Najskôr boli obedy zadarmo pre školákov podľa hnutia Sme rodina zbytočné. Preto ich od septembra 2021 zrušili a nahradili ich vyšším daňovým bonusom. Teraz hovoria, že je to potrebná pomoc pre rodiny, a tak ich opätovne zaviedli. Bankový odvod najskôr vládna koalícia zrušila, lebo bol nespravodlivý. Teraz chcú banky znovu zdaniť, aby našli dodatočné zdroje do štátnej kasy na zaplatenie obedov pre školákov. Nedáva to zmysel a zdá sa vám to byť absurdné?
To len ilustruje chaos v parlamente, kam sa momentálne presunul boj o voličov po páde vlády. Za osem mesiacov, keď sa majú konať predčasné voľby, sa objaví v parlamente podobných prípadov ešte zrejme omnoho viac.
Čítajte viac Platy porazia rast cien, vrchol inflácie máme za sebou. Ekonómovia predpovedajú dobré správy
Parlament v utorok schválil dotácie na obedy plošne pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách. Obedy zadarmo sa tak pre školákov od mája obnovia. Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni. Poslanci novinku schválili ako prílepok ku zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Chýbala odborná diskusia, vyčíslenie dosahov a konkrétny spôsob financovania.
Dotácie budú v rozličnej výške pre škôlky a iné pre školy. Pre materské školy bude dotácia vo výške 1,4 eura, 2,1 eura bude výška príspevku pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl. Či budú obedy úplne zadarmo, bude záležať na tom, koľko na ne bude prispievať samospráva. Práve tá má v gescii materské a základné školy.
Tohtoročné náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur. Z čoho ho štát zaplatí, je nateraz otázne. Zrejme to však zaplatia banky, keďže koalícia pripravuje rozšírenie okruhu firiem, ktoré budú extra zdanené.
Matovič za pár dní zmenil názor
Návrh Sme rodina prešiel v parlamente naprieč celým politickým spektrom. Hlasovali zaň napriek počiatočnému odporu aj poslanci hnutia OĽaNO. Pridali sa aj strany Smer, Hlas či extrémisti z ĽS NS. Spolu za obedy zadarmo hlasovalo 105 poslancov.
„Nákup potravín je o 30 percent drahší, ako bol pred okom. Cítia to jedálne a aj rodiny,“ obhajuje schválenú novinku poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina), ktorá pozmeňovací návrh predložila. „Pri takomto náraste cien hrozilo, že rodičia by deti zo školských obedov odhlasovali,“ povedala v diskusnej relácii na TA3.
Väčšina poslancov SaS sa pri hlasovaní zdržala. Poslanec Peter Cmorej (SaS) pripomína, že tí, ktorí sú chudobní a poberajú príspevok v hmotnej núdzi, mali obedy zadarmo aj doteraz. „Teraz dali možnosť mať obed zadarmo aj pre tých, ktorí to nepotrebujú,“ povedal.
Svoju nevôľu vyjadril dokonca aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Hovorí, že to nie je adresné opatrenie a že naň bude treba nájsť peniaze. Bizarnosť schválenia „obedov zadarmo“ ilustruje aj postoj exministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Ešte na konci januára tohto roka upozorňoval pred nezodpovedným schvaľovaním zákonov a pred „populistickými jatkami“. O pár dní neskôr sa však už pochválil, že Slovensko sa s týmto opatrením zaradí medzi najprorodinnejšie krajiny.
Ku kritike sa pridala aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Prijatie novely zákona rezolútne odmieta a vyzýva jednotlivých politických predstaviteľov, aby skončili s krátkozrakým populistickým konaním a prijímaním zákonov na úkor podnikov a domácností. „Práve tí politici, ktorí tu argumentujú akousi adresnou sociálnou pomocou v časoch krízy pre ohrozené skupiny obyvateľstva, by si mali uvedomiť, že vo výsledku tieto opatrenia v podobe zvýšených cien tovarov a služieb zaplatia práve slovenskí obyvatelia,“ tvrdí viceprezident RÚZ Róbert Spišák.
