Parlament schválil veľké zmeny v príplatkoch za prácu. Zamestnanci si môžu prilepšiť o desiatky eur

Zamestnanci sa môžu tešiť vyššej mzde. Prilepšia si na príplatkoch za prácu cez sviatky či víkendy. Výpočet minimálnej mzdy sa však meniť nateraz nebude. Dohodli sa na tom poslanci Smeru s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny. Zmeny v opozičnom návrhu tiež nastali v tom, že zamestnávateľom dajú pol roka na prípravu k pridaniu na príplatkoch.

07.12.2022 18:15
Igor Matovič, parlament, OĽaNO Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (17)

Národná rada v stredu schválila novelu Zákonníka práce, ktorú predložili poslanci opozičného Smeru. Príplatky ku mzde sa tak „rozmrazia“. Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Vláda pred dvomi rokmi zamestnancom zastavila rast príplatkov spolu s minimálnou mzdou z dôvodu pomoci firmám zvládať ekonomicky náročnú situáciu, ktorú spôsobila pandémia Covidu-19. Od januára 2023 by sa mali znovu napojiť na rast minimálnej mzdy.

Pre zamestnancov je to dobrá správa, no zamestnávatelia sa hnevajú. Stále bojujú s vysokými cenami vstupov a energií. Mnoho z nich navýšenie nákladov môže zruinovať. „Viem vám garantovať, že to bolo prejednané s odbormi a oni nás podporia,“ uviedol v parlamente navrhovateľ Martin Nemky.

SR Bratislava financie dôchodok európsky TK Krajniak BAX Čítajte viac Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu

Návrh taktiež podporil aj poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). „Vítam to, že aj po rokovaní s Krajniakom sa podarilo dostať na stôl kompromis, že vypustia zóny minimálnej mzdy. Čas na rozmrazenie príplatkov bude pol roka, zamestnávatelia majú teda pol roka na to, aby sa pripravili,“ uviedol. Vraví, že rozumie, že podnikateľské prostredie nebude spokojné.

Poslanec Ján Richter (Smer) podotkol, že príplatky boli zmrazené, nie zrušené. Zároveň poznamenal, že rozdiel medzi ministerským návrhom výšky príplatkov a tým, ktorý prešiel v parlamente, je napríklad za prácu v nedeľu 0,44 eura na hodinu. „Skutočne to nie sú žiadne prostriedky a peniaze, ktoré majú niekoho zruinovať,“ zdôraznil. Strana eviduje aj požiadavky pekárov, ktorými sa plánuje zaoberať.

Schválené „rozmrazenie“ mzdových zvýhodnení novelou Zákonníka práce je podľa Konfederácie odborových zväzov SR len návratom k úprave, ktorá bola už niekoľko rokov predtým uplatňovaná. „Preto návrat k právnej úprave, ktorá platila do roku 2020, vnímame v súčasnej situácii najmä extrémneho rastu cien ako cestu k zvýšeniu príjmu a tým pádom aj životnej úrovne zamestnancov a ich rodín," uviedli odborári v reakcii na schválenie zmeny v NR SR.

O koľko budú vyššie platy?

Poslanci zo strany Smer Martin Nemky a Boris Susko podali opozičný návrh k novele Zákonníka práce. Od novej minimálnej mzdy by sa mali odrážať aj príplatky, ktoré sa snažia poslanci opozičnej strany presadiť. Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na peniaze navyše, pokiaľ pracuje v noci, má sťažené podmienky, pracuje cez víkend alebo cez sviatok.

„Podstata zhoršenia odmeňovania spočíva v zmene určovania výšky príplatkov: namiesto jeho naviazania na vývoj minimálnej mzdy zákonodarca ustanovil pevné sumy, ktoré sa od roku 2020 nemenili, zatiaľ čo minimálna mzda rastie. V dôsledku takto nastaveného mechanizmu sa reálna výška príplatkov za posledné dva roky znížila, k čomu prispela najmä bezprecedentná inflácia. Keďže rast cien bude pokračovať aj v nasledujúcom období je zrejmé, že reálna výška príplatkov sa bez zmeny bude naďalej znižovať a dá sa očakávať, že onedlho klesne na polovicu úrovne z roku 2020,“ vysvetľujú zámer poslanci v dôvodovej správe.

