Politici majú dva týždne, inak hrozí kolaps lacných energií a kríza. Čo čaká Slovensko bez rozpočtu?

Bez rozpočtu nebudú lacné energie. Hrozí strata tisícok pracovných miest, prepúšťanie a ešte vyššia inflácia. Dva týždne pred koncom roka Slovensko stále nemá schválený rozpočet na rok 2023. Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) sa rozpadla a teraz musia politici hľadať riešenie, aby krajina od Nového roka mohla fungovať bez rozpočtového provizória. To by spravilo škrt novým výdavkom a štát by mohol minúť iba toľko, koľko v tomto roku.

17.12.2022 12:04
matovič heger Bôrik Foto: ,
Igor Matovič a Eduard Heger.
debata (185)

A to je problém, pretože na ten budúci Hegerova vláda naplánovala až 8 miliárd navyše. Tie by sa nemohli bez rozpočtu použiť. Potom by hrozilo, že nebude z čoho zaplatiť sľúbené zastropované ceny elektriny, plynu či tepla. Štát ich totiž musí výrobcom či dodávateľom zadotovať.

Ministri totiž sľúbili, že iba bežným domácnostiam štát preplatí na budúci rok 6 miliárd eur alebo 3-tisíc eur na jednu domácnosť. Ďalšie milióny sľúbili firmám a podnikom, aby neskrachovali. Ak nedostanú pomoc, môžu ukončiť výrobu a prepúšťať. Aj preto sa plánovalo s deficitom vo výške 6,4 percenta celoročného výkonu slovenskej ekonomiky. To je najviac spomedzi krajín Európskej únie.

Milan Krajniak, minister práce Čítajte viac Dôchodky v roku 2023: Končí strop, vek odchodu do penzie bude vyšší. O koľko? (+ príklady)

Z rozpočtu sa tak stala téma, ktorá nie je už iba výsostne technická, keď sa ministri handrkovali o milióny pre svoje rezorty, ale doslova životná. Krajina je totiž v politickej paralýze a neistote. A to iba pár dní pred Vianocami…

Ako by mali zdražieť energie

  • Vláda sľubuje, že ušetrí priemernej domácnosti 3 000 eur.
  • Elektrina by v priemere nemala zdražieť.
  • Plyn by mal zdražieť priemerne o 15 percent.
  • Teplo by malo zdražieť priemerne o 15 percent.
  • Celkovo vláda za reguláciu energií pre domácnosti zaplatí 6 miliárd eur.
  • Ak by platila stará regulácia, elektrina by zdražela o 380 percent, plyn o 225 percent a teplo o 80 percent.

Minister hospodárstva Karel Hirman opakovane hovoril, že schválenie rozpočtu je kľúčové. Tvrdil, že on aj vláda budú robiť všetko preto, aby ľudia lacné energie dostali. „Ja ako minister a vláda robíme a budeme robiť ešte kroky na to, aby sme vytvorili postupy pre dodávky energií tak, ako bolo avizované,“ povedal v stredu poobede.

„Financie na podporu domácností ja ako minister nemám v rukách. V rukách financie majú poslanci Národnej rady SR v návrhu štátneho rozpočtu,“ dodal.

Igor Matovič / Eduard Heger  / Čítajte viac Bez rozpočtu nebude na drahú elektrinu a plyn. Vláda bojuje o život, dostanú rodiny sľúbené peniaze?

No potom prišiel pád vlády.

Opozícia má podmienky

Otázka teraz znie, ako sa politici na rozpočte dohodnú. V piatok sa nechal premiér v demisii Eduard Heger a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) počuť, že rozpočet by najradšej schválili budúci týždeň a následne by sa pripravili na predčasné voľby. „Budeme sa snažiť pripraviť všetko na budúci týždeň tak, aby sme tieto kroky naplnili,“ vyhlásil Kollár. Tvrdí, že bez rozpočtu si nebude môcť plniť vláda záväzky voči zdravotníkom, učiteľom i ďalším občanom. A nebudú ani lacné energie. „Je to ho veľa, aké problémy by to spôsobilo,“ dodal.

Igor Matovič Čítajte viac Nové ”matovičoviny” pred schválením rozpočtu? Iba otázka času

Podobne to vidí aj Heger. „Je to rozpočet pomoci ľuďom a pomoci zamestnávateľom. Nechceme, aby ľudia prichádzali o prácu a preto pomôžeme aj zamestnávateľom. Tento rozpočet je tak postavený. Je teraz na zodpovednosti parlamentu, aby tento rozpočet schválil,“ povedal Heger.

