Finančný odborník: Ak Slovák vidí zľavy, nakupuje. A teraz sú veľké zľavy, treba zainvestovať

Napriek tomu je podľa Dominika Hapla z Across Private Investments správny čas začať investovať. „Straty, ktoré sme minulý rok zaznamenali, sú len dočasné. Áno, na investičnom účte máme v hodnote cenných papierov menej. No ceny, ktoré sú dnes na trhu, sa dajú považovať za zľavu, ktorú investori dostali,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda.

Ako hodnotíte minulý rok na finančných trhoch? Čo bolo v minulom roku kľúčové?

Bol to vpád Ruska na Ukrajinu, ktorý zmenil plány centrálnych bánk. Tie pôvodne chceli pomaly zmierňovať stimuly, ktoré boli v globálnej ekonomike po kríze vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19. Inflácia totiž už pred vojnou začala rásť. Pôvodné plány na znižovanie stimulov sa však zmenili. Po vypuknutí vojny ceny energií prudko vyleteli, čo sa prejavilo na celom spektre tovarov a služieb, ktoré tiež zdraželi. Centrálne banky museli rázne zakročiť a zareagovali najagresívnejším zvyšovaním sadzieb v histórii. Z toho plynuli aj obavy investorov a ekonómov z toho, či ekonomiky budú schopné zvládnuť takýto prudký nárast a zmenu finančných podmienok. Vojna bola teda kľúčová udalosť a následná reakcia výrazne ovplyvnila vývoj cien finančných aktív.

Výsledkom je, že v podstate všetky triedy finančných aktív výrazne stratili. Investori sú na tom horšie ako pred rokom. Aká je to správa pre bežného človeka, ktorý investuje, prípadne chcel by začať investovať?

Straty, ktoré sme minulý rok zaznamenali, sú len dočasné. Ak investor svoju pozíciu nezavrel, tak stratu nezrealizoval a skutočne nezhmotnil. Áno, na investičnom účte má v hodnote cenných papierov menej, no ceny, ktoré sú dnes na trhu, sa dajú považovať za zľavu, ktorú investori dostali. Pokles cien finančných aktív zvyšuje potenciál výnosu do budúcna. Ak sme minulý rok videli na akciových trhoch pokles o dvadsať percent, bežný Slovák to musí vnímať ako dvadsaťpercentnú zľavu v obchode. Ak vidíme zľavy v obchodoch, tak sa predbiehame v tom, koľko si daného tovaru kúpime. Presne tak isto by sme sa mali správať aj pri investovaní. Ak vidíme poklesy, mali by sme viac dokupovať, aby sme vložené peniaze lepšie zhodnotili v budúcnosti. Je dôležité nepodľahnúť panike a využiť pokles na dokúpenie.

Čítajte viac Horšie od roku 1993 nebolo. Draželi najmä potraviny, ale aj bývanie

Je teda dobrý čas začať s investovaním, ak niekto zatiaľ neinvestuje?

Tento rok je rozhodne dobrým časom na začiatok investovania. Kedy začať, ak nie v čase, keď sú akcie dvadsať percent pod historickými maximami? Ak sa len vrátia na predchádzajúce úrovne, tak vy ako investor ste už zarobili. Je to dobrá príležitosť, aj keď, samozrejme, nevieme, či trhy ešte nepoklesnú o päť, desať, pätnásť percent. Zažili sme prepady trhov už aj o päťdesiat percent. Z dlhodobého hľadiska sa ale trhy vždy vrátili nahor.

Rozumiem, no napríklad kryptomeny nám minulý rok ukázali, že na trhu môže dobre vyzerať aj nekvalitné aktívum. Niektoré kryptomeny úplne stratili hodnotu a už sa naspäť nevráti. Tu teda rada využiť výpredajové ceny neplatí. Ako by sa mal investor orientovať?