Rovnako kritické je aj Združenie miest a obcí. V stredu vyhlásilo, že „obedy zadarmo nebudú zadarmo“. Niektoré náklady budú musieť samosprávy kompenzovať.
Dotácie na obedy sa obnovia
- Dotácie na obedy poskytne štát plošne pre všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a na základných školách.
- Obnova dotácií školských obedov má platiť od mája toho roka.
- Dotácia bude predstavovať 1,4 eura pre materské školy, 2,1 eura pre prvý stupeň a 2,3 eura pre druhý stupeň základných škôl.
- Rodič bude musieť o poskytnutie dotácie požiadať pri zápise dieťaťa na stravovanie v školskej jedálni.
- Náklady štátu na toto opatrenie by mali dosiahnuť 110 miliónov eur.
- Rodičia súbežne dostanú vyšší daňový bonus aj dotáciu na stravu.
- V hre je zavedenie bankového odvodu, ktorý by mal priniesť zdroje do štátnej kasy.
V hre je zdanenie bánk
Už na marcovej parlamentnej schôdzi by malo byť jasné, z čoho by mali byť obedy zadarmo pre školákov zaplatené. Rozhodovať sa totiž bude o osobitnom odvode, do ktorého by po novom mohli byť zahrnuté aj banky. Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý predložili poslanci hnutia OĽaNO, parlament ešte vlani v novembri posunul do druhého čítania. Pozmeňovací návrh sa chystá podať György Gyimesi (OĽaNO). Vyhlásil, že banky „budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň“.
Ešte začiatkom decembra líder hnutia OĽaNO Igor Matovič uisťoval, že bankový odvod určite nebude zavedený, pretože majú v tomto smere záväzok. Bankový odvod, ktorý bol v minulosti zavedený, bol podľa neho veľmi nespravodlivý. Odvod zrušila koalícia po voľbách 2020, v memorande s bankami sa k tomu zaviazalo ministerstvo financií.
Obedy zadarmo podporujú štúdie
Kvalitná strava hrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní dobrých študijných výsledkov. Ukázalo sa, že strava v školských jedálňach pomáha znižovať nadváhu a detskú obezitu. Školské jedlá sú často výživnejšie ako jedlá, ktoré jeme inde, alebo dokonca výživovo lepšie ako napríklad balené obedy z domu. Štúdie ukázali, že prístup k školskému jedlu môže zlepšiť dochádzku, študijné výsledky a správanie žiakov.
Obedy zadarmo nemajú len kladný dosah na študijné výsledky žiakov, ale môžu byť aj pozitívnym impulzom pre lokálnu ekonomiku. Stravovanie v školách môže podľa inej štúdie stimulovať miestnu ekonomiku tým, že školy budú nakupovať od miestnych farmárov. Vytvoria sa tak nové pracovné miesta v oblasti výroby, predaja a distribúcie potravín.
Odborník na ekonomické témy Tomáš Hellebrandt z Progresívneho Slovenska v tejto súvislosti napríklad spomína štúdiu zo 60. rokov minulého storočia, ktorá sa realizovala vo Švédsku. „Výsledky ukazujú, že prístup k dotovaným obedom počas celého deväťročného obdobia v základnej škole viedol k zvýšeniu celoživotných príjmov v priemere o 3 %, čo aj po zohľadnení nákladov predstavuje obrovskú hodnotu za peniaze, porovnateľnú s najefektívnejšími intervenciami v detstve,“ píše na sociálnej sieti.
Ako ďalej poukazuje, tak efekt bol najvyšší medzi deťmi z nízkopríjmových rodín (6 %), čo asi nikoho neprekvapí. „Zaujímavejšie je, že aj deti z najbohatšej štvrtiny švédskych rodín zaznamenali pozitívny príjmový efekt (2 %),“ dodáva.