Pomoc v čase energetickej krízy si uvedomuje aj opozícia. No kladie si podmienky. Hlas chce, aby sa zmenila Ústava SR, dohodli sa predčasné voľby a presunulo sa zdravotníkom ďalších 840 miliónov eur. Potom za rozpočet zahlasuje. „Preto pokiaľ bude schválená novela ústavy, právoplatne vyhlásený termín predčasných volieb a zároveň prijatý pozmeňovací návrh Hlasu na presun 840 miliónov eur do zdravotníctva na pomoc slovenským pacientom i zdravotníkom, je Hlas pripravený podporiť aj štátny rozpočet,“ povedal v piatok Pellegrini.

Predseda Smeru Robert Fico chce tiež zmenu ústavy a dohodu na predčasných voľbách. Potom je ochotný baviť sa o návrhu rozpočtu. „Popri tom môžu paralelne prebiehať rokovania našich expertov o návrhu rozpočtu na budúci rok, na ktorom musí vzniknúť široká politická dohoda,“ vyhlásil Fico v piatok.

SaS zase vadí, že je štátne míňanie príliš veľké a takisto chce vidieť zapracované výdavkové limity, ktoré zakazujú ministrom míňať nad určitú úroveň. Sú navyše podmienkou pre peniaze z plánu obnovy, medzitým už Európska komisia Slovensko upozornila, že žiadne obchádzanie nie je možné a musia sa prijať. Vláda následne schválila klauzulu, ktorá hovorí, že keď sa neuplatňujú úniové pravidlá na rozpočty členských štátov, nebudú platiť ani výdavkové limity na Slovensku. Je otázne, či toto bude eurokomisii stačiť.

Čo hrozí pri provizóriu

Rozpočet na budúci rok počíta s tým, že výdavky štátu stúpnu z 27 na 35 miliárd eur. Ak by došlo na rozpočtové provizórium, 27 miliárd by sa rozrátalo na 12 mesiacov. To by znamenalo, že štát by mohol minúť 2,25 miliardy na mesiac. Nebolo by ohrozené iba vyplácanie dôchodkov, platov štátnych zamestnancov či eurofondov. „Prípadné rozpočtové provizórium by ohrozilo esenciálne funkcie štátu, napríklad zdravotníctvo, a významným spôsobom by ohrozilo aj poskytnutie energetických kompenzácií,“ varoval ešte pred pádom vlády rezort financií.

Pozitívnou správou v tejto neľahkej situácii je to, že návrh rozpočtu môže byť predkladaný v parlamente takpovediac každý deň až pokiaľ sa neschváli. Rozpočtovým provizóriom si krajina prešla na niekoľko mesiacov na prelome rokov 1998 a 1999. Odvtedy sa situácia neopakovala.

Andrej Juris, Čítajte viac ÚRSO už finalizuje ceny energií: Nárasty sú extrémne, čakáme na zásah štátu

Analytici na ministerstve financií prepočítali, aký vplyv by mohlo mať provizórium. „Rozpočtové provizórium by v čase vysokej inflácie, energetickej krízy, covidu a vojny na Ukrajine malo drakonický dosah na ekonomiku,“ tvrdí rezort.

Upozorňujú pred prepadom ekonomiky o 4,1 percenta, čo je asi 5 miliárd eur. Slovensko by prišlo o skoro 53-tisíc pracovných miest, čím by sa zvýšila nezamestnanosť o 2 percentné body na 8 percent. Ďalej by sa zvýšila inflácia z 13,5 na 17,3 percenta.

„To sú parametre porovnateľné so štandardne veľkými hospodárskymi krízami, teraz pandémiou, predtým s hypotekárnou krízou v roku 2009,“ dodáva rezort.

Riziká provizória

  • Prepad ekonomiky rádovo o 4,1 percenta HDP.
  • Strata 52 800 pracovných miest, čo znamená rast nezamestnanosti o skoro dva percentuálne body na 8 percent.
  • Rast inflácie z očakávaných 13,5 na 17,3 percenta.
  • To sú parametre porovnateľné so štandardne veľkými hospodárskymi krízami, teraz pandémiou, predtým s hypotekárnou krízou v roku 2009.

Najkľúčovejšie sú lacné energie

Azda najviac ľudí zaujíma, či budú mať lacnejšie energie – elektrinu, plyn a teplo. Vláda síce na začiatku decembra oznámila, že cena elektriny nestúpne, plyn a teplo budú drahšie o maximálne 15 percent, no všetky detaily nepredstavila. Ešte deň pred pádom vlády schválila dve nariadenia, ktoré majú zabezpečiť dodávky energií pre obyvateľov a vybraných koncových odberateľov za zvýhodnené ceny.