To je veľmi dobrá otázka, nie je aktívum ako aktívum. Napríklad spomínané kryptomeny sa stali relevantným investičným nástrojom, no stále vysoko špekulatívnym. Investori kryptomeny často nenakupujú preto, že sa chcú podieľať na decentralizácii. Drvivá väčšina investorov chce rýchlo zarobiť. Podstata podkladového aktíva kryptomien, ktoré stratili svoju hodnotu, je veľmi vágna. Ak sa pozrieme na akcie, riziko existuje aj tu. Môžeme povedať, že ak si kúpime akcie konkrétnej firmy, táto spoločnosť môže skrachovať. Preto bežným investorom hovoríme, aby sa nesnažili vyberať jednu konkrétnu akciu, ktorá bude na celom trhu najúspešnejšia. Ani profesionáli to nedokážu vybrať správne. Preto odporúčam sústrediť sa na široké akciové indexy, napríklad americký S&P 500. V ňom sa nachádza päťsto najväčších amerických spoločností. Ďalšou možnosťou je MSCI All Country World index, kde sú akcie z globálnych trhov.

Prečo je z vášho pohľadu dobré uvažovať práve takto?

My síce nevieme, aké bude zloženie S&P 500 o dvadsať rokov. Nevieme ani, ktoré firmy tam zostanú a ktoré z tejto najvyššej ligy vypadnú. Vieme však, že v danom okamihu zachytíme firmy v najlepšej kondícii, ktoré budú uspokojovať potreby danej doby. Môže to byť umelá inteligencia, metaverzum, robotika. To dnes presne nevieme, no vieme, že investíciou do S&P 500 budeme mať podiel aj na takýchto firmách.

Podľa vás je pre bežného človeka, ktorý iba začína, najlepšie, aby si vybral overený akciový fond.

Odporúčam overený fond, spoľahlivého správcu a daňovo efektívne riešenie, čo sú ETF fondy (Exchange Traded Fund – pozn. red.). V prípade ETF fondov totiž neplatíte daň zo zisku, v prípade podielových fondov sa platí. Pri ETF fondoch sa daň zo zisku neplatí v prípade, ak cenné papiere máte v držbe aspoň rok. Dôležité je tiež podkladové aktívum, odporúčam široké akciové indexy. V takom prípade si môže byť investor istý, že nespravil zásadnú chybu a v dlhodobom horizonte sú jeho peniaze správne alokované. Áno, bude dochádzať ku kolísaniu ceny, to je prirodzené. No ak idete plávať do mora, tiež počítate s tým, že tam budú vlny.

Čítajte viac Byty zlacneli o tisícky eur. Nové čísla cien bývania potvrdili zmenu trendu na trhu s bývaním

Čo je ďalej dôležité?

Dôležité je aj to, akým spôsobom investujete. Nie je dobré pokúšať sa trafiť dno trhu. Niekto si povie, že akcie v súčasnosti klesli o dvadsať percent, bude očakávať pokles o ďalších dvadsať, a čakať. Výsledkom môže byť, že peniaze neinvestuje, a pokles, na ktorý čaká, vôbec nepríde. Pre bežného investora je najlepšie priebežne investovať, napríklad si nastaviť pravidelné platby každý mesiac. Ak by sme sa bavili o väčšej sume peňazí, tiež je vhodné ich investovať postupne. Investor si v takom prípade môže platby rozložiť na kvartály a investovať napríklad počas dvoch rokov. Takto zachytí nízke úrovne hodnoty aktív. Bude nakupovať aj draho, ale aj v čase, keď je hodnota aktív nízka. Je to opäť metóda, ako znížiť riziko zlého rozhodnutia a nesprávneho načasovania.

Veľmi obľúbené sú na Slovensku reality. Globálne investície do realít stratili v roku 2022 viac ako 26 percent. Na Slovensku ešte stále vidíme medziročné nárasty podobným tempom, aj keď v posledných mesiacoch prichádza pokles. V čom je realitný trh na Slovensku iný ako ten globálny?

U nás, v Česku a na Slovensku, je veľký podiel investorov, ktorí kupujú investičný byt. Ak tu aj máme bonitnejších ľudí, ktorí sa často uchyľujú ku kúpe investičného bytu, ktorý dávajú do prenájmu. Toto na Západe nie je bežné správanie investora.

Ako to teda je?

Ak má západný investor dodatočné prostriedky, rozdelí si ich do cenných papierov. Áno, aj do nejakých realitných fondov, no veľkú časť tvoria iné cenné papiere. U nás to nie je úplne tak.

Čo sú ďalšie dôvody?

