeje ku konsolidácii verejných financií. V parlamente sa pritom hovorí o tom, že vyšší výnos z bankového odvodu má slúžiť na finančné pokrytie dotovaných obedov v materských a základných školách. Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.

Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý do okruhu dotknutých subjektov zahŕňa banky, predložil aj bývalý minister financií Ladislav Kamenický. Podľa neho by mali platiť do štátnej pokladnice zhruba 300 miliónov eur ročne. Približne toľko, koľko banky mali ročne zaplatiť na bankovom odvode po roku 2020. Vtedy sa bankový odvod zdvojnásobil, no v polovici roku 2020 sa bankový odvod zrušil.

So zaradením bánk do odvodu nesúhlasí predovšetkým premiér v demisii Eduard Heger. Odvoláva sa na predchádzajúce dohody, ktoré s bankovým sektorom urobil v roku 2020 rezort financií, ktorý vtedy vo funkcii ministra viedol práve Heger. Vetrák tvrdí, že rešpektuje Hegerov postoj, preto banky do odvodu zahrnúť nechce.

Banky sú v špecifickej situácii vzhľadom na to, že v minulosti existoval bankový odvod. Ten ministerstvo financií v roku 2020 zrušilo. Dialo sa to približne v čase, keď banky súhlasili s mimoriadnym pandemickým odkladom splátok.

Pri rušení bankového odvodu vzniklo memorandum, ktoré podpísala Slovenská banková asociácia (SBA) a Ministerstvo financií SR. V rámci tohto memoranda sa ministerstvo financií zaviazalo, že bankový odvod zruší a v období medzi rokmi 2020 a 2024 podobné opatrenie nezavedie. Aj to je dôvod, prečo návrh na zapracovanie bánk do odvodu nepredkladá vláda, ale do Národnej rady sa táto zmena dostala ako poslanecký návrh.