Matovič Čítajte viac Ceny energií na rok 2023: Faktúry za elektrinu ostanú rovnaké. Účty za plyn a teplo stúpnu o 15 percent

Prvým je návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje limit nárastu schválenej alebo určenej ceny tepla, druhým schváleným materiálom je návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú maximálne ceny pre časť regulovanej dodávky elektriny a plynu pre vybraných koncových odberateľov a výšky taríf pre domácnosti a vybraných odberateľov elektriny.

Takisto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý definitívne koncom roka schvaľuje cenníky energií, upozorňuje, že vláda potrebuje sfinalizovať všetky potrebné kroky, aby sa domácnosti lacnejších energií dočkali.

O dotiahnutí detailov hovoria najmä dodávatelia energií. Práve tí dodávajú domácnostiam a firmám elektrinu, plyn či teplo. Iba pred pár dňami poslali Karlovi Hirmanovi list, kde ho varovali, že ani v polovici decembra nie je jasné, ako presne majú zabezpečiť lacné energie.

„Dodávatelia energií im preto nedokážu dávať cenové ponuky. Títo odberatelia, medzi ktorých patria napríklad obce a mestá či bytové kotolne, tak netušia, s akými výdavkami môžu v budúcom roku počítať. Štát síce avizoval, že im pomôže, no potrebné vyhlášky a ďalšie rozhodnutia doteraz chýbajú,“ uviedla predsedníčka Združenia dodávateľov energií (ZDE) Jana Ambrošová. Nie je podľa nej tiež jasné, kto bude znášať cenové rozdiely medzi trhovou a zvýhodnenou cenou pri elektrine a plyne a ako sa budú tieto náklady kompenzovať.

Preto upozorňuje pred krachom energododávateľov a krachom na trhu.

1. Lacná elektrina od Slovenských elektrární

Lacnejšiu elektrinu proti cenám na trhoch by mali slovenským domácnostiam dodať Slovenské elektrárne. Zaviazali sa na tom v memorande. Cena by mala byť 61 eur za megawatthodinu plus poplatky za prenos a distribúciuu. Cena za poplatky ešte nie je určená. V súčasnosti sa cena silovej zložky elektriny na pražskej burze pohybuje na úrovni 327 eur, čo je oproti zastropovanej cene viac ako 5-násobok.

Teoreticky dodávka lacnej elektriny nie je podmienená schválením rozpočtu, keďže celé to majú zabezpečiť Slovenské elektrárne. Medzitým však vláda prijala aj zdanenie výrobcov elektriny, ktorí nevyrábajú elektrinu z plynu, kam spadajú aj Slovenské elektrárne. Zdaní sa 90 percentami všetko nad úrovňou, ktorá má byť v rozmedzí od 50 do 250 eur. Konkrétnu výšku zdanenia tzv. „nadzisku“ ešte vláda neurčila.

Na to sa ozvali Slovenské elektrárne, že táto daň môže ohroziť dodávku lacnej elektriny, keďže im vláda sľúbila, že ich okrem memoranda nebude viac zdaňovať. Preto je funkčnosť celej schémy v praxi naďalej otázna.

2. Drahší plyn o maximálne 15 percent

Plyn by nemal od Nového roka zdražieť o 15 percent. V súčasnosti domácnosti platia v priemere 40 eur za megawatthodinu. Na pražskej burze sa silová zložka plynu pohybuje na úrovni 137 eur, čo je viac ako 3-násobok. Štát plánuje dodávateľom rozdiely medzi trhovou cenou a zastropovanou cenou zaplatiť. Má na to vyčlenených 1,7 miliardy eur. No detaily, ako vyššie upozornili dodávatelia združení v ZDE, stále chýbajú.

3. Lacné teplo

Teplo by malo od Nového roka zdražieť v priemere o 15 percent. Ide však o priemer, ceny tepla sa v regiónoch po Slovensku líšia. Napríklad pri Trnave je lacnejšie, lebo ho zabezpečuje atómová elektráreň Jaslovské Bohunice. Na teplo si štát pripravil v rozpočte asi 400 miliónov eur. Musí sa však schváliť.

Sľuby vlády na zastropovanie cien energií sú pomerne štedré. Nie je v nich nijaká podmienka, aby ľudia šetrili pri kúrení či svietení, čo odborníci kritizujú. Ak je niečo zadarmo, ľudia sa neobmedzujú. Napríklad v oveľa bohatšom Nemecku tamojšia vláda schválila zastropované ceny do úrovne 80 percent súčasnej spotreby, čo núti hľadať úsporu aspoň 20 percent, ak chcú mať lacnejšie energie.

plyn, oheň, sporák Čítajte viac Nemci budú mať regulované ceny energií, musia ale ušetriť 20 percent

© Autorské práva vyhradené

185 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #teplo #elektrina #zdražovanie #pád vlády