„Doteraz sa životné minimum valorizovalo podľa dvoch ukazovateľov. A to čistého príjmu domácnosti alebo nízkopríjmovej inflácie, pričom sa vyberal ten nižší z nich. Robilo to trochu chaos. Preto sme si povedali, že to zjednotíme,“ uviedol dočasný minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Podobne, ako sa dôchodky valorizujú o dôchodcovskú infláciu, životné minimum sa bude zvyšovať podľa inflácie nízkopríjmových domácností.
Dnes je napríklad rodičovský príspevok (ak pred ním poberal rodič materskú) vo výške 412 eur. Pre vyššiu infláciu tak od budúceho roka stúpne takmer o 13 percent na vyše 460 eur. Všetky dávky, ktoré sa viažu na životné minimum, by teda mali porásť o spomínané percento.
„To znamená, že všetky dávky nadviazané na životné minimum sa budú zvyšovať. Najviac ich bude od 1. januára budúceho roka,“ vysvetlil Krajniak. Tento rok – od 1. júla – podľa neho rôzne druhy sociálnych dávok a príspevkov porastú výraznejšie, ako rástli minulý rok.
Zmena mala prísť už pred rokom
Životné minimum je minimálna hranica príjmov človeka, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze. Jeho suma sa upravuje vždy k 1. júlu. Dnes je jeho výška pre jednu plnoletú osobu 234,42 eura. Ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu, je to 163,53 eura, a ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, tak výška je 107,03 eura. Ak teda jedna osoba má jedno nezaopatrené dieťa, dostane dokopy 341,45 eura za mesiac. Bezdetná dvojica by mala 397,95 eura. Pre dvojicu s jedným dieťaťom to vychádza na 504,98 eura a s tromi deťmi 719,04 eura. V novom roku by tieto sumy mali vzrásť o 13 percent.
Na rast sumy životného minima sú nadviazané najmä:
- Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a na manžela/manželku, teda najdôležitejšia forma úľavy na dani, ktorá sa týka prakticky každého občana, ktorý má príjmy a platí dane
- Hranica príjmu, od ktorej je daň fyzickej osoby 25 %
- Výška zdaniteľného príjmu, pri ktorej dôchodca neplatí daň z príjmu
- Rodičovské príspevky
- Hranica sumy predčasného starobného dôchodku, pri ktorej môže byť predčasný starobný dôchodok priznaný
- Nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku
„Podporujem túto zmenu, je potrebná. A mala byť vykonaná už pred rokom. Je veľkou chybou vlády, že to neurobila,“ hodnotí exminister práce za SaS Jozef Mihál zmenu. Hovorí, že je logické, ak životné náklady rastú, že sa rovnako zvýši aj suma životného minima. Mihál tvrdí, že už na jar minulého roka bolo evidentné, že náklady ľuďom rástli, ale dávky im nestíhali. Dokonca si tiež myslí, že by sa mala vykonať úprava aj spätne. K 1. júlu 2023 by privítal zohľadnenie sumy, o ktorú malo byť životné minimum zvýšené už vlani.
20 rokov stará filozofia
Filozofia životného minima bola prijatá ešte pred rokom 2003, teda pred vyše 20 rokmi. Podľa Mihála vôbec nezodpovedá súčasnej dobe. Podotýka, že by bolo potrebne zamyslieť sa nad samotnou konštrukciou sumy životného minima a treba ju systémovo prehodnotiť. S tým sa zhoduje aj odborár Ján Košč.
Čítajte viac Pozrite si prehľad, o koľko sa zvýšia v roku 2023 dávky či rôzne príspevky
„Zásadným problémom životného minima je fakt, že jeho výška je nereálne nízka. Hoci sa bavíme o životnom minime, tak jeho výška nedokáže reálne zabezpečiť ani tie najnižšie životné náklady,“ uviedol.
Zmenu teda víta. No podľa jeho slov došlo k vynechaniu prvého potrebného kroku, ktorým malo byť zvýšenie životného minima na nejakú reálnu úroveň. „A zároveň sa aktuálnym nastavením nemyslí na budúcnosť, keď sa môže znova opakovať stav, aký sme tu už mali, keď bola inflácia nízka a mzdy rástli rýchlejšie,“ argumentuje Košč.
Zmena pomôže najchudobnejším
Milan Krajniak chce tiež v krátkom čase pripraviť návrh na adresnú pomoc približne pre 50-tisíc ľudí ohrozených chudobou, ku ktorým sa zatiaľ štátna pomoc nedostala. Celkovo je ohrozených chudobou 662-tisíc Slovákov. Informoval o tom po okrúhlom stole s expertmi z rôznych oblastí, ktorý minulý štvrtok zorganizovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová upozornila, že práve riešenie životného minima by mohlo byť nástrojom, ako v čase kríz pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Považuje za dôležité úplne prekopať jeho filozofiu. Druhým krokom má byť podľa nej nastavenie valorizačného mechanizmu.
Čítajte viac Skoro 60 dávok prevalcuje inflácia, doplatia na to chudobní. Môže za to chyba v systéme
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster tvrdí, že systematické riešenie životného minima by sa mohlo nastaviť tak, aby zahrnulo väčšiu skupinu osôb a lepšie sa nastavila valorizácia. Zároveň upozornil na potrebu konsolidovať verejné financie, keďže prípadné problémy s financovaním štátu a škrtanie dávok by najviac zasiahli ľudí v sociálnej sieti. „Snaha udržať stabilné verejné financie je v skutočnosti aj sociálnym opatrením,“ podotkol. Za ideálne by považoval odpojiť všetky daňové zákony od životného minima.
K ním sa pridala aj Ľudmila Ivančíková zo Štatistického úradu SR. Hovorí, že najohrozenejšie chudobou na Slovensku sú domácnosti jedného rodiča s dieťaťom, domácnosti s väčším počtom závislých detí, riziko chudoby sa zvyšuje aj u dôchodcov. Ako však upozornila, seniori nie sú jednoliata skupina. Chudobou sú napríklad ohrozenejšie ženy nad 75 rokov, ktoré žijú samy.