U nás máme pomerne ťažkopádnu výstavbu. Získať všetky stavebné povolenia a dodať byty na trh trvá štyri-päť rokov. Západné trhy sú v tomto opäť flexibilnejšie. Ak sa zvýšia ceny, ponuka reaguje, na trhu sa objaví viac nehnuteľností, a to opäť schladí ceny. U nás je trh veľmi skostnatený, z obmedzenej ponuky ešte veľkú časť odkroja realitní investori, a to tlačí ceny hore. Ak chceme vidieť zásadnejší pokles, tak sa musí objaviť relatívne veľa ľudí, ktorí budú nútení predávať z nutnosti, teda aj za nižšie sumy.

Ako je to dnes?

Dnes je veľké percento tých ľudí, ktorí majú zafixované hypotéky. Minulý rok sa rast sadzieb dotkol okrem nových žiadateľov len pätnástich percent hypoték. Na Západe je zafixovaných len dvadsať percent hypoték, osemdesiat percent úverov má plávajúcu úrokovú sadzbu, čiže tam sa môže objavovať viac predajov z nutnosti ako u nás.

Ako sa teda na trhu prejavujú drahšie hypotéky? Uvidíme ich efekt až približne o päť rokov?

Drahšie hypotéky sa prejavujú predovšetkým vo forme spomalenia dopytu od ľudí, ktorí hypotéku ešte nemajú. Záujemcovia o bývanie môžu nákup odkladať a bývať dlhšie v prenájme. Ľudia, ktorí zvažovali kúpu investičného bytu, to možno prehodnotia, keďže výška prenájmu by im nepokryla splátku hypotéky.

Čo tí, ktorí hypotéky mali?

Spomedzi týchto ľudí sa zmeny dotkli len niektorých. V tomto roku sa fixácia končí pätnástim percentám hypoték a v roku 2024 je to tridsať percent. Efekt agresívneho zvýšenia úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky sa rozloží na najbližšie štyri roky.

Dá sa teda očakávať výraznejší pokles cien nehnuteľností? Pokles už niekoľko mesiacov trvá, ukazuje to medzikvartálne porovnanie. Bude niečo podobné pokračovať?

Skôr je možné, že ceny nehnuteľnosti nebudú dynamicky rásť. Nie sme tam, kde sme boli v rokoch 2007 a 2008. Vtedy sme tu mali obrovskú hospodársku krízu a vysokú mieru nezamestnanosti. Ľudia boli bez práce a reálne nemali peniaze na to, aby platili svoje hypotéky. Ľudia boli donútení predávať a prišiel pokles cien nehnuteľností o dvadsať percent. Dnes je veľa úverov zafixovaných, pripúšťam, že nejaký pokles ekonomiky môžeme očakávať, no miera nezamestnanosti nie je zatiaľ vysoká. Ľudia majú prácu, majú z čoho hypotéky platiť. Určite sa objaví nejaké percento ľudí, ktorí mali napätý rozpočet už pri nízkych sadzbách, tí budú v problémoch. Práve oni budú predávať, aby sa zbavili hypotéky. Napriek tomu si nemyslím, že prepad cien nehnuteľností bude nejako dramatický. Ak príde, bude to skôr dočasná korekcia v rozsahu piatich až desiatich percent, možno len zastavenie rastu.

Čítajte viac Západné sankcie fungujú. Cenové stropy Kremeľ pripravujú o 160 miliónov eur za deň, ešte väčšia rana príde o pár týždňov

Akú rolu zohrávajú developeri?

Developeri, teda ponuková strana, dnes dvakrát rozmýšľajú, či budú zamýšľaný projekt stavať. Môžu mať schválené stavebné povolenie a pozemky, no zvýšili sa im náklady. Môže sa stať, že nevyužijú aktuálne ponúkané financovanie z banky, lebo pri súčasných podmienkach to bude pre nich drahé a ekonomicky im to jednoducho nevychádza. Výsledkom môže byť, že odložia výstavbu o dva-tri roky, čo bude obmedzovať ponuku.

Aký je teda stav na trhu?

Klesá dopyt, trh sa ochladil, no reagovať na to bude podľa nás pokles ponuky, čo môže ceny udržať v určitom pásme korekcie.

Nárast úrokových sadzieb súvisí s tým, že na Slovensku aj v eurozóne je miera inflácie, akú si nepamätáme desaťročia. Ako to vstupuje do správania investorov, špecificky na Slovensku?

