Rada vníma, že žijeme vo vojne a energetickej kríze, preto deficit na budúci rok vo výške 6,7 hrubého domáceho produktu (HDP) vníma realisticky. Vláda si totiž vyčlenila 3,4 miliardy eur iba na pomoc s vysokými cenami energií.
Čítajte viac Nová pomoc pre domácnosti. Kto chce lacnejší plyn, má pár dní na prihlásenie
No čo jej prekáža viac, je, že Matovičov rezort v rozpočte vôbec nehovorí o tom, ako v ďalších rokoch bude šetriť a upratovať verejné financie. Na úvod treba povedať, že hrubý dlh krajiny bude v najbližších rokoch klesať, a to najmä vďaka inflácii.
Rozpočet na roky 2023 až 2025 je predložený na rokovanie poslednej schôdze parlamentu. Koalícia nemá zatiaľ dostatočný počet hlasov v pléne, aby ho presadila. Je otázne, či prejde, či sa bude ešte meniť alebo či krajina skončí v rozpočtovom provizóriu.
Denník Pravda sa pozrel na kľúčové nedostatky v rozpočte verejnej správy:
1. V nesúlade s výdavkovými limitmi
Výdavkové limity hovoria o tom, že štát nemôže míňať nad určitú hranicu. Síce si to koalícia v parlamente odhlasovala, konkrétna metodika v praxi, ktorá určí, aký je ten limit, neexistuje. Preto hrozí, že stovky miliónov z plánu obnovy nám Európska komisia nepošle. Toto vyčíta ministerstvu aj RRZ. „Dohoda na metodike nie je,“ povedal predseda RRZ Ján Tóth. Prečo sa teda nedohodli? Od 14. júla totiž Rada nemá žiadne informácie z ministerstva financií.
Čítajte viac Bývalý analytik ministerstva financií o svojom konci: Posledná kvapka bolo hlasovanie o rodinnom balíčku
Minulú nedeľu sa už de facto priznali, že ich zavedenie blokuje Sme rodina. Sám Matovič priznal, že to hnutie vetovalo na koaličnej rade. „Nie je politická vôľa ich zaviesť do praxe,“ priznal Tóth. Minister práce za Sme rodina Milan Krajniak tvrdil, že by v budúcom roku musel zoškrtať 500 miliónov v sociálnych dávkach, no Tóth hovorí, že to nie je pravda a číslo nie je presné. Podľa neho ide skôr o 200 miliónov eur. Navyše, nemuseli by sa iba škrtať sociálne dávky, ale mohli by sa napríklad zvýšiť príjmy štátnej kasy.
2. Rozpočtové ciele v súlade s odhadom výdavkových limitov
Aj keď sa na metodike nedohodli, to neznamená, že by mali vládu v praxi obmedzovať v budúcom roku. „Výdavkové limity nelimitujú jednorazové opatrenia, ktoré sú potrebné pre vyrovnanie sa s krízou. Limitujú iba trvalú časť výdavkov,“ vysvetlil Tóth. Pre rok 2023 by teda nemuseli byť odlišné ako tie, ktoré sú v štátnom rozpočte.
No na ďalšie roky už budú limity oveľa viac obmedzujúcejšie. Tri a pol miliardy, ktoré si vláda vyčlenila na pomoc v energokríze na budúci rok, sa tak netýka výdavkových limitov. „V kríze vie vláda reagovať, výdavkové limity ju nelimitujú,“ povedal Tóth. „Zodpovedné hospodárenie nie je ľavicové alebo pravicové. Ide o to vykryť výdavky príjmami štátu,“ dodal Tóth.
Čítajte viac ÚRSO ukázal, kto sa prepadne do energetickej chudoby. Odhady hovoria až o vyše 430-tisíc domácnostiach (+ príklady)
3. Vláda nevie, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy
Slovenská vláda by od začiatku mája budúceho roka mala viazať tri percentá výdavkov, požiadať o vyslovenie dôvery a rozpočet na rok 2024 pripraviť ako vyrovnaný. Káže jej to totiž tzv. dlhová brzda, ktorá hovorí, že dlh nesmie prekročiť určitú hranicu.
Najlepším riešením by podľa Tótha bola zmena zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten podľa RRZ už nie je aktuálny a konsolidácia vo výške šesť miliárd eur by priniesla extrémne škrty výdavkov štátu. „To by výrazne zhoršilo makroekonomický vývoj, znížilo by platy asi o tri percentá, zamestnanosť asi o 35-tisíc pracovných miest a HDP asi o dve percentá,“ priblížil Tóth.
Čítajte viac Bitka o rozpočet na rok 2023: SaS nezahlasuje, lebo sa zadlžujeme, sú obavy z dlhu oprávnené?
4. Dlhodobá konsolidácia je vo hviezdach
Rozpočet na rok 2023 je ešte v poriadku, no v ďalších rokoch bude treba šetriť. A práve opatrenia na šetrenie RRZ chýbajú. K zhoršeniu verejných financií podľa RRZ prispievajú vojna na Ukrajine a energetická kríza. Detaily však v rozpočte chýbajú a je to aj jeden z dôvodov, prečo zaň napríklad nedávno koaličná strana SaS nechce zahlasovať.