Rast cien bývania v prvom polroku 2022 bol nielen mimoriadny, ale aj plošný, pripomína banka. „V tomto období bol robustný rast cien bývania prítomný vo všetkých regiónoch Slovenska a týkal sa tak krajských miest, ako aj vidieka. Rastúce ceny zaznamenali všetky typy domov aj bytov, pričom podobným tempom sa zvyšovali ceny bytov všetkých veľkostí,“ dodáva NBS.
Čítajte viac Vplyv inflácie na domácnosti: Niektorým zoberie 200, 400 až 600 eur, ukazujú prepočty NBSSituácia sa ale toto leto otočila a v súčasnosti realitný trh výrazne ochladol. Najmä kvôli dvom faktorom: Ceny narástli až príliš veľa a v priebehu pár mesiacov zdraželi hypotéky dvoj- až trojnásobne. To bolo až priveľké „sústo“ pre mnoho záujemcov o bývanie.
Ceny síce túto jeseň medziročne narástli zase o viac ako pätinu, no medzi letom a jeseňou už iba stagnovali. A tak najmä ceny bytov v krajských mestách začali klesať. V Bratislave sa napríklad od júna do októbra priemerná cena starého bytu v hlavnom meste znížila o tri percentá. Prepadal sa aj predaj bytov v novostavbách v hlavnom mesta – o 60 percent. „Rýchlosť predaja sa spomalila a počet inzerátov v ponuke začal po dlhšom čase narastať,“ hodnotí situáciu banka.
Prirodzene tak dostupnosť bývania klesla. Zatiaľ čo v júni 2021 si jednotlivec s mediánovým príjmom mohol dovoliť kúpiť byt s rozlohou 78 štvorcových metrov, v júni 2022 to bolo už len 56 metrov. Medzi krajmi sú však veľké rozdiely, keďže inak sa zarába v Bratislave a inak v Medzilaborciach.
Obyvatelia Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja s mediánovou mzdou majú stále podiel splátky na prijateľnej úrovni vo výške približne 30 % čistej mzdy. Najvyššie náklady na splácanie úveru vzhľadom na príjmy majú obyvatelia Bratislavského, Košického a Prešovského kraja. Za posledných desať rokov sa však najviac zhoršila situácia v Žilinskom a Prešovskom kraji,“ vysvetľuje situáciu NBS.
Čítajte viac Prichádzajú 14. dôchodky. Kedy presne dorazia, čo treba spraviť a aká bude ich výška?Regulátor tvrdí, že na trhu s nehnuteľnosťami sú nerovnováhy. Čo znamenajú? Zjednodušene, keď ľudia veľmi dobre zarábajú a čoraz viac ich pracuje a úvery sú lacné, vtedy ceny bývania rastú a je to pochopiteľné. No keď začala „hrýzť“ inflácia, ktorá ukrajovala z miezd, ubúdalo pracujúcich ľudí, ceny bývania nespomaľovali, ale rástli ďalej, ako keby sa nič nestalo.
Ekonómovia prepočítali, že ceny bývania sa takto odtrhli od spomínaných „fundamentov“. Ak by ceny bývania rástli podľa nich, boli by priemerne zhruba o 600 eur za štvorcový meter nižšie, ako sú teraz. Boli by vo výške niekde okolo 1¤900 eur za meter a nie zhruba 2 500 eur, ako sú v súčasnosti.
Logicky by sa dalo očakávať, že ceny bývania zamieria nadol a byty a domy budú lacnejšie. No také priamočiare to podľa analytikov nebude. „Čo očakávame ďalej? Pre nás je dôležité, či nastane šok formou nejakej prudkej korekcie. To by malo vplyv aj na stabilitu bánk. No zatiaľ to neočakávame, pokiaľ bude trh práce stabilný. Alfou a omegou trhu nehnuteľností je to, či majú ľudia prácu. Pokiaľ ju majú, tak neočakávame, že by trh mohol klesnúť,“ vysvetľuje šéf odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska Marek Ličák.
Prílišný pokles cien neočakáva ani šéf veľkého developera YIT Milan Murcko. Pre denník Pravda povedal, že v Bratislave je záujem o byty stále veľký, pričom dlho trvajú papierovačky a stavebné povolenia. Navyše, ak by došlo k ochladeniu záujmu, developeri by nepúšťali na trh veľa bytov naraz, ale iba postupne, čím by spomalili rast ich cien.
Čítajte viac Šéf veľkého developera: Predaj bytov síce klesol, lebo ľudí trápi neistota, no nečakajme, že ich ceny poklesnú