Stále platí, že hodnota finančného majetku na Slovensku je veľmi nízka. Dlhodobo upozorňujeme na to, že úspor, ktoré na bežných účtoch len tak ležia, je zbytočne veľmi veľa. Z dlhodobého hľadiska sa mohli zhodnocovať a chrániť investora pred infláciou. Toto sa na Slovensku ešte stále musíme naučiť.

Je tu však pozitívny výhľad. Objem investícií rastie, ľudí, ktorí si uvedomujú, že investovanie nie je len pre „horných desaťtisíc“, pribúda. Vidno to na objemoch v podielových fondoch. Napriek negatívnemu minulému roku prílev investícií pokračoval. Neopakovala sa tak situácia napríklad z roku 2008 počas hypotekárnej krízy a z roku 2011 počas dlhovej krízy v EÚ, keď investorov zachvátila „grécka panika“. V obidvoch rokoch sa objavovalo veľa ľudí, ktorí zatvárali investičné sporenia. Teraz už investori vo svojich investíciách pokračovali, navyše priebežne vstupovali na trh a dokupovali počas poklesov. Tá malá časť Slovákov, ktorá už investuje, to robí relatívne dobre a nepodlieha panike.

Slováci sú vo všeobecnosti konzervatívni. Ak budeme ľudí v druhom dôchodkovom pilieri považovať tiež za investorov, tak vidíme, že väčšina majetku je stále v dlhopisových fondoch. Čo čaká ľudí, ktorí majú kúpené dlhopisy?

Tento rok by mohol byť pre nich paradoxne pozitívny, aj keď platí, že výpisy, ktoré dôchodkovým sporiteľom v dlhopisových fondoch prídu, ich určite nepotešia. My sme dlhodobo upozorňovali na to, že uplynulá dekáda bola pre dlhopisové fondy veľmi nepriaznivá. Výnos bol blízky nule a aj nízka inflácia bola vyššia ako nula. Takzvané garantované fondy garantovali akurát to, že postupne prerábali majetok investorov.

Na druhej strane, tento rok môže byť priaznivejší. Očakáva sa, že centrálne banky v tomto roku skončia so zvyšovaním sadzieb. Skôr budú signalizovať pokles sadzieb a na to budú dlhopisy reagovať rastom. Čo ale len zmierni straty, ktoré investori utŕžili v posledných rokoch. Pozitívne budú reagovať aj akciové fondy. Pre nových sporiteľov môže nastať výborné obdobie. Súčasní investori môžu len čakať, prípadne prestúpiť do akciových fondov. Novým sporiteľom rozhodne odporúčame akciové indexové fondy, ktoré sú vhodné na dlhodobé zhodnocovanie prostriedkov.

V budúcom roku začne pre nových sporiteľov platiť predvolená investičná stratégia, ktorá ich majetok automaticky posunie do indexových fondov. Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že to považujete za dobrú správu.

Určite áno. Za dobrú správu by som považoval, ak by každý človek, ktorý začne pracovať, automaticky vstúpil do druhého piliera a svoje peniaze by si posielal práve do akciového indexového fondu. Niečo navyše by bolo, ak by začal súčasne s tým investovať.

Minulý rok bol netypický tým, že klesali aj dlhopisy, aj akcie. Prečo sa to stalo a investor sa nemal kam schovať?

Nastalo to najmä preto, že menová politika v uplynulej dekáde bola až nenormálne uvoľnená. Centrálne banky nakupovali množstvo štátnych dlhopisov a tým do určitej miery, bohužiaľ, zdeformovali dlhopisový trh. Dlhopisy tak začali viac korelovať s akciovým trhom. Keď sa minca otočila a centrálne banky prestali dotovať dlhopisový trh, zatlačili na pokles cien dlhopisov. Na tej istej vlne sa zviezol aj akciový trh. Rast úrokových sadzieb predražuje financovanie firmám a tým sa im znižujú marže. To investori nevidia radi a investori sa akcií, prirodzene, zbavovali.

Hovoríme o tom, že globálna ekonomika bola v podstate na steroidoch. Objavujú sa obavy, že koniec dlhého obdobia stimulov môže priniesť veľmi hlboký prepad trhu. Vy sa na to ako dívate?

Steroidy, ktoré centrálna banka posielala do ekonomiky, tam posielala práve preto, že sa jej nedarilo plniť inflačný cieľ. Karta sa ale otočila, inflácia sa prebudila počas pandémie a krátko po nej. Svoju rolu zohral aj útok na Ukrajinu. Centrálne banky preto teraz normalizujú svoju politiku. To, čo sa teraz deje, preto vnímame čiastočne pozitívne. Bolo až neprirodzené, aby sme mali na trhu takmer štyridsať percent dlhopisov s negatívnym úrokom. Boli sme v situácii, že ak ste si kúpili nejaký dlhopis, tak ste museli zaplatiť za to, že ste ho držali. Normálne by bolo, aby emitent zaplatil vám ako investorovi.

Čo z toho vyplýva?

Boli to anomálie, ktoré sa dnes strácajú a trh sa prečisťuje. Z dlhodobého hľadiska je to pre finančné aktíva skôr pozitívne. Nikto nechce vidieť krízu, pád investičnej banky alebo preliatie problémov do bankového sektora. Toto ale teraz nie je na stole. V súčasnosti vidíme, že to trhy nehodnotia príliš pozitívne, no môžu sa zefektívniť procesy naprieč celou ekonomikou. Firmy aj spotrebitelia budú musieť konať rozvážnejšie. Celá ekonomika bude musieť pracovať efektívnejšie s tým množstvom peňazí, ktoré bude mať.

Celý čas hovoríme o inflácii, aký bude jej vývoj. V súčasnosti sú ceny vyššie medziročne takmer o 15 percent. Aký bude ďalší vývoj?

Do hry sa dostane bázický efekt. Ten by mohol tempo ďalšieho rastu výrazne stlačiť nadol. Slovenský trh je však špecifický. Ak je v eurozóne inflácia desať percent, u nás je to pätnásť. U nás aj rast, aj miera inflácie sú vždy trochu volatilnejšie. Ak začne miera inflácie v eurozóne klesať, u nás by mohol byť pokles ešte výraznejší. Veľkú časť zohrajú aj ceny energií a ich stropovanie alebo nestropovanie v jednotlivých štátoch.

Pri bázickom efekte hovoríme o tom, že výsledné medziročné tempo rastu cien vychádza z výpočtu, v ktorom je väčší menovateľ. Neznamená to návrat k pôvodným cenám.

Presne tak. S vysokou pravdepodobnosťou to aj nastane. Tovary a služby sa nevrátia na ceny spred roka. Denné menu nebude stáť napríklad päť eur, ale stále napríklad osem. No ak budeme porovnávať napríklad júl 2023 s júlom 2022, môže sa stať, že inflácia bude prakticky nulová alebo blízka cieľu centrálnej banky (dve percentá ročne), lebo v júli minulého roku už stálo denné menu tých osem eur.

Bude to znamenať aj nejakú reakciu centrálnych bánk?

Určite to zoberú do úvahy, pretože centrálne banky sa dívajú na koncové číslo. Chcú, aby miera inflácie bola niekde na úrovni okolo dvoch percent. Bázický efekt im môže veľmi výrazne pomôcť. Napríklad v lete v USA sa inflácia môže dostať pod dve percentá a americká centrálna banka môže v júni, prípadne v júli povedať, že infláciu skrotila. Navyše ekonomika krajiny sa spomalila a centrálna banka môže mať dôvod zastaviť zvyšovanie sadzieb. Ak by malo prísť ďalšie oslabenie ekonomiky, centrálna banka bude ochotná pristúpiť na zníženie sadzieb.

Čo to bude znamenať?

Pomôže to finančným aktívam a do značnej miery to upokojí investorov na trhu.

Dá sa teda očakávať napríklad zastavenie rastu cien hypoték na Slovensku, ak k podobným krokom pristúpi aj ECB?

V súčasnosti máme základnú úrokovú sadzbu ECB na hodnote 2,5 percenta. Banka zároveň proklamuje, že do konca prvého kvartálu tohto roka zvýši sadzbu na 3,5 percenta. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov tak zrejme uvidíme dve zvýšenia úrokových sadzieb po 0,5 percentuálneho bodu, keďže v prvom kvartáli budú dve zasadnutia. Toto je niečo, čo bude do ekonomiky dobiehať. V prvej polovici roka tak ešte nárast cien hypoték uvidíme. V druhej polovici roka však očakávame výraznejší pokles inflácie a ECB môže reagovať tak, že usúdi, že ďalšie kroky nie sú potrebné.