Najviac ceny nahor ťahajú na Slovensku už tradične potraviny. Za rok zdraželi o takmer 29 percent. Celkovo tak prispievajú k inflácii 40 percentami. Na potraviny a nealko nápoje míňa priemerná domácnosť skoro každé štvrté euro. Mlieko, syry a vajcia zdraželi o viac ako 37 percent, oleje a tuky o 35,5 percenta, mäso o 30 percent, chlieb a obilniny o 27,5 percenta.
Čítajte viac Koalícia „zasype“ rodiny peniazmi. Ak ale nepríde krúžkovné, o dva roky príde škrt cez rozpočet
Analytici Národnej banky Slovenska sú optimistickí a hovoria, že pri potravinách už vidíme zmenu trendu. „Aktuálne spomaľovanie tempa rastu cien poľnohospodárskych výrobcov, cien agrokomodít na svetových trhoch, priemyselných výrobcov potravín pre domáci trh naznačuje zmenu trendu. V nasledujúcich mesiacoch by sme mohli očakávať postupné zmierňovanie proinflačných tlakov zo strany potravín,“ reagujú na stredajšie zverejnené čísla. V praxi to však znamená, že ceny potravín budú stále rásť, no nie tak rýchlo ako doteraz.
U susedov je inflácia ešte vyššia
K väčšiemu rastu prispeli aj ceny v závodných jedálňach. Stravovanie v školských jedálňach či domovoch sociálnych služieb zdraželo za rok až takmer o 28 percent. „Silný dvojcifrerný nárast cien si však stále držali aj kaderníctva, bankové poplatky, poistenie, dovolenkové zájazdy, ceny rekreačných a športových služieb či taxislužby – najmä v dôsledku prenosu efektov vyšších cien energií a zvýšených mzdových tlakov v ekonomike,“ vymenúva položky, ktoré ťahajú rast cien, ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Aj keď sa našincovi môže zdať, že ceny naozaj rastú nevídane rýchlo, v okolitých štátoch je to ešte horšie. Najvyššia inflácia je v Maďarsku. „A to napriek predchádzajúcim snahám o zastropovanie rôznych druhov položiek. Inflácia u našich južných susedov dosiahla v januári 25,7 percenta, čo je najvyššia hodnota od februára 1996,“ porovnáva situáciu analytik ČSOB banky Marek Gábriš. V Česku bola inflácia v januári 2023 na úrovni 17,5 percenta a v Poľsku dosahuje 17,2 percenta.
Ceny energií utlmila vláda
Inflácia by bola zrejme oveľa vyššia, ak by nedošlo k vládnemu zastropovaniu cien elektriny, plynu či tepla. Na energie a bývanie totiž vydáva priemerná domácnosť asi každé štvrté euro zo svojho rozpočtu. Ak sa k tomu prirátajú potraviny, tak priemerná domácnosť na tieto dve veľké položky míňa približne každé druhé euro, čiže 50 percent svojich výdavkov.
Ceny elektriny preto vzrástli iba o 2,5 percenta, tepla o 13,2 percenta a plynu o 11,7 percenta. K spomaleniu prispeli najmä vládne regulácie v podobe miliardových dotácií najmä pre domácnosti. „Vďaka vládnym dotáciám a dohode s domácimi elektrárňami ich tohtoročné zvyšovanie plne neodzrkadľuje vývoj cien energií na trhu,“ hodnotí bankový analytik Koršňák. Vysvetľuje, že ceny elektriny narástli iba kvôli poplatkom, nie kvôli cene komodity. Plyn a teplo na Slovensku zdraželi oveľa menej, ako draželi ceny komodít na trhoch.
Najviac si to však odnesú chudobnejšie domácnosti, keďže práve ony vynakladajú na tieto položky najviac zo svojich rozpočtov. „Medziročnú infláciu ťahajú nahor viaceré položky základnej spotreby ako energie na bývanie či potraviny, čo len zvýrazňuje negatívne dopady aktuálneho zdražovania na nízkopríjmové domácnosti. Inflácia dôchodcov v januári dosiahla 16,2 %, nízkopríjmových domácností 16,1 %, zatiaľ čo inflácia domácností zamestnancov (15 %) ostávala ľahko pod úrovňou priemernej inflácie v ekonomike,“ dodáva Koršňák.
Rok 2023 bude inflácia ešte hrýzť
Keď máme už vrchol rastu cien za sebou, logické je, že už pôjde iba dole. „Očakávame, že inflácia svoj vrchol dosiahla už v závere minulého roka a pozvoľné zvoľňovanie, ktoré sa začalo v januári, bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch,“ predpovedá Koršňák. Pomôže tomu však vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Dvojciferné nárasty prognózuje až do neskorého leta, potom by sa mal rast cien zmierniť na jednociferné čísla.
No je tu aj jedna negatívna správa. Vláda miliardami dotuje drahé ceny energií a tlmí tak ich vplyv na peňaženky domácností. Ak skončí s pomocou, drahé energie následne ľudia pocítia. „Štedré dotovanie cien energií najskôr nebude dlhodobo udržateľné. A keďže návrat cien plynu či elektriny na trhu naspäť na úrovne spred eskalácie konfliktu na Ukrajine zatiaľ neočakávame, domácnosti sa musia pripraviť na postupné zreálňovanie cien plynu, tepla a elektriny i v nasledujúcich rokoch,“ uzatvára Koršňák.
Citeľnejšie zmierňovanie rastu cien v tomto čase predpovedá aj Jana Glasová z 365.bank. „Podpisovať by sa pod to mali lacnejšie energie a zmierňovanie cenového rastu viacerých agrokomodít a potravín vo svete,“ hovorí.
Čo bude hýbať infláciou v tomto roku? Najmä ceny energií na svetových trhoch a vojna na Ukrajine, pokračuje Glasová. „Rizikovým faktorom je a aj bude vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod a vedie k zdražovaniu viacerých nedostatkových surovín, materiálov či agrokomodít, čo následne predražuje výrobu a zvyšuje spotrebiteľské ceny,“ dodáva.