Matovič sa pochválil grafom o dlhu. Hneď sa zdvihla vlna kritiky, je oprávnená?

Európsky štatistický úrad (Eurostat) tento týždeň zverejnil stav verejných dlhov členských krajín Európskej únie. Z neho vyplýva, že hrubý dlh Slovenska klesol v treťom kvartáli roku 2022 pod 60 percent hrubého domáceho produktu.

26.01.2023 11:45
štátny rozpočet, Igor Matovič, Eduard Heger,... Foto: ,
Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie štátneho rozpočtu.
debata (74)

Ešte v roku 2021 bol na úrovni 62,2 percenta, čo bolo najviac v celej histórii Slovenska. Aj po miernom poklese je náš štátny dlh v pásme vysokého rizika. Európskej štatistiky o verejnom dlhu sa hneď chytil exminister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Pochválil sa, že aj napriek kritike, že krajinu strašne zadlžili, tak pravda je úplne inde. V statuse opisuje, ako sa počas jeho pôsobenia na ministerstve financií podarilo požičať na finančných trhoch 12 miliárd eur za úrok nula percent. „Minulý rok sme z rezervy staré dlhy splácali a tak nám hrubý dlh za celý rok klesol. Navyše sme touto operáciou ušetrili Slovensku zhruba 4 miliardy eur, keďže úroky medzičasom výrazne stúpli,“ napísal na sociálnej sieti.

Štátny dlh v roku 2022 klesol, to je fakt. Otázne ostáva, čo bola príčina tohto poklesu. Šéf finančného výboru Marián Viskupič (SaS) zareagoval, že ide len o hru s číslami. Vláda podľa neho na tom nemá žiadnu zásluhu svojím dobrým hospodárením ani dobrými opatreniami a ani zvýšenou efektivitou.

To, že štátny dlh Slovenska v percentuálnom vyjadrení klesol, je podľa Viskupiča hlavne čarom matematiky a vysokej inflácie. „Výsledok je, že relatívny dlh v percentách HDP sa znížil,“ vysvetlil opozičný poslanec.

Do diskusie o poklese štátneho dlhu v roku 2022 prispel aj europoslanec za SaS Eugen Jurzyca. Poukazuje na to, že inflácia pomohla znížiť podiel verejného dlhu na HDP takmer vo všetkých členských krajinách únie. Rovnaký jav ako na Slovensku tak bol vidieť vo väčšine ekonomík EÚ. Inými slovami, Matovič sa nemá čím chváliť.

Dlh zvýši energetická pomoc

Vláde tak v roku 2022 výrazne pomohla inflácia, pretože dlh nerástol. Zjednodušene môžeme povedať, že inflačný šok nespôsobil len prievan v rodinných rozpočtoch ľudí, ale pomohol napríklad aj znížiť verejný dlh na Slovensku.

Analytik INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že vláda ku koncu minulého roka vyplácala iba minimum, resp. nevyplácala žiadne energetické kompenzácie. „To znamená, že dlh pre energokrízu ešte nerástol, ale porastie v budúcom roku,“ tvrdí pre Pravdu.

Ako ďalej upozorňuje, nič sa nezmenilo na tom, že verejné financie trpia vysokým rizikom neudržateľnosti. Tiež sa nič nezmenilo na tom, že za posledné roky sa dlh dostal do pásma s najvyššími sankciami dlhovej brzdy. Hrozí teda riziko, že na budúci rok bude vláda musieť pripraviť vyrovnaný rozpočet. To sa však už v súčasnosti potvrdzuje. Vláda totiž v stredu prerokovala materiál, ktorý hovorí o ďalších krokoch, ktoré musí štát urobiť pre zdravie verejných financií.

Aktivujú sa sankcie

Pred tohtoročným letom sa aktivujú tri sankčné opatrenia. Dôvodom je vysoký verejný dlh. Prvým opatrením je predloženie budúcoročného vyrovnaného rozpočtu. Druhým je zoškrtanie troch percent výdavkov už v súčasnom roku a tretím je hlasovanie o dôvere vlády. Tretí bod sa z povahy veci nebude realizovať, keďže vláda je v demisii už v súčasnosti.

Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek po rokovaní vlády vyhlásil, že začiatkom mája pristúpia k viazaniu troch percent výdavkov. To je zhruba trištvrte miliardy eur. „Je to veľmi veľa peňazí, ale vždy budeme rešpektovať a dodržiavať zákon. Sme pripravení to urobiť tak, aby to neohrozilo chod štátu,“ uviedol Klimek na margo škrtania výdavkov.

Za väčší problém považuje to, že ministerstvo financií bude musieť kvôli sankčnému mechanizmu pripraviť na budúci rok vyrovnaný rozpočet. „Je to hraničiace s nerealitou, aby Slovensko na budúci rok hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom,“ povedal. Pripomenul, že musí byť predložený na schválenie vládou do 15. októbra. Podľa neho nová vláda buď novelizuje, alebo dokonca neschváli vyrovnaný rozpočet.

Verejný dlh v roku 2021 dosiahol 62,2 percenta HDP a bol najvyšší v histórii Slovenska. Zároveň sa dostal nad najvyššie sankčné pásmo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Mali by sa tak uplatňovať najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia vlády, čo bolo v máji 2021, sa však neuplatňujú. Keďže sa vládnej koalícii nepodarilo novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, najprísnejšie sankcie sa začnú uplatňovať v máji tohto roka.

Prečo je verejný dlh najvyšší v histórii a museli sa aktivovať sankčné opatrenia? Maslo na hlave má dosluhujúca vláda, ako aj minulé vlády. „Súčasná úroveň zadlženia aktivujúca najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy nie je len výsledkom pandémie, ale aj vývoja verejných financií v posledných desiatich rokoch charakterizovaného málo ambicióznym znižovaním deficitu v období ekonomického rastu,“ píše rezort financií vo svojom materiáli, ktorý v stredu schválila vláda.

Hlavným faktorom skokového nárastu zadlženia v poslednom období je pandémia. Tá si vyžiadala výdavky na priamu pomoc v boji s koronavírusom v celkovom objeme takmer päť percent HDP. Na druhej strane sa minulým vládam v rokoch prosperity, teda 2012 až 2019, nepodarilo vytvárať prebytky či vyrovnané rozpočty. Napríklad Nemecko si v minulosti dokázalo vytvárať rozpočtové prebytky. A preto teraz v časoch krízy ich dokáže vo väčšej miere použiť na pomoc. „Slovensko sa tým radí medzi päť krajín s najhoršími výsledkami znižovania primárneho deficitu v EÚ, kým ďalších 22 krajín v období 2012 až 2019 hospodárilo celkovo s primárnym prebytkom,“ píše sa v materiáli ministerstva financií.

Ak nebudeme šetriť, prudko sa zadlžíme

Vládny materiál ukazuje aj dlhodobú prognózu hrubého dlhu. V scenári bez dodatočných konsolidačných opatrení naznačuje nárast zadlženia smerom k 95 percentám HDP už do roku 2040. Vlády tak budú musieť predstaviť opatrenia na strane príjmov či výdavkov. Inak povedané, bez šetrenia alebo zvyšovania daní začne zadlženie Slovenska opäť stúpať a v roku 2039 presiahne 90 percent HDP. Dobrou správou je, že do roku 2025 bude dlh v pomere k HDP ešte klesať.

V parlamente bolo schválených alebo je na prerokovanie aktuálne predložených niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ zvýšiť príjmy rozpočtu verejnej správy o trištvrte miliardy eur už v roku 2023. Je to napríklad zákon o osobitnom odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, zvýšenie spotrebnej dane z liehu, solidárny príspevok, daň z osobitnej stavby či daň z nadzisku v energetike.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #dlh #Igor Matovič
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy