Ekonóm PS Hellebrandt: Dajme ľuďom balík peňazí, nech ich použijú, na čo chcú, no ceny na trhu nechajme tak

Tomáš Hellebrandt pôsobil v Útvare hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod ministerstvo financií a ktorý kontroluje míňanie verejných inštitúcií. Z rezortu odchádza do politiky, do Progresívneho Slovenska, po tom, čo ho nahnevalo, že minister financií nepočúva názory odborníkov z jeho útvaru.

27.11.2022 14:38
Tomáš Hellebrandt, analytik Progresívneho... Foto:
Tomáš Hellebrandt, analytik Progresívneho Slovenska.
debata (58)

V rozhovore pre Pravdu vysvetľuje, aké témy chce prinášať a čo sú najväčšie problémy Slovenska. „Veľa dávame na plošné dávky, no málo pomáhame ľuďom v núdzi. Pomer dávok v hmotnej núdzi k priemernému príjmu je u nás jeden z najnižších v EÚ,“ hovorí Hellebrandt.

Pozerávate futbalové zápasy na majstrovstvách sveta v Katare?

Nepozerávam.

Prečo?

Nie som veľký futbalový fanúšik, ale hlavne z morálnych dôvodov. Vyrastal som v Dubaji, čiže na vlastné oči som videl, v akých podmienkach tam pracujú migranti z ázijských krajín, napríklad z Bangladéša. Na staveniská vozia robotníkov v autobusoch pre dobytok, bez klímy v lete, keď je 40 stupňov.

Prečo ste prestali pracovať na ministerstve financií?

Minister Matovič nemal záujem o diskusiu hlavne v témach, ktoré vnímal ako svoje srdcovky. Keď nemôžem participovať na interných diskusiách o dôležitých rozhodnutiach a zároveň som obmedzený vo verejnom vyjadrovaní, tak práca analytika je potom dosť o ničom. Zlom prišiel po hlasovaní v parlamente o rodinnom balíčku, ktorý schválili poslanci s pomocou fašistov, a k pocitu zbytočnosti sa pridal aj pocit hanby. Povedal som si dosť.

Matovič Heger Kollár Čítajte viac Hlasovanie o dôvere vlády? Možno už v máji. Matovičov rozpočet má čo naprávať

Robili ste analýzu k rodinnému balíčku. Na čo ste prišli?

Iniciatívne sme pripravili k nemu podklady, ale nemali sme od pána Matoviča žiadnu odozvu. Keď sme sa to snažili zverejniť ako komentár, tak nám to vedenie stoplo.

Kto vám to stopol?

Neskúmal som, kde sa to zaseklo, bývalý šéf ÚHP Štefan Kišš mi iba povedal, že zatiaľ na zverejnenie nemáme súhlas.

Na čo ste v analýze prišli? Keď Matovič prichádzal so svojím balíčkom, minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vtedy povedal, že pomôže ženám rodiť viac detí a dokonca povedal, že toto bude generácia Matovičových detí.

Áno, túto frázu si pamätám. Spravil som rešerš literatúry na túto tému, ktorá hovorí, že daňové úľavy a dávky nie sú najlepším nástrojom na zvýšenie pôrodnosti, lebo rozhodnutia ohľadom materstva závisia od toho, do akej miery majú matky možnosť kombinovať materstvo s prácou. Politiky, ktoré sú dobré pre pôrodnosť, sú také, ktoré ženám uľahčujú túto kombináciu. Konkrétne dostupnosť miest v jasliach a v škôlkach, flexibilné pracovné úväzky a tiež zapájanie otcov do starostlivosti o deti. Najprogresívnejšie krajiny pochopili, že bremeno materstva musia ženám uľahčiť, a dnes majú aj vyššiu zamestnanosť žien, aj vyššiu pôrodnosť ako Slovensko.

VIDEO: Po Husákových deťoch príde éra Matovičoých detí, prognózoval v máji Vlčan.

Vyššie prídavky na deti a vyšší daňový bonus. To sú dve opatrenia, ktoré tvoria Matovičov balíček. Budú mať aspoň nejaký pozitívny efekt?

Rodiny v dnešnej situácii určite ocenia viac peňazí od štátu. Keď sa však hovorí o boji proti inflácii, pomoc má byť cielená. Lebo plošná pomoc zvyšuje celkový dopyt, a tým aj infláciu. Finančná situácia rodín sa teda zlepší, ale dávky a bonusy nevynahradia chýbajúci príjem, keď žena je nútená byť doma a starať sa o dieťa. Mám pocit, že tu išlo skôr o kupovanie voličov.

Slovnaft rafinéria Čítajte viac Prichádza embargo a strop na ruskú ropu. Čo to spraví s cenami benzínu a nafty?

Keby ste boli minister financií, ako by ste bojovali proti zdražovaniu?

Riešenie sa nedá napísať od stola a bez toho, aby človek vedel, aké dáta má k dispozícii. Ak chceme cieliť pomoc, či už na základe príjmu, alebo predošlej spotreby, musíme vedieť, či máme potrebné dáta, aby sme to vedeli spravodlivo nastaviť.

Ale aj minister bez kompletných dát musí robiť rozhodnutia. Nemôže sa na to vyhovárať.

Pomoc by som skúšal cieliť minimálne na spodnú polovicu alebo dve tretiny obyvateľstva podľa príjmu. Nárast cien energií na trhoch je taký masívny, že aj strednú triedu je potrebné ochrániť. Ale keď hovoríme o plošnom stropovaní cien elektriny a plynu, tak najväčší spotrebitelia sú bohatší ľudia s veľkými domami a bazénmi. Tí naozaj nepotrebujú pomoc. Stanovil by som teda hranicu na základe príjmu, ale to by bolo treba zrejme kombinovať s dátami o predošlej spotrebe, lebo inú spotrebu má nový byt v Bratislave a inú starý rodinný dom pod Tatrami.

Čiže ceny energií by ste nezastropovali plošne?

V ideálnom svete by domácnosti dostali balík peňazí, ktorý im vykompenzuje stratu kúpyschopnosti v dôsledku vysokých cien energií, no nechala by sa im sloboda, aby sa sami rozhodli, na čo tie peniaze použijú. Ceny by však ostali na trhovej hodnote. Keď sú ceny vysoké, motivujú ľudí šetriť, a to v aktuálnej situácii potrebujeme. Ľuďom treba pomôcť s príjmami, nie dotovať spotrebu stropovaním cien.

Čiže plošne by ste ich nezastropovali pre všetkých?

Ak nemáme dostatočne kvalitné a prepojené dáta, ktoré by umožnili presne cieliť pomoc, a bolo by riziko, že niektoré domácnosti by prepadli sitom pomoci, bolo by potrebné riešiť aj ceny, a nenechať ich na astronomických hodnotách. Niektorým by to veľmi poškodilo. Vtedy by bolo dobré opatrenia kombinovať. Čiže ceny by sa dali zastropovať, no na vyššej úrovni ako dnes, a zároveň by sme domácnostiam ponúkli priamu finančnú pomoc. Aj stropovanie cien je možné zacieliť. Napríklad ohlásená pomoc vlády pre firmy je plošná, no v princípe sa dá obmedziť iba na niektoré z nich. Ale tieto riešenia sú takou dočasnou náplasťou.

Čiže peňažná pomoc je iba taký ibalgin, pričom treba spraviť ráznejší chirurgický rez a odstrániť koreň problému? Čo je to?

Z dlhodobého hľadiska je potrebné investovať do alternatívnych zdrojov energií. Cena plynu, na ktorú sme boli pred ruskou inváziou zvyknutí, sa už nevráti. Bude to bolestivé, ale je to aj príležitosť. A to aj z dôvodu klimatickej krízy. Súčasné technológie, obavám sa, nám nebudú stačiť, aby sme v boji s ňou zvíťazili. Treba investovať do základného výskumu a do technológií.

krb, kúrenie, dobré bývanie, Čítajte viac ÚRSO ukázal, kto sa prepadne do energetickej chudoby. Odhady hovoria až o vyše 430-tisíc domácnostiach (+ príklady)

Mali by ste odvahu povedať ľuďom, že idete dvíhať dane preto, aby sme odvrátili klimatickú krízu a prešli na zelenšiu ekonomiku?

Je to legitímna súčasť portfólia riešení, ale v Progresívnom Slovensku budeme prednostne hľadať zdroje v efektívnejšom využívaní existujúcich príjmov rozpočtu.

Čo si myslíte o návrhu rozpočtu na budúci rok?

Mám niekoľko výhrad. Po prvé, rezervy v kolónke všeobecná pokladničná správa sú najväčšie v histórii, a časť môže by použitá na financovanie ďalších pokútnych atómoviek. Po druhé, rodinný balíček vytesnal z rozpočtu dôležité opatrenia v školstve a zdravotníctve, ktoré na rozdiel on neho mali pečiatku hodnoty za peniaze. Po tretie, deficit je vyšší, ako by bol, keby platili pravidlá rozpočtovej zodpovednosti vrátane výdavkových limitov. Štvrtý problém sa týka konsolidácie verejných financií. Vláda povedala čo, ale nepovedala ako. V rokoch 2024 a 2025 plánuje ušetriť dve miliardy eur, no nepovedala, ako to chce dokázať.

Keby ste boli poslanec, hlasovali by ste za rozpočet? Predstavitelia vlády hovoria, že kto nebude hlasovať za rozpočet, nepomôže domácnostiam, firmám, zdravotníkom a ani nikomu.

Je to falošná dilema a vydieranie. V druhom čítaní je možné zákon o rozpočte upraviť. Ak by sa zapracovali výdavkové limity a pravidlá na využitie rezerv, tak možno áno. Aby jednoducho nemal Igor Matovič v predvolebnom roku voľnú ruku míňať peniaze, ako si zmyslí.

Keďže ste expert na sociálnu oblasť a inklúziu, čo mala vláda v tejto oblasti spraviť a neurobila?

Zrejme najväčší pokrok na papieri sa urobil vo vzdelávaní. V pláne obnovy máme komponent inkluzívne vzdelávanie, kde je veľa užitočných reforiem. No problém je, že nie sú isté financie, napríklad na pomoc deťom so špeciálnymi potrebami – sociálne či zdravotne znevýhodnené – alebo také, ktoré napríklad potrebujú pomoc psychológa. Aj kvôli rodinnému balíčku nie sú peniaze na to, aby takéto deti dostali kvalitné podporné tímy v školách. Lebo peniaze z plánu obnovy môžu ísť na výstavbu škôl a škôlok, ale personál do nich musí zaplatiť štát. A táto reforma je teraz ohrozená. Na jednej strane vláda hovorí, ako podporuje rodiny s deťmi, no na druhej strane uprednostňuje regresívne sociálne dávky pred kvalitnými školami, ktoré by deťom zabezpečili rovnejšie príležitosti hneď na začiatku.

Kde ešte štát zlyháva v sociálnej oblasti?

Chýba nám poriadny príspevok na bývanie. Máme ho v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi, ale tá je dostupná iba malej časti chudobných ľudí. Zhruba 60-tisíc je takýchto príjemcov. V iných krajinách je tento príspevok samostatný a zahŕňa oveľa širšie spektrum domácností. Iba dve ďalšie krajiny v EÚ takýto príspevok nemajú, treťou je Slovensko. Čo viem, tak analytici na ministerstve práce pripravili nejaké návrhy, no zjavne o to minister Krajniak nemá záujem. V PS sme pred letom pripravili návrh zákona, ale v parlamente zostal bez povšimnutia.

SR vláda 77. schôdza rokovanie krajniak milan Čítajte viac Krajniak otvorene priznal, že vetoval zákon, ktorý mal krotiť míňanie. Brusel nám môže stopnúť stámilióny

Je Slovensko sociálny štát?

Keby som odpovedal analyticky, tak poviem, že výdavky na sociálne zabezpečenie ako podiel hrubého domáceho produktu sú veľmi blízko priemeru EÚ, ak zohľadníme rozdiely v demografii, teda skutočnosť, že na Slovensku máme stále relatívne menej dôchodcov.

A teraz to skúste jednoducho oznámkovať.

Dva mínus.

Čakal som horšie hodnotenie.

V objeme zdrojov sme zhruba v strede rebríčka, ale napríklad v pomoci pre ľudí v sociálnej núdzi sme na posledných priečkach v rámci EÚ. Priority sú u nás nastavené trochu inak. Veľa dávame na plošné dávky, no málo pomáhame ľuďom v núdzi. Pomer dávok v hmotnej núdzi k priemernému príjmu je u nás jeden z najnižších v EÚ.

Aké ekonomické témy chcete otvárať v politike, sú medzi nimi aj nejaké revolučné zmeny?

Myslím si, že revolučných nápadov tu máme už dosť. (smiech)

Myslíte asi nápady ministra financií Igora Matoviča.

Áno, rodinná revolúcia dopadla, ako dopadla. Bola pretláčaná bagrom, bez diskusie, bez riadneho legislatívneho procesu a schválená aj vďaka fašistom. Takéto revolúcie odmietam. Reformy sú potrebné, ale treba prinášať riešenia, ktoré sú overené, a inšpirovať sa krajinami, kde to funguje. Lebo revolúcia často býva nekontrolovaný proces.

Súhlasím, tak skúste povedať, čo chcete presadiť a zmeniť.

Ako som spomínal v rodinnej politike – štruktúru výdavkov treba posunúť k vyšším investíciám do kapacít starostlivosti o deti v predškolskom veku, k zavádzaniu flexibilných foriem práce pre rodičov a k motivácii k väčšej angažovanosti otcov do starostlivosti o deti. Toto by pomohlo riešiť viacero problémov – od spomínanej pôrodnosti, chudoby, ale aj rodovej nerovnosti v odmeňovaní. Druhá oblasť – sociálny systém. Treba otvoriť širšiu diskusiu o tom, čo je minimálny životný štandard nevyhnutný pre ľudskú dôstojnosť. Štát by mal zabezpečiť, aby pomoc v hmotnej núdzi spolu s prídavkom na dieťa a pri aktivácii rodičov dosiahla úroveň životného minima. Pretože aktuálne je pomoc v hmotnej núdzi ďaleko pod hranicou životného minima.

igor matovič, matovič, Čítajte viac Zhodnotili Matovičov rozpočet. Chýbajú výdavkové limity, konsolidácia aj plán na zníženie dlhu

Od januára 2023 by mali byť prídavky na deti vo výške 60 eur na deti do 18 rokov a daňový bonus by mal byť vo výške 140 eur, no nie pre všetky deti. Ak by ste sa dostali do vlády, čo by ste s týmto nastavením robili?

Toto je luxus, ktorý zaviedol Matovič. V pomere k HDP budú rodinné dávky a bonusy patriť medzi najštedrejšie v EÚ. Ak chceme riešiť viac škôlok či uľahčiť rodičom flexibilnejšie pracovať, nemôžeme to robiť tak, že budeme do tejto oblasti nalievať ďalšie peniaze. Bude potrebné popresúvať zdroje v rámci politík na podporu rodín a zamerať sa na opatrenia, ktoré rodinám pomôžu najviac.

Čiže ak by vám analýza ukázala, že štát nemá na vyšší bonus a prídavky, znížili by ste ich? Otázka je, či by ste mali odvahu ľuďom povedať, že budú mať o sto eur menej v peňaženke, ale ich deti budú mať opravenú strechu v škôlke a lepších učiteľov v škole.

Určite áno. Ale ľudia tieto chýbajúce služby už cítia ako obmedzenie a tiež vnímajú, že kvalitné vzdelanie je pre budúcnosť ich detí kľúčové a tu máme obrovské rezervy. Ja by som nemal problém s tým, aby som toto ľuďom povedal. No na politickej úrovni budeme robiť rozhodnutia najprv v rámci strany. Štátnický prístup je taký, ktorý verejnú mienku aj pozitívne formuje, nielen na ňu reaguje.

Vidíme, že štáty na seba berú úlohu, aby vykryli straty kvôli vysokým cenám energií. Bude úloha štátu do budúcnosti stále narastať?

Dnes už mainstreamový názor v ekonómii hovorí, že štát musí ekonomické výkyvy tlmiť.

Čiže asi ste viac keynesiánec ako hayekovec.

Ja som určite viac keyenesiánec, aj keď možno je to tým, že som študoval v Británii, kde je Keynes obľúbenejší. Či treba viac štátu, alebo menej, závisí od konkrétneho problému, v tomto som pragmatik. Inštitúcie a regulácie, ktoré podporujú inovačný potenciál ekonomiky a kvalitu života ľudí, je možné nastaviť rôzne. Napríklad Spojené štáty majú úplne iný druh kapitalizmu ako škandinávske štáty, ale oba modely sú v istom zmysle úspešné.

Čiže nie je kapitalizmus ako kapitalizmus a na detailoch záleží?

Presne tak. Osobne by som neočakával ďalší výrazný nárast úlohy štátu. Skôr by som očakával nárast úlohy medzinárodných inštitúcií, pretože väčšina výziev, ktoré nás čakajú, má medzinárodný charakter. Spomeniem napríklad migračnú krízu, klimatickú krízu či tému daňových únikov.

Ako sa pozeráte na klimatickú krízu? A ako by ste ju vyriešili?

Tú ťažko sám vyriešim (smiech). Tento problém treba riešiť na globálnej úrovni alebo aspoň v rámci širokej koalície ochotných štátov. Žiaden štát nedokáže klimatické zmeny zmierniť sám. Treba to aj ľuďom vysvetľovať, že sa to týka každého, robiť osvetu, v čom je na našej politickej scéne PS lídrom. Ekonóm by povedal, že riešením je zdaniť zdroj emisií, a to v takej miere, aby cena zohľadňovala nielen náklady na ťažbu a distribúciu fosílnych palív, ale aj spoločenské náklady spojené s emisiami a ich negatívnymi dosahmi na životy ľudí. To by tiež umožnilo znížiť iné dane, napríklad z práce. Koľko by stál napríklad liter benzínu, keby sa takáto daň zviedla, vám ale neviem povedať.

lng terminal Krk Čítajte viac Prečo je lacný plyn z USA v Európe štyrikrát drahší? Politico hľadalo odpoveď, kto na ňom zarába

Zdanili by ste viac napríklad benzín či naftu, alebo SUV autá?

Z pohľadu znižovania emisií nemá príliš ekonomický zmysel zdaňovať autá, keďže zdrojom emisií je palivo, nie auto samotné. Ak zdaníme palivo, majiteľ SUV, ktorý má vyššiu spotrebu, by platil aj viac daní.

Akých svetových ekonómov sledujete?

Veľmi uznávam amerického ekonóma Joea Stiglitza.

Akú knihu teraz čítate?

Teraz som dočítal knihu od Jonathana Haidta Morálka ľudskej mysle. Myslím si, že v kontexte kultúrnych vojen je výborná na pochopenie toho, čo sa deje z psychologického a evolučného hľadiska.

O čom v súčasnosti debatujú svetoví ekonómovia, aké problémy riešia?

Existuje skupina ekonómov, ktorí sa volajú noví keynesiánci. Sem patrí okrem Stiglitza napríklad aj Larry Summers, Janet Yellen či Greg Mankiw. Matematicky rozviedli teoretické myšlienky Johna Keynesa, kedy trh zlyháva, a ako to vplýva na ekonomické výkyvy.

Tomáš Hellebrandt

Foto: Ivan Majerský
Tomáš Hellebrandt, analytik Progresívneho Slovenska

Študoval ekonómiu na Oxforde a London School of Economics. Pracoval ako analytik v Londýne a Washingtone a po desiatich rokoch sa vrátil na Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #Progresívne Slovensko #Tomáš Hellebrandt
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy