Aktuálne prechádza parlamentom novela, ktorá má túto formu zdanenia zvýšiť. Zároveň sa má rozšíriť okruh regulovaných subjektov, ktorých sa táto povinnosť týka. Medzi regulované subjekty zaťažené odvodom majú patriť aj všetky subjekty, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie od Národnej banky Slovenska. Výnimku mali dostať banky, no aktuálne sa zdá, že odvod sa bude týkať aj ich.
Extra daň má vybrať desiatky miliónov navyše
Návrh poslanca Milana Vetráka z hnutia OĽaNO teda počíta s tým, že odvod sa bude týkať okrem poisťovní, ktoré ho už platia, napríklad aj lízingových spoločností a finančných sprostredkovateľov. Predkladateľ už vlani na jeseň pripustil, že odvod by sa mohol týkať aj bánk.
Subjekty, ktoré už odvod uhrádzajú, budú platiť viac. Jeho základná sadzba je určená koeficientom 0,00726, no aktuálne platí sadzba 0,00363, keďže ju štát vo dvoch krokoch znížil. Aktuálna znížená sadzba platí od januára 2021. Novela počíta s tým, že tieto zníženia sa zrušia a základná sadzba stúpne na 0,01. V porovnaní so súčasnosťou by tak odvod bol trojnásobne vyšší. Pre regulované subjekty to znamená, že im každý mesiac odčerpá jedno percento z celoročného zisku. Ročne by tak regulované subjekty mali prísť dokopy o dvanásť percent zisku.
Priame finančné dosahy poslanec Vetrák nevyčíslil. Počas rozpravy k zákonu ale hovoril o tom, že výnosy z rozšírenia odvodu by sa mali blížiť niekde k hodnote sto miliónov eur. Hovoril o tom však v čase, keď odvod ešte nemali platiť aj banky. Predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a poradcov (AFISP) vyčísľuje odhadom výnos z odvodu po započítaní bánk zhruba na 400 miliónov eur. Banky varujú, že ak budú musieť odvod platiť, budú môcť poskytnúť napríklad o viac ako 13-tisíc hypoték ročne menej.
Hráči na finančnom trhu sa navyše sťažujú na to, že na novú povinnosť sa nemajú čas pripraviť. Návrh Milana Vetráka, ktorý už v novembri prešiel prvým čítaním, by totiž mal byť účinný dňom vyhlásenia. Finančné inštitúcie by tak túto povinnosť mali už v prvom polroku 2023, bezprostredne po definitívnom skončení schvaľovania v parlamente.
Dotknuté spoločnosti by tak odvod museli uhrádzať už počas rozbehnutého roku. To mnohé firmy považujú za problém, keďže nepoznali definitívnu podobu zmien v čase, keď pripravovali svoje rozpočty na tento rok. Preto jedna z výziev smerom k poslancom znie, že ak zmeny v odvode nastanú, nech sú platné od nasledujúceho roka, a nie okamžite.
Banky sa vracajú v čase
Banky sa do určitej miery vracajú do podobnej situácie, v ktorej boli na prelome rokov 2019 a 2020. Vtedajší minister financií Ladislav Kamenický (Smer) priniesol na rokovanie vlády návrh na zdvojnásobenie bankového odvodu. Poslanci túto zmenu odklepli s účinnosťou od roku 2020. Banky vtedy so zmenou, pochopiteľne, nesúhlasili. Jedným z argumentov bolo práve to, že ich finančné plány s dodatočnou záťažou nepočítali. Od roku 2020 mal totiž odvod zaniknúť, namiesto toho sa zdvojnásobil. Takzvaný bankový odvod napokon po výmene politických garnitúr zrušila na jar 2020 vláda vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Bolo to približne v čase, keď banky súhlasili s tým, že svojim klientom umožnia pandemický odklad splátok. Práve to, že bankový odvod existoval a skončil sa, malo pôvodne banky pred odvodom z regulovaných odvetví chrániť.
Pri rušení bankového odvodu podpísalo ministerstvo financií so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA) memorandum, v ktorom sa rezort zaviazal, že bankový odvod zruší a znovu neobnoví. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo návrh predkladá poslanec parlamentu, nie samotné ministerstvo.
Podpora by sa nájsť mohla
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je proti tomu, aby banky patrili do okruhu firiem, ktoré budú odvod platiť, no nevylúčil, že nakoniec súčasťou odvodu budú. „Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch a budúci týždeň,“ potvrdil Heger, ktorý je tiež dočasne poverený vedením ministerstva financií. Informácie o tom, že osobitný odvod by sa mal vzťahovať aj na banky, označil za nepresné. „Počkajme si na vývoj tých rokovaní,“ dodal poverený premiér.
Napríklad hnutie Sme rodina nebude podporovať, aby sa v rámci novely zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov obnovil aj bankový odvod. Platí to však iba vtedy, ak to nebude nevyhnutné. O návrhu jednotlivých poslancov je ale predseda parlamentu Boris Kollár ochotný rokovať.
„Vláda urobila memorandum a vláda, ktorá si nectí memorandá, nemôže takýmto spôsobom vládnuť, lebo potom by s ňou nikto žiadne memorandum neurobil a nikto by jej nedôveroval. Chápem postoj pána premiéra. On tento postoj musí zastávať, lebo to memorandum podpísal. V tomto (návrhu) ale bankový odvod nie je. Nevylučujem, že s tým príde strana Smer, Republika alebo nejaký poslanec z hnutia OľaNO, to sa môže stať… Potom je na nás, ako sa rozhodneme,“ povedal Kollár.
Poslancom, ktorý by do parlamentu mohol s pozmeňovacím návrhom prísť, je poslanec OĽaNO György Gyimesi. V parlamente vyhlásil, že banky „budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň“.
O dodatočnom zdanení bánk sa hovorí v súvislosti s tým, že dosluhujúca vláda pripravuje návrat dotácií na obedy v školách a škôlkach. Tie by mohli stáť 110 miliónov eur už v tomto roku.
Banky hovoria, že nemajú vysoké zisky
Banky sú v hľadáčiku poslancov parlamentu aj preto, že rok 2022 bol pre ne z pohľadu absolútnych čísel rekordný. „Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska bol vlani čistý zisk 829 miliónov eur a medziročne vzrástol o 14,1 percenta. „Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ objasňuje svoj pohľad na odvod Peter Krutil, prezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA).
Banky samotné argumentujú, že celková výška ziskov nereprezentuje ich skutočnú kondíciu. „Na každej tisícke eur úveru, ktorý banky poskytli ešte pred siedmimi rokmi, zarobili ročne priemerne 14 eur, vlani to bolo už len 10 eur. Len na ilustráciu, ak by bola súčasná úroveň ziskovosti pri poskytovaných úveroch na úrovni spred desiatich rokov, v roku 2022 mali zarobiť o 300 miliónov eur viac,“ hovoria.
Slabšiu ziskovosť dokumentuje aj ukazovateľ návratnosti kapitálu. Tam sa slovenské banky nachádzajú pod úrovňou toho, čo je bežné inde v Európe. „Medziročne stabilný zisk domáceho sektora stavia domáci bankový sektor v porovnaní s krajinami EÚ medzi tie menej atraktívne. Merané ukazovateľom anualizovanej návratnosti kapitálu slovenské banky dosahujú dlhodobo hodnoty na úrovni mediánu krajín EÚ, respektíve mierne pod ním. Neberúc do úvahy ziskovosť počas pandémie, rok 2022 patrí z tohto pohľadu zatiaľ k tým najmenej úspešným,“ uviedla NBS v roku 2022.
Rast ziskov sa dá pripísať tomu, že rastie celý sektor. Bilančná suma sektora sa ku koncu vlaňajška dostala na viac ako 112,3 miliardy eur, v roku 2017 bola na úrovni 75,8 miliardy eur.