Ako celok zarobil v uplynulom roku 828,75 milióna eur, čo je nové historické maximum. Dve tretiny z toho tvoria zisky z úrokov. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska (NBS). V porovnaní s rokom 2021 je to o sto miliónov viac, za rok 2021 totiž bankové domy na Slovensku zarobili viac ako 726 miliónov eur.
Na výsledkoch finančných inštitúcií sa odrazili rastúce úrokové sadzby v eurozóne. Úrokové príjmy totiž tvoria väčšinu zisku bánk. Čistý úrokový výnos v minulom roku presiahol 1,74 miliardy eur, kým v roku 2021 sa dostal na necelých 1,64 miliardy eur. Čistý neúrokový výnos, ktorý tvoria najmä poplatky za služby, taktiež rástol a presiahol hranicu 938 miliónov eur. V roku 2021 sa tento druh výnosu vyšplhal na 814,8 milióna eur.
Predchádzajúce maximum bankový trh dosiahol v roku 2016, vtedy banky zarobili necelých 742 miliónov eur. K novému rekordu bankám okrem iného pomohlo aj to, že počas pandémie štát zrušil bankový odvod. V roku 2017 banky v rámci tohto odvodu poslali štátu viac ako 127 miliónov eur. Na druhej strane, k rekordnému výsledku vtedy sektoru pomohli jednorazové príjmy.
Čítajte viac Úroky rýchlo rastú, peniaze už vedia zarobiť. Aké sadzby ponúkajú slovenské banky na „termíňákoch“? (+ porovnanie)
Úroky začali zarábať
Pre bankový sektor je kľúčové, že sa už nenachádza v prostredí záporných úrokových sadzieb. Ešte do júla platilo, že takzvaná depozitná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) bola záporná. ECB uplatňovala zápornú úrokovú sadzbu preto, aby pre komerčné banky nebolo výhodné „odparkovať“ peniaze na účte v centrálnej banke. Záporné sadzby v podstate znamenali, že komerčné finančné inštitúcie platili ECB za to, že si v nej peniaze uložili. Bolo pre ne preto výhodnejšie peniaze neukladať a použiť ich nejako inak.
V čase mimoriadne nízkych úrokových sadzieb bolo cieľom centrálnej banky to, aby lacné peniaze obiehali v ekonomike. Komerčné banky mali poskytovaním lacných úverov dodať impulz ekonomike, ktorá bojovala s rôznymi typmi hospodárskych kríz.
V roku 2022 sa ale situácia definitívne zmenila. Ekonomickým problémom číslo jedna sa stala rýchlo rastúca inflácia. Tá sa v decembri v eurozóne vyšplhala na 9,2 percenta, v novembri bola nad hranicou desiatich percent.
ECB bojuje proti nadmernému tempu zdražovania tým, že sa snaží istý objem peňazí z ekonomiky stiahnuť. Tento efekt dokáže dosiahnuť aj tým, že zvyšuje úrokové sadzby. Pre komerčné banky to znamená, že v druhej polovici roka začali zarábať aj na vkladoch. Táto časť podnikania im v čase nízkych úrokových sadzieb vôbec nezarábala.
Okrem toho banky začínajú zarábať viac aj na poskytovaní úverov. Nové úvery obyvateľom bez ohľadu na ich druh komerčné banky v decembri poskytovali s úrokovou sadzbou nad hranicou štyroch percent. V prípade firiem to bolo zhruba 3,8 percenta. V porovnaní s marcom 2020, keď vypukla pandémia, boli obe tieto sadzby v decembri minulého roku viac ako dvojnásobné.
Rast sadzieb prichádza postupne
Efekt drahších úverov sa ale neprejavuje okamžite a aj do ziskov bánk sa bude prelievať postupne. „Štruktúra bilancie bankového sektora je aktuálne v stave, keď by mala ťažiť z rastu úrokových sadzieb, a to prostredníctvom okamžite vyššie úročených prebytkov likvidity v centrálnej banke a poskytovaním a refixovaním úverov pri vyšších sadzbách s postupným pozitívnym vplyvom,“ upozornila v novembri v Správe o finančnej stabilite NBS.
Postupný nábeh vyšších úrokových sadzieb ilustrujú hypotéky poskytnuté obyvateľom. Z hľadiska objemu tvoria absolútnu väčšinu všetkých poskytnutých úverov bežným domácnostiam. Priemerná úroková sadzba všetkých poskytnutých úverov na bývanie bola v decembri 1,46 percenta, no nové úvery sa poskytovali s priemerne viac ako dvojnásobnou úrokovou sadzbou.
Rozdiel v týchto dvoch sadzbách hovorí o tom, že vyššie sadzby sa na trhu za obdobie niekoľkých mesiacov neprejavili plošne. Dôvodom je to, že úrokové sadzby úverov na bývanie majú úrokovú sadzbu zafixovanú na určité obdobie. Absolútnej väčšiny existujúcich úverov sa tým pádom rast úrokových sadzieb zatiaľ nedotkol a tento efekt bude nabiehať postupne.
Z údajov NBS vyplýva, že dlžníci sa snažili na začiatku zdražovania úverov, ktoré sa začalo vo februári, refinancovať svoj úver tak, aby mali dlhšiu fixáciu. V roku 2023 by sa mala refixácia týkať len 17 percent úverov, v roku 2024 by sa zmena podmienok mohla dotknúť zhruba 30 percent úverov a napríklad podiel hypoték, ktoré mali výročie fixácie v roku 2027 a neskôr, bol na jar minulého roku 14 percent, pričom ešte v decembri 2021 bolo týchto úverov len päť percent. Aj tento príklad teda ukazuje, že efekt zdražovania úverov sa na príjmovej strane bánk bude ukazovať postupne.
V ziskovosti za Európou zaostávajú
So ziskami bánk na Slovensku to ale zďaleka nie je také ružové, ako ukazujú absolútne čísla. Je jasné, že bankovníctvo je na Slovensku ziskové podnikanie, no rekordné zisky za rok 2022 zďaleka neznamenajú, že z finančných inštitúcií je stroj na peniaze, ktorý sa nachádza vo svojej historicky najlepšej forme.
Zisky bánk sú v absolútnej kumulatívnej hodnote rekordne vysoké najmä preto, že bankový sektor ako celok je výrazne väčší ako v minulosti. Bilančná suma sektora sa ku koncu vlaňajška dostala na viac ako 112,3 miliardy eur, v roku 2017 bola na úrovni 75,8 miliardy eur.
Zjednodušene povedané, na každé zarobené euro musia banky viazať viac kapitálu ako v uplynulých rokoch. Ziskovosť celého sektora tak v súčasnosti lepšie ilustruje návratnosť kapitálu. Tento ukazovateľ je niečo ako výnos pre investora.
V tomto ohľade sú na tom slovenské banky horšie ako finančné inštitúcie v rámci celej EÚ. „Medziročne stabilný zisk domáceho sektora stavia domáci bankový sektor v porovnaní s krajinami EÚ medzi tie menej atraktívne. Merané ukazovateľom anualizovanej návratnosti kapitálu slovenské banky dosahujú dlhodobo hodnoty na úrovni mediánu krajín EÚ, respektíve mierne pod ním. Neberúc do úvahy ziskovosť počas pandémie, rok 2022 patrí z tohto pohľadu zatiaľ k tým najmenej úspešným, pričom vývoj v druhom štvrťroku len mierne vylepšil výsledok z predchádzajúceho štvrťroka,“ hovorí NBS.