Zrejme najviac sa to podpíše na kompenzáciách pre domácnosti, firmy či verejný sektor v energetickej kríze. Lídri koalície dlhodobo varujú, že bez schváleného štátneho rozpočtu nebude možné adresovať pomoc v boji proti drahým energiám. Rovnaké obavy vyslovili aj zástupcovia zamestnávateľov či zamestnancov.
V parlamente je každým dňom menšia šanca, že sa rozpočet podarí schváliť. Menšinová vláda totiž bojuje o svoju existenciu. Vo štvrtok podvečer sa rozhodne o jej ďalšom osude. „Keď padne vláda, tak je nezmysel teraz sa púšťať do rozpočtu, lebo vám neprejde,“ vyhlásil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Povedal, že ak padne vláda, tak bude navrhovať, aby potom už o ostatných bodoch nerokovali a presunuli to až na ďalšiu riadnu schôdzu. Teda na január.
V praxi to môže znamenať, že Slovensko vstúpi do nového roka v rozpočtovom provizóriu. Na politickej scéne panuje veľká neistota, nikto v súčasnosti nevie, či sa rozpočet podarí schváliť.
Čítajte viac Prichádza druhá vlna zdražovania, ceny plynu a elektrinu stúpajú. Čo je za tým?
Denník Pravda pripravil v súvislosti s návrhom rozpočtu a hrozbou provizória sériu otázok a odpovedí.
Bude ohrozená pomoc s energiami?
Plánovaná energetická pomoc na budúci rok predstavuje osem miliárd eur. Z toho šesť miliárd smeruje pre slovenské domácnosti a dve miliardy je pomoc pre firmy. Vláda už začiatkom decembra avizovala, že ceny elektriny pre domácnosti sa budúci rok nezvýšia. Ceny plynu a tepla budú vyššie o 15 percent. Pre jednu domácnosť vychádza úspora 3 000 eur za rok.
Štát nebude každej jednej domácnosti posielať energetický šek v hodnote 3000 eur. V boji s drahými energiami si pomôže dvoma spôsobmi. Priamymi štátnymi dotáciami dodávateľom a zmluvou so Slovenskými elektrárňami. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) uisťoval, že všetko je už zahrnuté v rozpočte, a preto bude dôležité, aby ho poslanci v parlamente schválili.
V prípade, že sa rozpočet neschváli a krajina sa bude riadiť provizóriom, budú sa musieť skresať výdavky. Znamená to napríklad škrtnutie energetickej pomoci, menej peňazí do zdravotníctva, menej vlakových spojov či nenaplnenie záväzku Slovenska investovať dve percentá HDP do obrany. „Prípadné rozpočtové provizórium by ohrozilo esenciálne funkcie štátu, napríklad zdravotníctvo, a významným spôsobom by ohrozilo aj poskytnutie energetických kompenzácií,“ varuje rezort financií.
Aké škrty hrozia v provizóriu?
V prípade rozpočtového provizória musí štát hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý bol schválený na predchádzajúci rok. Výdavky by boli v prípade provizória na úrovni 27 miliárd eur, teda o osem miliárd nižšie, varuje štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek.
Každý jeden mesiac bude možné čerpať len jednu dvanástinu. Takmer nič sa neprenáša do ďalšieho mesiaca s výnimkou šiestich kategórií. Sú to napríklad sociálne dávky, poistné, náklady na financovanie dlhu, eurofondy. Celkový limit výdavkov vo výške 27 miliárd sa musí dodržať. „To spôsobí, že reakcia Slovenska bude zásadným spôsobom limitovaná, čo by malo za následok prepad hospodárstva, vyššiu infláciu a vyššiu nezamestnanosť,“ vystríhal v rozhovore pre Denník E Marcel Klimek.
Prezidentka Zuzana Čaputová označila prípadné rozpočtové provizórium za prehru všetkých. Uviedla to v správe o stave republiky, ktorú predniesla v parlamente. Zároveň dúfa v rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu.
Prídeme o miliardy z Plánu obnovy?
Pri Pláne obnovy platí pravidlo, že ak chceme peniaze, musíme splniť aj reformy, ku ktorým sme sa zaviazali. Nejde pritom o žiadne drobné, pretože celkovo môžeme prísť až o 6,6 miliardy eur na päť hlavných priorít. Všetko však môže stroskotať na tom, že Slovensko sa zaviazalo v Pláne obnovy prijať a zaviesť výdavkové limity. Platí, že jeden nesplnený míľnik môže ohroziť celú platbu.
Čítajte viac Šéfka plánu obnovy: Najťažšia reforma bola súdna mapa, u Lengvarského sme nasadili krízové riadenie
Zjednodušene ide o bič na ministrov, aby nemíňali viac, ako majú vopred stanovené. Ak by aj mali dodatočné príjmy, nemôžu ich minúť, ale musia smerovať na ozdravenie verejných financií. Formálne sa výdavkové limity schválili, ale v rozpočte na budúci rok, kde mali byť zahrnuté, nie sú. Pre vládu tak hrozí finančné či reputačné fiasko, lebo môžeme prísť o miliardy z európskych zdrojov. Pre ľudí to môže znamenať napríklad to, že nedostanú peniaze na obnovu domu, o ktorú si požiadali.
Vláda sa snaží celú situáciu hasiť tým, že prijala riešenie, že sa do rozpočtu doplní klauzula. Tá hovorí, že keď sa neuplatňujú úniové pravidlá na rozpočty členských štátov, nebudú platiť ani výdavkové limity na Slovensku.
Prečo sa zvýšia úroky za dlh?
Rozpočtové provizórium spolu s vyslovením nedôvery vlády sa môže negatívne podpísať aj na reputácii Slovenska na medzinárodných finančných trhoch. Naše verejné financie sú pod drobnohľadom finančných trhov. Investori pozorne sledujú stav našich verejných financií či politickú stabilitu. Hospodárenie Slovenska sledujú veľké zahraničné inštitúcie, veľkí investori a ratingové agentúry. Prví dvaja menovaní hráči totiž požičiavajú peniaze Slovensku. A to tak, že kupujú štátne dlhopisy. Zjednodušene, štát vytlačí tento typ cenného papiera a predá ho. Investor ho kúpi, štátu požičia peniaze, no vypýta si úrok.
Ak štát hospodári rozumne a má nízky dlh, aj úroky sú nižšie. No ak nehospodári rozumne a dlh sa začne nebezpečne zvyšovať, aj veľkí investori a inštitúcie si vypýtajú vyššie úroky. Rovnako aj v prípade, ak vidí, že v krajine prevláda politická nestabilita. To všetko sa podpisuje pod nárast „obsluhy“ nášho dlhu.
Prečo máme v návrhu najvyšší deficit v eurozóne?
Na rok 2023 počíta rozpočet s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 26,7 miliardy eur, výdavky budú 35 miliárd eur, čo predstavuje deficit 8,3 miliardy eur.
Krajiny eurozóny každoročne predkladajú Európskej komisii svoje rozpočty. Slovenský návrh rozpočtu plánuje najväčší schodok v celej eurozóne. Deficit na rok 2023 je na úrovni －6,4 percenta hrubého domáceho produktu. Pred nami je Belgicko a Malta, ktoré počítajú s vyše päťpercentným schodkom. Írsko a Cyprus rozpočtujú prebytkové hospodárenie.
Účet za pandémiu vystrelil hrubý verejný dlh Slovenska na rekordných 62,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2021. Návrh rozpočtu očakáva, že už v roku 2022 klesne na úroveň 59,4 percenta HDP. Klesajúci trend verejného dlhu by mal pokračovať aj v roku 2023. Je to práve vysoká inflácia, ktorá môže aj v budúcom roku pôsobiť ako hlavný faktor skresávajúci náš verejný dlh. Deficit sa tak v plnej miere nepretaví do nárastu zadlženia a hrubý dlh klesne pod úroveň 58 percent HDP.
Ak by veľká časť opatrení na kompenzáciu rastu cien energií bola hradená z eurofondov, dlh by mohol poklesnúť výraznejšie, píše sa v návrhu rozpočtu. Slovensko dostalo od Európskej komisie zelenú a môže použiť 1,5 miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov na kompenzácie.
Čo rozpočtu vyčítajú odborníci?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vidí rozpočet na rok 2023 realisticky – teda nevidí vážne problémy. Horšie je to s ďalšími rokmi. Na rok 2025 nie je podľa rady bez dodatočných opatrení realistický. Zároveň upozorňuje, že rozpočtu opäť chýba plán konsolidačných opatrení. Zjednodušene to, ako budeme znižovať náš historický dlh.
Dlhodobo a opakovane rozpočtová rada upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Inými slovami jej chýba presne stanovené opatrenia na nasledujúce roky, ktoré by pomohli znižovať dlh Slovenska. Vláda taktiež podľa nej nedeklarovala, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy. „Bolo by najlepšie modernizovať ústavný zákon, aby sa dlhová brzda zosúladila s výdavkovými limitmi. No zatiaľ posun nevidíme,“ vyhlásil predseda rozpočtovej rady Ján Tóth.