Príplatok za prácu v sobotu sa zvýši minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej aby bola vo výške 45 percent minimálky za hodinu. Okrem iného sa príplatok za nedeľu zvýši na najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Zamestnanec tak za dve osemhodinové pracovné zmeny odpracované v sobotu v jednom mesiaci v roku 2023 dostane za dotknutý mesiac mzdové zvýhodnenie k svojej dosiahnutej mzde, a to namiesto súčasných 28,64 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,79 € x 16 hodín), nové mzdové zvýhodnenie vo výške 32,18 € (navrhovaných 50 % zo sumy 4,023 € x 16 hodín), uviedol pre Pravdu Pavol Daubner, partner advokátskej kancelárie Vojčík & Partners.

potraviny Čítajte viac Potravinárske komory a zväzy obchodu prosia poslancov: Príplatky pre zamestnancov nezvyšujte

Ďalej vypočítal, že za hodinu práce vykonanej v nedeľu by si zamestnanec mohol prilepšiť na mzdovom zvýhodnení o 4,023 € (navrhovaných 100 % hodinovej minimálnej mzdy), namiesto súčasných pevne určených 3,58 €. V prípade vykonávania práce v nedeľu v rozsahu celkovo 16 hodín v jednom mesiaci v roku 2023 by rozdiel v zamestnancovej mesačnej mzde predstavoval sumu 7,09 € oproti súčasnému stavu.

Ak by, ale ako uvádza Daubner, zamestnanec odpracoval v jednom mesiaci v budúcom roku napríklad päť osemhodinových nočných zmien, mzdové zvýhodnenie za vykonanú nočnú prácu by po novom mohlo predstavovať sumu 64,36 € (navrhovaných 40 % zo sumy 4,023 € x 40 hodín). Súčasná platná právna úprava by zamestnancovi za nočnú prácu vykonanú v takomto rozsahu priznala mzdové zvýhodnenie vo výške 57,20 € (terajšie mzdové zvýhodnenie vyjadrené pevnou sumou 1,43 € x 40 hodín).

Zamestnávateľom hrozí krach

Zamestnávatelia však protestujú proti vyšším príplatkom. Dusia ich vysoké účty za energie a teraz im štát prikáže viac platiť aj na zamestnancov. Na stranu zamestnávateľov sa postavil aj poslanec Ján Oravec (SaS). „V tomto prípade máme dočinenia s návrhom, ktorý je nedomyslený a neodkomunikovaný. Môže zamestnancom uškodiť,“ uviedol.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) už niekoľko týždňov verejne upozorňuje na nedostatky poslaneckého návrhu z dielne Smeru. Sporne vnímajú predovšetkým to, že navrhované rozmrazenie mzdových príplatkov prešlo v parlamente v časoch extrémnej inflačnej a energetickej krízy.

dôchodca, žiaci, práca, lekcia Čítajte viac Hromadne prepúšťania a likvidácia miest. V parlamente sa rokuje o nebezpečnom návrhu, tvrdí RÚZ

Sektor HoReCa tiež kritizuje prijatie novely Zákonníka práce, upozorňuje, že rozmrazenie mzdových príplatkov bude stopka pre množstvo prevádzok. „Je absurdné, že v súčasnom období extrémneho zvyšovania nákladov, majú zamestnávateľom takýmto spôsobom skokovo rásť ďalšie výdavky. Zmena zákona azda najvýraznejšie zasiahne práve do činnosti prevádzok v cestovnom ruchu, pre ktoré je typická práve práca počas víkendov a sviatkov, kedy je dopyt zo strany zákazníkov, pochopiteľne, vyšší. Mnohé prevádzky už dnes nedokážu preniesť zvýšené náklady spôsobené infláciou do cien svojich služieb, pretože by boli nepredajné. Práve to je jeden z dôvodov, prečo mzdy v gastro sektore ako jedinom odvetví stagnujú a nerastú,“ vysvetľuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácii Slovenska, Marek Harbuľák.

Zároveň upozorňuje, že sektor HoReCa sa ešte stále nevyrovnal s negatívnymi dôsledkami pandémie. Následne prišla aj inflačná a energetická kríza – podniky pritom napriek prísľubom doposiaľ nedostali žiadne reálne kompenzácie neúnosných nákladov za elektrickú energiu a plyn.

Mnohí zamestnávatelia postupne svoje prevádzky dočasne zatvárajú, ďalšie prežívajú zo dňa na deň „na dlh“. Sektoru navyše ešte stále chýba viac ako 20-tisíc zamestnancov, ktorí z odvetvia odišli. Získať ich späť sa prevádzkam nedarí – vyššie mzdy jednoducho nedokážu zaplatiť. „Zvyšovanie príplatkov v praxi spôsobí ďalšie zdraženie celkovej ceny práce a zvýšenie nákladov pre podnik. Mzdy zamestnancov v cestovnom ruchu budú aj naďalej stagnovať, čo môže prispieť k ďalšiemu odlivu pracovníkov. Je preto potrebné si položiť otázku či tieto opatrenia skutočne niekomu pomôžu,“ zdôrazňuje Harbuľák.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #zamestnanci #zamestnávatelia #príplatky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy